V Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho v Maname sa stretol s biskupmi, kňazmi, rehoľnými sestrami, katechétmi a pastoračnými pracovníkmi, aby sa spoločne modlili a počúvali svedectvá. Pápež povzbudil prítomných, aby si uchovali radosť, vytvárali jednotu a mali prorockého ducha.
Radosť, Jednota a Proroctvo
Svätý Otec vo svojom príhovore vyzdvihol tri dôležité dary Ducha Svätého: radosť, jednotu a proroctvo. Radosť, ktorá pramení zo vzťahu s Bohom, je nákazlivá a mala by sa šíriť v kresťanských spoločenstvách. Pápež zdôraznil, že radosť si Cirkev uchováva jej rozdávaním a povzbudil k pastoračnej činnosti zameranej na mladých ľudí, rodiny a povolania ku kňazskému a rehoľnému životu.
Pápež František po prílete: Pozvali ste ma v decembri na Slovensko a dnes plním tento sľub
Jednota je ďalším dôležitým darom, ktorý umožňuje Cirkvi byť katolíckou, teda univerzálnou. Pápež František osobitne spomenul veriacich z Libanonu a ubezpečil ich o svojich modlitbách a blízkosti k ich krajine, ktorá je unavená a skúšaná. V príhovore reagoval aj na situáciu v Etiópii a na Ukrajine.
Medzináboženský Dialóg
Awali, 04.11.2022 (KAP) - Pápež František sa v Bahrajne vyslovil za intenzívnejšie zblíženie náboženstiev, najmä islamu a kresťanstva. Zdôraznil, že v globalizovanom svete už nestačí obmedziť sa na vlastné náboženstvo a veriace spoločenstvá sa musia usilovať o spoločné porozumenie a vystupovať za ochranu sociálnej spravodlivosti, pokoja a slobody pre všetkých ľudí.
Pripomenul, že Katolícka cirkev sa dialógu s nekresťanskými náboženstvami otvorila dokumentom „Nostra aetate“ Druhého vatikánskeho koncilu. Islamská rada starších ocenila Františka za jeho nasadenie proti extrémizmu a násiliu.
Ženy v Cirkvi
Bahrain- Rím, 7.11.2022 (LifeSiteNews /VN-CZ) - V interview pri lete z Bahrainu do Ríma pápež František bránil svoje menovanie ekonómky Marianny Mazzucatovej do Pápežskej akadémie pre život. Zdôraznil, že ženy majú svoj vlastný spôsob riešenia problémov a ich prítomnosť vo Vatikáne prináša zlepšenie. Spoločnosť, ktorá vymazáva ženy z verejného života, sa ochudobňuje.
Kardinál Müller o Synode a LGBT Ideológii
Vatikán, 8.11.2022 (kath.net) - Kardinál Gerhard Müller varoval pred „nepriateľským uchvátením Cirkvi Ježiša Krista“ synodou. Ideológia LGBT je podľa neho v diametrálnom protiklade ku kresťanskej antropológii a sexualita človeka má slúžiť stvoriteľskému plánu Boha.
Kardinál Müller zdôraznil, že úlohou synody nie je vytvárať novú cirkev, ale chrániť zjavenie v Kristovi pred heretickým falšovaním. Katolícky duchovný nemá ľuďom ponúkať svoje názory, ale spásonosnú Kristovu náuku.
Synoda o Synodalite a Dubia Kardinálov
V stredu sa začala posledná fáza kontroverznej Synody o synodalite. Pred jej začiatkom zverejnili kardináli Robert Sarah, Raymond Burke, Joseph Zen, Walter Brandmüller a Juan Sandoval svoje dubia (otázky) pápežovi, týkajúce sa nemennosti náuky cirkvi, požehnávania homosexuálnych párov, synodality, svätenia žien a povinnosti rozhrešiť každého spovedajúceho sa.
