Spomeň si na niekoho, koho si dlhý čas nevidel. Čo ak ste sa pohádali posledný raz, čo ste sa videli? Tešil by si sa na toto stretnutie? Snažil si sa niekedy znovu skamarátiť s niekým, s kým si sa kamarátiť prestal? Bolo to jednoduché alebo náročné?
Jákob a Ráchel: Láska a úskalia
Jákob odišiel bývať so svojím strýkom Lábanom a stretol jeho dcéru Ráchel. Zamilovali sa a chceli sa zobrať. Ale Lában im to sťažil. Ľsťou nechal Jákoba zobrať si za ženu Ráchelinu staršiu sestru, Leu. Jákobovi bolo nakoniec umožnené oženiť sa aj s Ráchel (v tých časoch mohli mať muži viac ako len jednu ženu). Po rokoch tvrdej práce pre Lábana sa z Jákoba stal bohatý muž s veľa deťmi. Rozhodol sa vrátiť do Kanaánu. Bál sa stretnutia s Ézavom, bratom, ktorého v mladosti podviedol.
Jákob zápasí s anjelom
Stretnutie s Ézavom
Keď sa Jákob rozhliadol a videl prichádzať Ézava so štyristo mužmi, rozdelil deti medzi Leu, Ráchel a obe slúžky. Na čelo postavil obe slúžky s ich deťmi, na druhé miesto Leu a jej deti a na koniec Ráchel s Jozefom. On sám sa prebrodil pred nimi a sedemkrát sa poklonil až po zem, kým sa celkom nepriblížil k bratovi. Ézav sa rozbehol v ústrety bratovi, objal ho, padol mu okolo krku a pobozkal ho. Obaja plakali.
Keď sa Ézav rozhliadol a uvidel ženy s deťmi, povedal: Kto sú títo pri tebe? Jákob odpovedal: To sú moje deti, ktorými obdaril Boh tvojho služobníka. Potom predstúpili slúžky s deťmi a poklonili sa. Pristúpila aj Lea so svojimi deťmi a tiež sa poklonili. Nakoniec predstúpila Ráchel s Jozefom a poklonili sa. Ézav sa spýtal: Čo sú to za čriedy, ktoré som postretal? Jákob odpovedal: Nimi chcem získať priazeň u svojho pána.
On však povedal: Ja mám toho tiež dosť; brat môj, len si ponechaj, čo je tvoje. Jákob však namietal: Nie tak! Ak som však získal tvoju priazeň, prijmi tento dar z mojich rúk. Keď som pozrel na tvoju tvár, akoby som hľadel na Božiu tvár, tak si bol voči mne milosrdný. Prijmi, prosím ťa, odo mňa tento dar na pozdrav. Veď ma Boh štedro obdarovával, mám všetkého dosť. Keď naňho takto naliehal, dar prijal.
Boh dal Jákobovi nové meno, Izrael - a zasľúbil mu, tak ako to sľúbil aj jeho starému otcovi, že bude mať mnoho potomkov. Jákob mal dvanásť synov. Jeho otec Izák zomrel a jeho brat, Ézav, sa odsťahoval. Meno a tituly rodiny boli taktiež dedené najstarším synom.
Dvanásť kmeňov Izraela
Ráchelina neplodnosť a Boží zásah
Keď sa Jakub pri studni stretol so svojou sesternicou Ráchel, zamiloval sa do nej. V rodine Lábana, brata jeho matky, bola mladšou dcérou. Sväté Písmo o nej hovorí, že mala peknú postavu a krásnu tvár. A hoci Jakub pred tým, ako stretol Ráchel, zažil stretnutie s Bohom, teraz nekoná ako ten, ktorý je vedený Božím hlasom.
V tej dobe totiž nestačilo byť zaľúbeným. V rodinách patriarchov vládli nepísané zákony slušnosti, podľa ktorých sa najprv mala vydať staršia sestra. O Lii sa dozvedáme, že mala vyhasnuté oči. Zvlášť Orientálci si cenili, keď oči ženy žiarili. Liine oči boli bez lesku a ohňa. Lia nebola pekná, ale zato bola bohatá, čo zvyšovalo jej šancu na vydaj u iných mládencov. Rodine sa napriek tomu nedarilo vydať ju. Boh však mal s ňou veľký plán. Dokonca plán výnimočný.
Kým Jakub slúžil sedem rokov za Ráchel, aby si ju smel vziať za ženu, v otcovi Lábanovi dozrelo nekompromisné rozhodnutie, že princípy prvorodenstva sa v jeho rodine nesmú porušiť a že najskôr musí byť vydatá staršia Lia. Určite ju neraz posielal nenápadne na pole so stádom, aby si ju Jakub všimol. Ten však mal svoje oči len pre Ráchel a čím viac mu Liu ponúkali a stavali do cesty, tým väčší odpor k nej cítil. Keď nadišiel čas svadby, vieme, ako to dopadlo.
