Pravoslávna farnosť Bardejov: História a vývoj

Mesto Bardejov, s bohatou históriou siahajúcou vyše 771 rokov, je významným centrom horného Šariša. Jeho cennou devízou sú pamiatky vytvorené v období stredoveku, svetoznáme kúpele a krásna okolitá príroda. Východná kultúra oddávna súvisí s rusínskym obyvateľstvom tohto územia, ktorú reprezentujú pamiatky ikonopiseckej tvorby a malebnej drevenej sakrálnej architektúry. Historický zápis hovorí, že už v 13. storočí na území mesta Bardejov stál pravoslávny chrám, kde dnes na určitej časti stojí gotická bazilika sv. Egídia minor.

Keďže územie Slovenska viac ako tisíc rokov bolo súčasťou Uhorska, aj dejiny Pravoslávnej cirkvi na Slovensku máme študovať v kontexte dejín Uhorska. Vieme, že v Uhorsku okrem Maďarov žili aj Slováci, Rusíni (Valasi), Rumuni, Srbi, Chorváti, Dalmatínci, Slavonci, Nemci, Gréci, neskôr za čias Rakúsko-Uhorska aj Poliaci a iní. Mnohí z nich vyznávali pravoslávnu vieru, preto aj tvorili jednu Cirkev.

Donedávna sa zachoval obraz tohto chrámu, ktorý bol uložený v bazilike sv. Egídia. Toho času nie je známe, kde sa obraz nachádza, pravdepodobne sa stratil. Najstaršie chrámy v okrese Bardejov boli drevené chrámy, ktoré nadväzujú na byzanské umenie. V okolí Bardejova sa nachádza 6 drevených chrámov východného obradu, ktoré v minulosti patrili pravoslávnej Cirkvi - v Krivom, Jedlinke, Lukove - Venecii, Fričke, Kožanoch a Tročanoch.

Počiatky pravoslávia na Slovensku

Pravoslávna cirkev na Slovensku, ku ktorej sa v súčasnosti hlási okolo 50 000 obyvateľov, odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863. Zánik Veľkomoravskej ríše a vznik Uhorského kráľovstva však spečatili osud byzantskej cirkvi na našom území. Od prelomu 9. a 10. storočia tak absentujú hodnoverné dôkazy o existencii cirkvi byzantského obradu na dnešnom území Slovenska. Rozširovanie pravoslávnej viery so sebou prináša až valašská kolonizácia v Uhorsku, ktorá trvala približne od 30. rokov 14. storočia do 18. storočia.

Na východnom a strednom Slovensku sa Rusíni v rámci valašskej kolonizácie postupne stali dominantným etnikom zaoberajúcim sa pastierskym chovom dobytka, najmä oviec. Obsadzovali tak hlavne vyššie položené oblasti Uhorského kráľovstva, kde vznikali aj nové osady, z ktorých sa neskôr vyvinuli obce.

Drevený chrám sv. Michala Archanjela v Ladomirovej, UNESCO

Obdobie útlaku a znovuzrodenia

Najťažšie chvíle pravoslávnych veriacich boli v čase okupácie Nemcov a Maďarov. Tak prišla Rakúsko - Uhorská monarchia na čele s Máriou Teréziou, ktorá úplne zakázala činnosť pravoslávnej Cirkvi na celom území bývalého Československa, ale aj v celom Zakarpatsku. V nariadení Márie Terézie bolo, aby úniu prijali aj na pravoslávnych farnostiach, ináč sa proti ním použili rôzne intrigy za pomoci Habsburgovcov a Drugetovcov.

Moc katolíckej cirkvi v spojení so svetskou vrchnosťou sa voči pravoslávnym veriacim na východnom Slovensku uplatnila počiatkom 17. storočia, po tom, čo sa gróf Juraj Drugeth z Humenného vrátil zo štúdií u pražských jezuitov, kde konvertoval na katolícku vieru. K zjednoteniu s katolíckou cirkvou nakoniec došlo po tom, čo sa 63 ,,spoľahlivých“ pravoslávnych kňazov dostavilo 24. apríla 1646 na užhorodský hrad. Tam uznali pápeža Innocenta X. za najvyššieho pastiera cirkvi a po zjednotení si mohli ponechať byzantský obrad, voliť si svojho biskupa (ktorého potvrdí Svätá stolica) a taktiež im mali byť poskytnuté také výsady, aké prislúchali katolíckym kňazom.

Napriek počiatočnému odporu väčšiny pravoslávneho duchovenstva sa plazivou metódou aj za pomoci mníšskych rádov podarilo pretransformovať pravoslávne duchovenstvo východného Slovenska a vtedajšej Uhorskej Rusi na gréckokatolícke v horizonte približne 100 rokov. Pravoslávna cirkev sa po udalostiach v Užhorode takmer na 250 rokov opäť vytráca z našich dejín.

Do roku 1914 (do 1. sv. vojny) na území mesta Bardejov bolo príliš málo pravoslávnych veriacich, pretože ľudia, ktorí sa k pravoslávnej Cirkvi hlásili, museli byť utajení. V 20. storočí bol jedným z najvýznamnejších pravoslávnych veriacich Ing. Dobrovskyj - ruský emigrant (štátny notár) a neznámy učiteľ, taktiež ruský emigrant, ktorý urobil prvý oficiálny výstup za Pravoslávie v meste Bardejov. Pôsobil v meste do 1. sv. vojny. Tento učiteľ povedal: ,,Nech ma pochovajú kde chcú, ale nech má pochová pravoslávny kňaz". Po jeho smrti obrad pohrebu vykonal pravoslávny kňaz z Becherova, pochovaný bol na cintoríne pre samovrahov, ktorý je v súčasnosti hlavným mestským cintorínom.

