Ako priateľom je Ježiš: Posolstvo pre deti

Verte či nie, deti na prvom stupni základnej školy, ktoré vychovávate, učíte alebo sa o ne staráte, sú pripravené na knihu Rimanom. Je pravda, že Pavlov list Rimanom je notoricky známy ako zastrašujúci. Venuje sa témam, akými sú hriech, vyvolenie a ospravedlnenie, ktoré môžu byť ťažké na pochopenie a prijatie pre ľudí akéhokoľvek veku.

Dokonca aj Peter povedal, že niektoré veci v Pavlových listoch sú ťažké na pochopenie (2Pt 3:16). Ale hoci sa list Rimanom nezdá byť vhodný pre deti, hovorí nám o dobrodružnom príbehu ťažkostí a záchrany. List Rimanom je knihou so silným hrdinom. A nie je to len hocijaký hrdina - je to najväčší hrdina všetkých čias. Je to hrdina, ktorý oslobodzuje ľudí z otroctva, poráža diabla a dokonca dokáže ľudí vzkriesiť z mŕtvych.

Počkaj sekundu. Zachrániť zloduchov? Nie je náhodou úlohou hrdinu bojovať proti tým zlým? Čo je toto za príbeh?! Je to príbeh, ktorý tvoje deti potrebujú. Stále sa tohto listu bojíš?

Počnúc prvým vydaním v roku 1833 ovplyvnila táto kniha, ktorá opisuje videnia Anny Kataríny Emmerichovej o umučení Pána, duchovný život mnohých ľudí nielen v Nemecku, ale aj vo Francúzsku, v Taliansku a v iných krajinách Európy. Ľuďom, ktorí sa duchovne pripravovali na slávenie Veľkej noci, pomohla dôkladne spoznať udalosti opísané na posledných stránkach evanjelií a spomínané na iných miestach Nového zákona. Vďaka nej lepšie pochopili význam tajomstva Kristovej smrti a zmŕtvychvstania a s väčšou zbožnosťou sa začítali do tohto rozprávania, v ktorom sa postava Pána Ježiša objavuje v celej svojej tragickosti a veľkosti.

Je naozaj dojímavé, ako sa tu duchovne stretáva s vizionárkou z Dülmenu, ktorá v istom životnom období zostala sama, plná bolesti, ale taká blízka Mužovi bolestí, ktorého videla svojím vnútorným zrakom, zatiaľ čo jej myšlienky sa zaoberali veľkými tajomstvami spásy.

Anna Katarína Emmerichová

Kto je zloduch?

1. Možno si o sebe nemyslíš, že si zloduch. Čo keby som ti povedal, že si zloduch. Áno, počul si dobre. Si tá zlá postava v príbehu. A som ňou aj ja. Každý človek na celom svete má rovnaký veľký problém - hriech. V skutočnosti je tento problém taký veľký, že Pavol trávi prvé tri kapitoly svojho listu tým, že nám o ňom hovorí.

Ako si budete tento text čítať, vysvetlite svojim deťom, že hrešíme, keď neposlúchame Boha. Keď to robíme, stávame sa Božími nepriateľmi, tými zlými postavami z príbehu. Hrešíme našimi činmi, myšlienkami, aj naším srdcom. Vidíme náš hriech v tom, keď chceme robiť veci naším spôsobom a nie Božím spôsobom. Vidíme náš hriech v tom, keď chceme niekomu ublížiť, alebo keď si vezmeme niečo, čo nám nepatrí.

Prečo je hriech takým veľkým problémom? Pretože v našom hriechu milujeme a uctievame iné veci viac ako Boha. A hriech má obrovské následky. Odplatou za náš hriech je smrť (Rim 6:23). Aby sme mohli žiť večne s Bohom, musíme sa stať jednou z dobrých postáv príbehu. Musíme byť spravodliví - dokonale svätí a čistí pred Bohom - ale nikto nie je spravodlivý. Ani jeden človek na svete (Rim 3:10). To znamená, že každý z nás si zaslúži zomrieť.

Najväčší hrdina bojuje za nás

2. Namiesto toho, aby proti nám bojoval, ten najväčší hrdina bojuje za nás. Mení nás zo zlých ľudí na tých dobrých, z nepriateľov robí svoju rodinu. Ježiš ponúka dokonalé riešenie nášho obrovského problému. On ponúka samého seba! Hoci sme zlí, miluje nás a zachraňuje nás.