Otec zaviedol k Jakubovi nie milovanú Ráchel, ale nemilovanú Liu so zahalenou tvárou. Pýtame sa, kde bola Ráchel v tom kritickom okamihu. Dozaista nie pred tvárou hostí, ale niekde skrytá. Vieme si dokonca predstaviť, ako sa prefíkaný otec s ňou dohodol, aby sa nebála - veď on sa už postará, aby aj ona mala Jakuba za muža. Po siedmich dňoch svadby s Liou teda nasledovalo sedem dní svadby s Ráchel.
Je viac ako jasné, že po takejto svadbe sa zamilovaní Jakub a Ráchel úplne venovali jeden druhému a Lia ostala bokom. Keď Pán videl, že Lia je nenávidená, otvoril jej život, zatiaľčo Ráchel ostala neplodnou. Do Liinho tmavého neradostného života zasiahol Pán. Za päť rokov Lia mala štyroch synov, čo sestru Ráchel viedlo k stupňujúcej sa žiarlivosti. Ráchel svojmu manželovi povedala: „Daj mi deti, lebo ak nedáš, zomriem!“ (Gn 30,1) Mala srdce preplnené závisťou a v takej chvíli ústa ľahko povedia aj to, čo by inak nepovedali. Jakuba sa tieto slová dotkli.
Ráchel však už všetko mala premyslené. Podobne ako Sára, aj ona mala náhradné riešenie: ponúkla Jakubovi svoju otrokyňu Bilhu, ktorú od otca dostala ako svadobný dar. Chápeme ju. Chcela mať deti, čo bol prejav všetkých pravých žien v Izraeli. Plán s otrokyňou sa podaril - tá porodila dvoch synov. Ich mená prezrádzajú, že Ráchel bojuje o deti a modlí sa. Prvému dala meno Dan, čo znamená „syn súdu“, čo vyjadrila slovami: „Boh rozsúdil moju vec a vypočul moju modlitbu“.
Uvedomuje si, že tento syn otrokyne je tiež dar, pretože medzi riadkami čítame, že ani Bilhe sa syn nenarodil hneď, ale až po úpenlivom volaní Ráchel k Bohu. Pri narodení druhého syna z otrokyne Ráchel volá: „Božie zápasy som bojovala so svojou sestrou a premohla som ju“ a syna nazýva Neftali, čo znamená „syn zápasu“. Ako vidíme, Jakub sa takto dostal do trojženstva.
A čoskoro dokonca do štvorženstva, pretože i Lia, hoci už mala štyroch vlastných synov, sa nechala strhnúť príkladom Ráchel. Možno chcela na seba pritiahnuť väčšiu pozornosť svojho muža, keď dáva Jakubovi svoju slúžku Zilpu, z ktorej sa jej narodia ďalší synovia. Táto epizóda nám ukazuje isté slabiny v správaní Lie. Ráchel udáva smer a Lia sa ňou necháva strhnúť. Hoci Ráchel podľa zákona už mala dvoch synov, v srdci sa jej rozpaľuje túžba mať vlastné dieťa.
Vrúcnejšie sa modlí, majúc pred očami svoju tetu Rebeku, ktorá tiež roky bola neplodná, a predsa porodila synov. Boh vypočúva modlitby Ráchel a dáva jej dvoch synov - Jozefa, ktorého menom vyslovila: „Boh odňal moju potupu. Kiežby Pán ešte pridal,“ a Benjamína, pri pôrode ktorého zomiera.
Hoci pramatkou Dávida a Ježiša sa nestáva Jakubom milovaná Ráchel, ale Bohom určená Lia, zato Ráchel dáva vyvolenému národu jednu z jeho najkrajších postáv - patriarchu Jozefa a aj jej syn Benjamín bol veľký. Z jeho pokolenia vyšla jedna z najvýznamnejších postáv ľudstva - apoštol Pavol.
Na sestrách Ráchel a Lii vidíme realitu života. Každej chýba niečo podstatné, aby mohli byť šťastné. Vzťahom väčšinou niečo chýba. Lia je plodná, ale chýba jej Jakubova láska, Ráchel ju má, ale roky je neplodná. Ani jedna zo sestier nedokáže prijať svoj údel.
Jákob a Ráchel
Otrokyne a ich úloha
Keď Ráchel a Lia použili svoje slúžky na to, aby sa z nich narodili deti, treba povedať, že pri tomto kroku nešlo o smilstvo alebo cudzoložstvo, ani o zmyselnosť či pôžitok, ale o spoločnú dohodu týkajúcu sa zachovania budúceho pokolenia a udržania rodu. Bola doba otrokárska a slúžky v nej boli len tovarom a majetkom bohatej Lábanovej rodiny. Pri rodení plnili otrockú službu a ani deti, ktoré mali porodiť, neboli ich vlastníctvom. Zdá sa však, že táto služba bola pre nich vyznamenaním. Ich hodnota a dôležitosť v rodine vysoko stúpla.