V roku 1920 v Bardejove na železničnej stanici Ladomírovskí mnísi vítali ostatky svätého Jána Krstiteľa, veľkomučeníka Pantelenimona, čiastky svätého kríža, ikony a mnoho ďalších svätých ostatkov z Jeruzalema. Práve títo mnísi v Bardejove urobili veľký základ duchovného vzrastu. Roku 1937 bol postavený pomník padlým ruským vojakom z 1. sv. vojny, ktorý sa nachádza v Bardejovských Kúpeľoch. Dodnes sa v tento deň koná pri tomto pamätníku panychída padlým ruským vojakom. Na tejto slávnosti sa zúčastnili aj spomínaní mnísi z pravoslávneho monastiera v Ladomírovej.

Obnovenie činnosti a súčasnosť

Prvotný impulz smerujúci k vytvoreniu pravoslávnej cirkevnej obce na našom území evidujeme až počiatkom 20. storočia a jeho pôvodcami boli americkí vysťahovalci - navrátilci, ktorí v Spojených štátoch amerických (ďalej len USA) získali národné uvedomenie, sociálne cítenie a pod vplyvom ruských emigrantov a duchovenstva aj sympatie k pravoslávnej cirkvi.

V roku 1950 bola pravoslávna Cirkev obnovená, ale stále mala ťažký život. Do roku 1962 bol v Bardejove len jeden gréckokatolícky kňaz Mikuláš Gladiš, ku ktorému museli chodiť aj pravoslávni veriaci. Až v roku 1962 nastúpil pravoslávny kňaz Juraj Šutko, pochádzajúci zo Zakarpatska. Pod nátlakom gréckokatolíckej cirkvi bol nútený odovzdať všetok cirkevný majetok aj farskú budovu. Zo strachu z Bardejova utiekol do Zakarpatska. Po jeho odchode nanovo zriadil cirkevnú obec duchovný otec Peter Cuper zo Stropkova.

História pravoslávnej cirkevnej obce v Bardejove je písomne zaznamenávaná až príchodom a ustanovením otca duchovného Jána Lakatu v roku 1969. V tých rokoch pravoslávni veriaci vykonávali bohoslužby v drevenom chráme v skanzene v Bardejovských kúpeľoch. Toto slúženie sa podarilo vybaviť otcovi Petrovi Cuperovi, ktorý tu krátky čas pôsobil.

Všetky cirkevné obce našej miestnej cirkvi na Slovensku obdržali na deň 30. júla 2006 pozvánku na posviacku chrámu sv. Serafíma Sarovského. Otec Lakata zapísal do kroniky: "Po všetkých útrapách 15 ročného úsilia všetkých budovateľov, brigádnikov, milodarcov v tento deň sa ľahko vzdýchlo: konečne nadišiel čas radosti a spokojnosti. Nie všetci sa dožili tej radosti, ktorí začali s touto stavbou." Posvätenie chrámu vykonali vysokopreosvietený vladyka Ján, arcibiskup prešovský a Slovenska a preosvietený vladyka Tichon, biskup komárňanský.

Rok na to, 28. októbra 2007, bol horný chrám skrášlený nádherným ikonostasom, ktorý v tento deň posvätil vladyka Ján. Všetky ikony sú dielom o. Jána Pajkoša a pána Vasiľa Lakatu zo Svidníka.

Dňa 13.6. 2010 sa po svätej liturgii v chráme prep. Serafíma Sarovského konala posviacka zvonov a zvonice, ktorá sa nachádza na kopci nad chrámom. 30. októbra 2016 sa pravoslávni veriaci mohli tešiť z posviacky nového ikonostasu v chráme sv. Cyrila a Metoda (spodný chrám), ktorú vykonal blaženejší vladyka Rastislav, metropolita českých zemí a Slovenska. Jeho drevená kostra je dielom humenskej firmy Eben a krásne ikony opäť napísali o. Ján Pajkoš a pán Vasil Lakata.

Pod Vinbargom vyrástol za dlhé roky ťažkej práce veľkolepý pravoslávny chrám, čo do kapacity - najväčší pravoslávny chrám na Slovensku. Budovali ho ruky starých i mladých. Nie všetci z tých starších sú stále medzi nami. No je na tých mladších, aby dedičstvo po ich predkoch žilo, aby chrám bol stále naplnený veriacimi a ich modlitbou, ktorá sa bude vznášať k Hospodinovi ako kadidlo. Nech nezahynie rod náš pravoslavný a sväté Pravoslávie v Bardejove svedčí o pravde, o Christovej Cirkvi, o Jeho nekonečnej láske a milosrdenstve k nám hriešnym.

Bardejovské kúpele skrášľuje nový pravoslávny chrám, zasvätený sv. veľkomučeníkovi Panteleimonovi, ktorý bol posvätený 26. mája 2019 metropolitom Rastislavom.

tags: #pravoslavna #farnost #v #bardejove