Reformácia (lat. reformatio - pretvorenie, oprava, náprava) bolo náboženské hnutie, ktoré sa usilovalo o nápravu pomerov západnej kresťanskej cirkvi a o jej návrat k pôvodnému poslaniu. Jej cieľmi bolo odstránenie svetskej (hospodárskej i politickej) vlády cirkvi a presné a prísne dodržiavanie kresťanských mravných zásad (podľa Biblie).
Začiatky reformačných hnutí v západoeurópskej cirkvi siahajú už do stredoveku, no o reformácii s dôsledkami hovoríme od 16. storočia. Na vznik reformačných hnutí vplývali aj šíriace sa myšlienky humanizmu a nerovnomerný hospodársky rozvoj v Európe po zámorských objavoch.
Martin Luther
Pokusy o reformy v cirkvi pred rokom 1517
Clunyjské reformné hnutie (benediktínsky kláštor vo Francúzsku) sa pokúšalo zreformovať kláštorný život, žiadalo stop obohacovaniu opátov, zanedbávaniu rehoľných povinností a podporovalo celibát rehoľníkov. V 14. storočí John Wycliff popieral božský pôvod pápeža, kritizoval cirkevnú hierarchiu a materiálne bohatstvo cirkvi, zavrhol odpustky a zdôrazňoval ideál chudoby. V 15. storočí Ján Hus kritizoval svetské bohatstvo cirkvi a kupčenie cirkevných úradov, za čo bol upálený.
Medzi hlavných predstaviteľov reformácie patrili Martin Luther a Ján Kalvín.
Martin Luther
Martin Luther v roku 1517 pribil 95 téz na dvere chrámu vo Wittenbergu, ktoré boli namierené proti zosvetšťovaniu cirkvi, najmä proti predávaniu odpustkov. Následne bol exkomunikovaný z cirkvi. V roku 1521 sa zúčastnil ríšskeho snemu vo Wormse, kde mu nebola daná príležitosť obhájiť svoje učenie. Neskôr utiekol do exilu na hrad Wartburg, kde prekladal Nový a Starý zákon do nemčiny a pracoval na ďalších náboženských spisoch.
Luther zdôrazňoval absolútnu autoritu Svätého písma, spochybňoval sprostredkovateľskú úlohu cirkvi medzi človekom a Bohom a kládol dôraz na osobnú vieru jedinca. Bol za zjednodušenie bohoslužieb, odstránenie prebytočnej nádhery z kostolov, zrušenie ústnej spovede, prijímanie pod obidvoma spôsobmi aj pre laikov a zavedenie nemčiny do bohoslužieb.
Prívrženci Martina Luthera boli označovaní ako protestanti. V roku 1530 na ríšskom sneme v Augsburgu predložili cisárovi svoje vyznanie viery: Confessio Augustana, čím oficiálne vzniklo evanjelické náboženstvo augsburského vierovyznania.
Ján Kalvín
Ján Kalvín pôsobil v Ženeve ako kazateľ a formoval svoje názory. Základom jeho učenia bolo učenie o predestinácii, podľa ktorého má každý človek poslanie určené Bohom - buď je predurčený na spásu, alebo zatratenie. Dôraz kládol na striedmosť, usilovnosť, osobnú statočnosť a prísnosť. Z modlitební treba odstrániť obrazy, sochy, omšové rúcha a prijímať pod oboma spôsobmi. Spev má byť obmedzený len na žalmy.
Ján Kalvín
Konflikty a porážky reformácie
Nemecká sedliacka vojna (1524-1526)
V Nemecku vypukla sedliacka vojna, ktorá mala sociálne požiadavky. Martin Luther sa neskôr postavil proti nim a povstalci boli porazení. Dôsledkom porážky sedliakov bolo obmedzenie osobnej slobody poddaných, tzv. druhé nevoľníctvo.
Šmalkadská vojna (1546 - 1555)
Vojna medzi nemeckými protestantmi združenými v šmalkadskom spolku a katolíkmi sa skončila Augsburským náboženským mierom v roku 1555, ktorý zaručoval náboženskú slobodu katolíkom a luteránom na princípe „Cuius regio, eius religio“.
Hugenotské vojny vo Francúzsku (1562-1598)
Vo Francúzsku prebiehali hugenotské vojny medzi katolíkmi a hugenotmi (francúzski protestanti). Najznámejšou udalosťou bola Bartolomejská noc v roku 1572, keď boli vyvražďovaní hugenoti. V roku 1598 Henrich IV. Navarrský vydal nantský tolerančný patent, ktorý priznával hugenotom náboženskú slobodu po celom Francúzsku (okrem Paríža a niektorých biskupských miest).
V Nizozemsku mal boj za reformáciu charakter národnooslobodzovacieho boja spod nadvlády Španielov. V roku 1581 vznikli nezávislé Spojené nizozemské provincie.
Tridsaťročná vojna (1618-1648)
Tridsaťročná vojna bola pokračovaním náboženských vojen 16. storočia. České stavy sa postavili proti panovníkovi Matejovi II. Habsburskému. V máji 1618 bol zvolaný do Prahy snem českej šľachty. Na sneme ostro vystúpili proti katolíckym habsburským miestodržiteľom a zvrhli ich z okien Pražského hradu (tzv. pražská defenestrácia). 8. 11. 1620 porazilo vojsko Katolíckej ligy české stavy v bitke na Bielej hore pri Prahe. Bojujúce strany podpísali tzv. vestfálsky mier, ktorý uzákonil rovnoprávnosť katolíckeho, luteránskeho a kalvínskeho vierovyznania.
Masaker svätého Bartolomeja: Nočný Paríž bol červený od krvi
Evanjelické náboženstvo sa šírilo z Nemecka do Škandinávie a pobaltských krajín. Reformované náboženstvo sa šírilo zo Ženevy do švajčiarskych kantónov, severného Nizozemska, Francúzska a Anglicka.
Náboženská mapa Európy v roku 1600