Kardinál Fernandez, nový prefekt Dikastéria pre náuku viery, zverejnil odpovede pápeža Františka na ich dubia, ktoré otvárajú cestu liberálnemu chápaniu katolíckej viery. Kardináli, ktorí dubia napísali, pápežove odpovede odmietli zverejniť s odôvodnením, že František na ich otázky neodpovedal priamo.
Zmeny v Katechizme: Trest Smrti
Vo štvrtok 2. augusta 2018 publikovala Svätá Stolica správu o úprave článku č. 2267 Katechizmu Katolíckej cirkvi, ktorý sa venuje trestu smrti. Pápež František opakovane vyjadril názor, že trest smrti je neprijateľný, pretože je to proti ľudskej dôstojnosti.
Vývoj Učenia Cirkvi o Treste Smrti
Oficiálne sa Katolícka cirkev k trestu smrti až donedávna takmer vôbec nevyjadrovala. Skutočnou novinkou je Katechizmus Katolíckej cirkvi a encyklika Jána Pavla II. Evangelium vitae z 25. marca 1995.
Katechizmus z roku 1997: „Ak však na obranu a na ochranu bezpečnosti osôb pred útočníkom stačia nekrvavé prostriedky, verejná moc má použiť iba tie, lebo lepšie zodpovedajú konkrétnym podmienkam spoločného dobra a väčšmi sa zhodujú s dôstojnosťou ľudskej osoby.“
Posledné slová v článku 2267 sú citátom z encykliky Jána Pavla II. Evangelium vitae, bod 56. Do témy trestu smrti prechádza plynulo z predchádzajúceho článku, ktorý pojednáva práve o princípe oprávnenej obrany.
Postoj Jána Pavla II.
Ján Pavol II. osobne bol za zákaz trestu smrti. Jeho postoj je potrebné vnímať komplexne, nielen na základe jednej vety v dokumente. Spomeňme vyjadrenia na rôznych miestach, kde sa jasne postavil proti trestu smrti.
Napríklad pri návšteve Saint Louis povedal v rámci príhovoru tieto jasne odmietavé slová: „Opakujem výzvu, ktorú som vyslovil na Vianoce [1998], aby sa zrušil trest smrti, ktorý je surový a zbytočný.“
Encyklika Evangelium vitae ako celok podáva komplexný obraz o veľkej hodnote ľudského života a vyzýva na jeho bezpodmienečnú ochranu. V 40. bode pápež píše: „Celkové posolstvo, ktoré sa má v Novom zákone zdokonaliť, je rozhodnou výzvou rešpektovať zásady nenarušiteľnosti fyzického života a osobnej integrity a jeho vrcholným bodom je pozitívne prikázanie, ktoré káže mať pocit zodpovednosti za blížneho ako za seba samého: ‚Miluj svojho blížneho ako seba samého‘ (Lv 19,18).“
Záver
V kontexte vývoja náuky Cirkvi v otázke trestu smrti od r. 1992 až do dnešných dní teda možno povedať, že k žiadnej radikálnej zmene náuky Cirkvi nedochádza. Ona je jasná už minimálne od roku 1995, kedy bola publikovaná encyklika Evangelium vitae. Pápež František iba jasnejšie formuloval to, čo možno doteraz bolo zrejmé skôr teológom, aby umožnil jasnú správu o nespochybniteľnej dôstojnosti každého človeka v tejto čiastkovej otázke, sprostredkovať čím viacerým.
| Dokument | Rok | Zameranie |
|---|---|---|
| Katechizmus Katolíckej cirkvi | 1992, 1997 | Trest smrti, ľudská dôstojnosť |
| Evangelium vitae | 1995 | Ochrana ľudského života, trest smrti |
| Laudate Deum | 2023 | Klíma, politika, veda |
Pápež František a Vojna na Ukrajine
Výroky pápeža Františka k vojne na Ukrajine podľa niektorých vyvolávajú otázniky nad tým, či pápež nespochybnil tradičné učenie cirkvi o spravodlivej vojne. Je však správne používať v súčasnosti tento termín? Prečo ho cirkev nahradila pojmom legitímna obrana? A hovorí dnes pápež František niečo iné ako jeho predchodcovia?