Sväté Písmo o týchto otrokyniach hovorí málo, avšak vieme o nich, že v súlade so svojím spoločenským postavením boli ochotné prijať v Jakubovej rodine druhé miesto. Ich deti boli často menej vážené a neraz aj ukracované pred deťmi narodenými z Ráchel a Lie. (Gn 33,1-2) Nepočujeme však, že by sa na to sťažovali. Boli šťastné, že sa smeli stať členkami tejto rodiny a pokladali skoro za samozrejmé, že deti pravých manželiek sú uprednostnené. Agar v Abrahámovom dome to nedokázala. Keď sa stala matkou, chcela byť paňou, nechcela viac už slúžiť. A svojho syna Izmaela vychovávala ako posmievača voči Izákovi. To v Abrahámovej rodine spôsobilo rodinnú krízu. V príbehu Jakuba a jeho manželiek Ráchel a Lie nič také nečítame.
Dan a Neftali, Gad a Ašer boli synmi týchto otrokýň. Hoci neboli nositeľmi vyššieho požehnania, predsa boli zaradení medzi dvanástich patriarchov.
Ráchel a jej viera
Ráchel bola neplodná v dobe, kde sa deti chápali ako sláva a česť ženy a naopak, neplodnosť ako prekliatie a trest od Boha. Našu hodnotu dnes netvorí počet detí, ktoré máme; zvlášť počet synov. Preto si možno nedokážeme úplne, do hĺbky, predstaviť utrpenie, ktorým žila. Ale my máme niečo vlastné. (Kým nebudeme v nebi a okolo nás všetko dokonalé, dovtedy to bude asi takto..) Svoje vlastné bolesti. A možno nevieme, aké je nemať žiadne deti vo vtedajšej dobe, ale vieme o inom.
To, čo Ráchel našla, je láska, a prosím, pod tým slovom si nepredstavujte plytké sentimentálne kecy. Ráchel našla lásku k Bohu, pripútanosť a vzťah tak blízky, aký by bez toho trápenia nemohla spoznať. Toto spoznať, to je také rozšírenie obzoru, aké ste nečakali. Dá vám to nový pohľad na všetko okolo; dôveru aj do chvíľ, keď všetci rozumne zmýšľajúci ľudia chytajú paniku, a… a ešte oveľa viac. Zrazu všetko vnímate osobne.
Nemyslím znamenie. Myslím Ježiša poníženého, umierajúceho, pokrytého krvou s ušami plnými slov opovrhovania a nadávok. Pri niečom takom nie je podstatná objektivita; podstatné je to subjektívne, osobné, zaujaté, bez nadhľadu, nevyvážené a kľudne aj emocionálne. Veď Hospodin ťa povolal ako opustenú a v duchu skormútenú ženu. Kto by zavrhol ženu mladosti? - vraví tvoj Boh.
Herečka Ráchel Šoltésová o druhom dieťati: Chcela by som, keby mi niekto dal už také...
Jozef - syn Ráchel
Čítala som dobrý výklad k tomu a sama som sa k nemu párkrat vrátila. Je to tak dobré vysvetlenie k významu Jozefovho mena, že si netrúfam opísať to lepšie, a ani len vytiahnuť pár riadkov. Podľa Knihy Genezis naša pramatka Ráchel prišla do požehnaného stavu až po mnohých rokoch manželstva, až po rokoch smútku, prázdnoty a modlitieb. Keď sa jej syn konečne narodil, dala mu meno Jozef. Prečo práve Jozef?
Spomienka na prosbu Ráchel sa ma vždy vnútorne dotkne. V deň, keď jej je dané jedno dieťa, ihneď začína prosiť o ďalšie. Nemala by mať v sebe o niečo viac vďačnosti za to, čo jej už bolo dopriate? Jednoducho povedať„ďakujem“! Jej sestra a spolu-manželka Lea je velebená v Talmude za to, že pomenovala svoje štvrté dieťa Júda, pretože, ako hovorí: „Tentoraz budem Bohu ďakovať.“ (29:35; Brachot 7b). Veď Boh ti dal dar nie menší ako dieťa a máš byť za to plná vďačnosti! A ak sa aj Ráchel naozaj stále trápi kvôli svojej neplodnosti, tak predsa o rok, dva, sa môže začať modliť znovu!
| Meno | Význam |
|---|---|
| Dan | Syn súdu |
| Neftali | Syn zápasu |
| Jozef | Boh odňal moju potupu. Kiežby Pán ešte pridal |
Verím, že odpoveď je takáto. Ráchel sa práve kvôli svojim ťažkostiam dostala nesmierne blízko k Bohu. Kričala, plakala, modlila sa. Dokonca svojou neústupčivosťou vyvolala hnev u svojho manžela Jákoba (30:1-2). Napriek tomu, keď sa jej túžby konečne naplnili, mala len tento jediný odkaz pre Boha: „Nenechám ťa na pokoji“.