Ukážte svojim deťom časti listu Rimanom, ktoré hovoria o spasení, ktoré máme skrze Ježiša Krista (je ich tam množstvo). Pripomeňte deťom, že Ježiš bol jediným spravodlivým človekom, ktorý nikdy nezhrešil. Vysvetlite im, že Ježiš si nezaslúžil zomrieť tak ako my, ale že zomrel namiesto nás, aby sme my nemuseli.

Ako môžeme dostať Ježišovu spravodlivosť? Tým, že v neho uveríme (Rim 1:16-17; Rim 4:5). Vysvetlite deťom, že veriť v Ježiša znamená veriť, že on je Syn Boží, ktorý za nás zomrel a dôverovať mu, že nás zachránil od našich hriechov. Ak veríme v Ježiša, on berie na seba všetok náš hriech a dáva nám čistý štít.

Ježiš mení naše srdcia

3. Ježiš nás miluje ako zloduchov a mení nás na dobrých. Evanjelium je dobrá správa o tom, že tí, ktorí veria v Ježiša, budú žiť večne s Bohom. Ale je to aj dobrá správa o tom, že Ježiš už teraz mení naše srdcia. Rimanom 12-16 nám hovorí, že naše životy by mali byť vďaka Ježišovi premenené. Ježiš nás zachránil a tak ho teraz môžeme milovať a poslúchať ho (Rim 12:1-2).

Keď deti uveria v Ježiša, malo by to zmeniť spôsob, akým poslúchajú svojich rodičov a učiteľov, ako sa správajú k svojim priateľom a súrodencom a ako zvládajú sklamanie. Môžeme milovať ostatných, aj keď sa k nám správajú zle (Rim 12). Poslúchame Boha tým, že poslúchame ľudí, ktorých on ustanovil ako ľudí, ktorí nás majú na starosti (Rim 13). Nie vždy potrebujeme dostať veci, ktoré by sme chceli - môžeme sa vecí vzdať, aby sme ukázali iným ľuďom našu lásku (Rim 14).

Vezmite teda svoje Biblie a prečítajte si list Rimanom s deťmi vo vašom živote. Ukážte im Spasiteľa, ktorý zachraňuje aj svojich nepriateľov. A nechajte Božiu milosť, aby zaujala ich predstavivosť a získala si ich srdcia.

Anna Katarína Emmerichová mala veľa videní udalostí opísaných v evanjeliách. Videla ich svojím vnútorným zrakom a viedli ju ku kontemplácii života Ježiša Krista. Ježišov život poznala bez toho, aby niekedy študovala. Mohla stráviť len desať rokov v kláštore augustiniánok v Agnetenbergu, pretože likvidovanie kláštorov v napoleonských časoch donútilo aj ju vrátiť sa do sveta. Z kláštora odišla vážne chorá a so stigmami. Útočisko našla u zbožných ľudí, ktorí jej poskytli vo svojom dome malú izbu. Sama a opustená zasvätila posledné obdobie svojho života modlitbe a meditácii. Trávila tak dlhé hodiny poznačené mysterióznou extázou a videniami miest, udalostí a ľudí, ktorí prišli do kontaktu s Ježišom počas jeho pozemského života a najmä počas jeho umučenia. Všetko, čo videla, vyrozprávala priateľom.

Ak by Brentano nebol videnia Anny Kataríny Emmerichovej zapísal, nemali by sme tento doklad o jej mystických skúsenostiach. On si ako prvý ctil a vážil sestru Emmerichovú. Jej rozprávanie nekládol na úroveň štúdia alebo teologického diela. Považoval ho skôr za nádherné vyjadrenie ducha ľudu, v ktorom má svoje miesto schopnosť predstavivosti.

Počas rokov, ktoré prežila mladá augustiniánska mníška v kláštore, mala pravdepodobne možnosť kontemplovať a čítať. Keď sa však neskôr začali jej videnia, zrejme vo svojom rozprávaní o nich nepoužila nejaké zvláštne vyjadrenia, ktoré by vyplývali zo skôr nadobudnutých poznatkov. Vodiacou niťou, ktorá bez prerušenia spája jej rozprávania, je láska, darovanie sa, obetovanie sa nekonečnému milosrdenstvu ukrižovaného Pána. Jej videnia ukazujú, ako sa jej život a každodenná modlitba menia na neustále smerovanie k tajomstvu Božej lásky vyjadrenému v Kristovej obete. Pochopila, že Kristus, na ktorého hľadela, jej dal na kríži všetko a v tomto dávaní naďalej pokračuje. Tak sa počas liturgických sviatkov i v iných chvíľach jej života objavovali rôzne udalosti zo života a najmä z umučenia Krista. Mala hlbokú účasť na tom, čo videla.