Pojem spravodlivá vojna pochádza zo stredovekého učenia, sformulovaný ho prvýkrát nachádzame u svätého Augustína, prepracoval ho Tomáš Akvinský a neskôr ďalší autori. Táto teória prináša v kontexte stredovekých monarchií štyri podmienky, za ktorých možno vojnu vyhlásiť za spravodlivú. Cieľom tohto učenia bolo nájsť objektívne princípy na obmedzenie škôd spôsobené vojnovými konfliktmi a, pokiaľ možno, zabrániť agresii.
S príchodom veľkých zmien v spoločnosti a nových zbrojných systémov dochádza k novému hodnoteniu doby, v ktorej žijeme, a cirkev už nehovorí o spravodlivej vojne.
Magistérium, čiže učenie, sa nezmenilo, je aktuálne pre dobu, v ktorej bolo písané. Avšak nie všetky podmienky, ktoré učenie o spravodlivej vojne spomína, sú dnes aktuálne.
Ako prvý v magisteriálnom dokumente to vníma už pápež Lev XIII. a v súvislosti s touto témou to konštatuje pápež Ján XXIII. Hovorí, že „v čase jadrových zbraní je cudzie rozumu tvrdiť, že vojna môže byť vhodným nástrojom na obhajobu porušených práv“.
Ide o prelomové magisteriálne vyjadrenie, ktoré jasne rozpoznáva, že doba dnešných demokracií, ale i diktatúr je diametrálne odlišná od stredovekých monarchií, prípadne mestských štátov, za akých sa vytvorila teória spravodlivej vojny.
Legitímna Obrana
„Legitímnu obranu pápež nikdy nespochybnil ani nemôže spochybniť, patrí k základným pilierom kresťanského učenia.“
Z teórie spravodlivej vojny však naďalej používame rôzne kritériá a myšlienkové postupy na hodnotenie stavu, ako napríklad princíp proporcionality, teda primeranosti v prípade obrany. Lenže aj tu sa dostávame na tenký ľad, lebo v dobe zbraní hromadného ničenia je veľmi ťažké hovoriť o proporcionalite alebo spravodlivosti akejkoľvek vojny.
Cirkev teda postupne opustila pojem spravodlivá vojna a nahradila ho termínom legitímna obrana alebo legitímna vojenská intervencia, ktorá má inú povahu ako vojna.
Encyklika Lumen Fidei
Prvú encykliku pápeža Františka robí osobitou fakt, že symbolicky prepája dva pontifikáty. Text z podstatnej časti vyšiel z pera Benedikta XVI., ktorý svoj prvý rukopis takmer stihol dokončiť. Vydaná encyklika však už nesie podpis jeho nástupcu.
Pápež František v úvode encykliky priznáva autorstvo textu svojmu predchodcovi, keď píše: „Som mu za to hlboko vďačný. V Kristovom bratstve sa ujímam jeho vzácneho diela, pričom k textu pridávam niektoré ďalšie príspevky. Petrov nástupca, včera dnes i zajtra, je totiž stále povolávaný „upevňovať bratov“ v tom nesmiernom dare viery, ktorý Boh dáva ako svetlo na každodennú cestu“ (LF 7).
Prvá encyklika pápeža Františka je venovaná téme viery, ako to vyjadruje jej názov Lumen fidei (Svetlo viery). Je adresovaná biskupom, kňazom, diakonom, zasväteným osobám a všetkým veriacim laikom. Svätý Otec ju podpísal na slávnosť sv. Petra a Pavla 29. júna 2013. Obsahom korešponduje s Rokom viery, ktorý vyhlásil Benedikt XVI. a ktorého slávenie pokračuje so súčasným Svätým Otcom Františkom. Vyše 80 - stranová encyklika je rozvrhnutá do štyroch kapitol. Názov každej z nich tvorí motto v podobe biblického citátu.
tags: #papez #zmenil #katechizmus