Preto videnia Anny Kataríny Emmerichovej môžeme považovať za účinný prostriedok, ktorý nás môže viesť k osobnému a hlbokému poznaniu veľkonočného tajomstva. Ak chceme s Kristom nadviazať autentický priateľský vzťah, musíme s ním kráčať ku krížu. Z tohto pohľadu má táto publikácia videní sestry Emmerichovej veľkú hodnotu aj dnes a nielen z hľadiska duchovnej prípravy na Veľkú noc. Celý náš život so všetkým pekným a ťažkým sa teda môže stať neustálou obetou alebo uzmierením v jednote s nevinným Baránkom, ktorý obetoval svoj život ako výkupné za všetkých.

Vydanie tejto knihy však pozýva aj dnešnú mystickú teológiu, aby si kládla otázku o duchovnom význame videní tejto veľkej vizionárky. V nej sa uskutočnilo všetko v ovzduší nepretržitého dávania lásky. Túžila trpieť a jej duša sa tak zriekla všetkého, žila, aby neustále milovala Boha, intímne zjednotená s vykupiteľským údelom Ježiša Krista. Stojíš pred Pánom, ktorý visí na kríži s prebodnutým Srdcom. Ako prvé prejavili vernosť Kristovmu umučenému telu Panna Mária a Mária Magdaléna.

Mystička z Vestfálska je známa svojou horlivou úctou voči Kristovmu utrpeniu a kresťanským obetovaním sa. Už v ranom veku bola zapálená láskou k Bohu a začala rozjímať o kríži a tajomstvách Kristovej bolesti. „Zahĺbila som sa do seba a tu som ďalej rozjímala o utrpení Pána. Jej plná účasť na utrpení Pána vyvrcholila v dospelom veku, keď sa na jej tele objavili stigmy. Už od raného veku bola Katarína obdarúvaná milosťami a víziami biblických udalostí, ktoré jej čistá duša prijímala veľmi bezprostedne. „Tešila som sa víziám utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Krista tak ako mnohým iným.

Popredné cirkevné osobnosti a známi teológovia potvrdili, že vízie sestry Anny Kataríny Emmerichovej nie sú v rozpore s tým, čo hovorí Biblia, a ani s cirkevnou tradíciou. „Pán mi dal tieto vízie. „Jeho spravodlivosť je veľká, ale jeho milosrdenstvo je ešte väčšie. „Veľmi vás prosím, nabádajte pri spovedi ľudí, aby sa neúnavne modlili za úbohé duše v očistci. Ony sa potom určite budú z vďačnosti modliť za nás. „Dnešné časy sú naozaj ťažké, nikto sa im nevyhne, tieň viny visí nad celým svetom. Najsmutnejšie je, že vidím človeka, ako s chladnou ľahostajnosťou kráča cestou zvrátenosti.

Keď trochu povyrástla, začala navštevovať chorých, ošetrovala im rany a starala sa o umierajúcich, pričom naliehavo prosila Pána, aby ich tresty mohla vytrpieť sama a aby im uľahčil ich utrpenie. Práve v tomto duchu hovorí evanjelium o Ježišovi: „On vzal na seba naše slabosti a niesol naše choroby.“ (Mt 8,17; porov. Tak ako u všetkých skutočných mystikov pretvorených v Kristovi a vnútorne zjednotených s Bohom, ani u nej sa nedá rozlišovať medzi láskou k nebeskému Otcovi a láskou k blížnemu. Nábožná mníška, ktorá v skrytosti kontemplovala tajomstvá Božej veleby, si bola vedomá povinnosti neustále sa modliť za jednotu s Kristom a s ľuďmi. „Neviem, kto ma to naučil, ale je to súčasť môjho súcitu: vždy som vedela, že Ježiš Kristus je Telom všetkých a že všetci znášame aj bolesti iných. Vždy som prosila Ježiša, aby mi dal veľa bolesti, aby som znášala tresty a utrpenie blížnych... Sestra Anna Katarína sa obetovala a modlila aj za Cirkev. Vždy túžila po duchovnom živote, ktorý zdobí Tajomné telo Ježiša Krista. Veľmi trpela pre sekularizáciu kléru v Nemecku v tých časoch2. Vnútornou účasťou na utrpení Pána v Getsemanskej záhrade sa obetovala za zlo, ktoré spôsobila sekularizácia.

Keď zostala pripútaná na lôžko, trápili ju veľké bolesti. Pri nevýslovnom utrpení ju posilňovali videnia jej patróna, svätého Augustína a svätého Ignáca z Loyoly, ktorí boli jej učiteľmi. Jej bolesti záhadne zmizli po prijatí sviatosti pomazania chorých. Tým, že trpela za iných, však dosiahla hranicu utrpenia.

Trpela za iných. Anna Katarína Emmerichová sa narodila 8. Jej rodičia boli chudobní roľníci. Kontemplovala udalosti Starého a Nového zákona ako nedeliteľný celok5. Dievčatko nebolo len vizionárkou, ale bola „vťahovaná“ do toho, čo videla, a tak sa stala vo svojich videniach „aktívnou“. Počas Adventu sa videla spolu s Božou Matkou a so svätým Jozefom na ceste do Betlehema a potom pri modlitbe v maštali, pred Ježiškom. S Máriou kontemplovala Kristovu tvár a jeho smrť na kríži. „Napriek týraniu a krutému mučeniu zostal Boží Syn pekný a svätý. Jeho kolená boli pevné a robustné ako kolená človeka, ktorý veľa putuje a často sa kľačiačky modlí. Nohy mal dlhé a svalnaté. Chodidlá mal pevné a ušľachtilého tvaru, kožu na chodidlách mal stvrdnutú od mnohého chodenia. Ruky mal pekné, s dlhými a jemnými prstami. Krk mal dlhší, mohutný a svalnatý, nie príliš veľkú hlavu, vysoké a široké čelo, oválnu tvár a bledú pleť, podobnú tej, akú mala svätáä Panna. Jeho pohľad bol čistý. Ježiš mal hnedé vlasy so zlatistým odtieňom, dlhé po plecia.

Obrazy, ktoré majú pôvod v hlbokej vnímavosti milujúcej duše. Anna Katarína už od detstva nepretržite nielen žila Ježišovu prítomnosť, ale žila spolu s Ježišom vo svetle neopísateľnej jednoty. „Keď som pásavala kravy, často ku mne prichádzal malý Ježiško a kým sa kravy pásli, rozprávali sme sa o tom, ako treba slúžiť Pánovi. Tak ako apoštol Pavol, aj Katarína mohla povedať: „Pre mňa žiť je Kristus“ (Flp 1,21); „Kristus je môj život“ (porov. Dievčatko nepovažovalo svoje videnia za niečo výnimočné, veď videla len Božiu nádheru. Bola naozaj presvedčená, že dar vízií je Božia milosť udelená všetkým, a tak o ňom hovorila so známymi. Napriek tomu, že bola jemná a útla, ako sedemročná pomáhala rodičom pri práci na poli a pásavala ovce. V roku 1786, keď mala dvanásť rokov, s veľkou nábožnosťou pristúpila k prvému svätému prijímaniu. Jeden sen jej potvrdil Božiu vôľu o jej duchovnom povolaní. Katarína videla pri svojej posteli svätca s dvoma rehoľníčkami, ako jej prinášajú veľkú pozlátenú knihu s červenými a zlatými písmenami, podobnú omšovému misálu.

V roku 1798, keď mala dvadsaťštyri rokov, Anna Katarína si pri modlitbe v Kostole svätého Ignáca v Coesfelde vyprosovala milosť účasti na utrpení pri korunovaní tŕňovou korunou. Upadla do extázy a videla Ježiša ako oslňujúceho mladíka, ako jej ponúka dva vence ‒ jeden z kvetov, druhý z tŕňov... „Hneď som siahla po tŕňovej korune. Keďže mala chatrné zdravie a pochádzala z chudobnej rodiny, nemala mnoho možností vstúpiť do kláštora, kde by mohla zrealizovať svoje povolanie. Okrem toho aj jej rodičia boli proti. Napriek všetkému ju 13. novembra 1802 pripustili k sľubom v augustiniánskom kláštore Agnetenberg. Odvaha a stála Božia prítomnosť v jej živote jej pomohli kresťansky prijať a prekonať tieto ťažké skúšky.

V roku 1811 na základe napoleonského nariadenia kláštor zrušili. Spovedník sestier, otec Lambert z Francúzska, ktorý si ju obľúbil, našiel pre chudobnú chorú mníšku dočasné ubytovanie u istej nábožnej vdovy v Dülmene. V roku 1812 bola obeta sestry Emmerichovej poznačená Božou pečaťou svätých stigiem na nohách a rukách. Boli to krvácajúce rany, rovnaké aké mal na tele ukrižovaný Ježiš. Stigmatizovaná vizionárka bola veľmi slabá a mnoho dní v sebe neudržala inú potravu, iba eucharistickú hostiu a čistú vodu. Napokon, po rokoch skúmania im neostalo iné, než potvrdiť nadprirodzenú povahu zázračných javov. Aj ošetrujúci lekár Kataríny Emmerichovej, doktor Franz Wilhelm Wesener, ktorý jej po istom čase uveril, uvádza vo svojich Pamätiach absolútne neprijímanie potravy po dlhý čas a prirodzené krvácanie stigmatizovanej.

Deviaty február 1824 bol posledným dňom jej pozemského života: „Visím na kríži, blíži sa koniec.“ Spovedník jej udelil rozhrešenie a odriekal modlitby za umierajúcich. Vedľajšie cesty boli plné ľudí. Pätnásteho februára 1975 telesné pozostatky Božej služobnice preniesli do krypty v Kostole svätého Kríža v Dülmene a jej hrob bol sprístupnený na verejné uctievanie. Dodnes prichádzajú kresťania modliť sa k jej telesným pozostatkom, čo svedčí o jej obľúbenosti.

V roku 1818 navštívil Annu Katarínu známy spisovateľ Clemens Brentano, ktorého sa vnútorne dotkli jej charizmatické dary. Obrátil sa a žil zbožným životom. Aj významné osobnosti kultúrneho a cirkevného sveta preukazovali úctu rehoľnej sestre-mystičke. Viacerí sa obrátili. Príkladom je Paul Claudel, známy francúzsky básnik, ktorý zomrel v roku 1955. Najprv bol neveriaci. Potom, čo vatikánske komisie 24. apríla 2002 uznali Katarínine čnosti hrdinského stupňa a v roku 2003 uznali zázrak, ktorý sa udial na jej príhovor, proces blahorečenia Anny Kataríny sa priblížil k úspešnému koncu. Zavŕšil sa slávnostou beatifikáciou, ktorú uskutočnil na Námestí sv. Petra v Ríme pápež Ján Pavol II. 3. októbra 2004.

Niektorí vedci vyjadrili pochybnosti o autentickosti nadprirodzených javov, ktoré sa spájali s Katarínou Emmerichovou. Prvý taliansky preklad10 tejto úžasnej knihy so stručným životopisom stigmatizovanej sestry, ktorý napísal básnik Brentano, oslovil mnohých a vďaka nemu sa rozšírilo uctievanie nábožnej rehoľníčky za hranicami Nemecka. Text dopĺňajú vysvetlivky a biblické údaje, aby si čitateľ urobil obraz o tom, nakoľko sa vízie nábožnej rehoľníčky zhodujú s evanjeliami a ako sa navzájom dopĺňajú. Pozorný a zasvätený čitateľ si sám všimne, nakoľko jej rozprávanie reprodukuje evanjeliové rozprávanie o utrpení Pána.

Táto kniha obsahuje výber videní od Ježišovej Poslednej večere až po smrť a uloženie Pána do hrobu, krátko sa venuje zmŕtvychvstaniu a prvým zjaveniam Zmŕtvychvstalého. Obsahovo najväčší priestor je venovaný rozprávaniu o procese, odsúdení, mučení, smrti a pochovaní Pána. Čitateľ iste pochopí prečo.

Tabuľka: Porovnanie pohľadu Anny Kataríny Emmerichovej a Evanjelií

Biblické odkazy

• Pomazanie v Betánii. ‒ 3Keď bol v Betánii, v dome Šimona Malomocného a sedel pri stole, prišla žena s alabastrovou nádobou pravého vzácneho nardového oleja. Nádobu rozbila a olej mu vyliala na hlavu.
• Judášova zrada. ‒ 10Judáš Iškariotský, jeden z Dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im ho zradil. 11Tí sa potešili, keď to počuli, a sľúbili, že mu dajú peniaze.
• Príprava na veľkonočnú večeru. ‒ 12V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali mu jeho učeníci: „Kde ti máme ísť pripraviť veľkonočnú večeru?“ 13Poslal dvoch zo svojich učeníkov a vravel im: „Choďte do mesta. Tam stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním 14a pánovi domu, do ktorého vojde, povedzte: »Učiteľ odkazuje: Kde je pre mňa miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učen...

Ježiš s deťmi

tags: #akym #priatelom #je #jezis #noty