Pravoslávne Vianoce: Zvyky a tradície

Pravoslávne Vianoce, ktoré sa riadia juliánskym kalendárom, sú obdobím hlbokých duchovných a kultúrnych tradícií. Tieto sviatky, oslavované najmä na východe Slovenska, sú pre pravoslávnych veriacich nielen oslavou Narodenia Krista, ale aj príležitosťou na posilnenie rodinných väzieb a spomienku na kultúrne dedičstvo.

Prečo sa slávia Vianoce 6. januára?

Pravoslávni veriaci slávia Vianoce neskôr ako katolíci. Pravoslávni začínajú sláviť pravoslávne Vianoce tiež ako ostatní kresťania - 24. decembra, avšak podľa starobylejšieho - juliánskeho kalendára. V 16. storočí upravil pápež Gregor XIII. pôvodný kalendár, ktorý zostavil ešte rímsky politik Julius Caesar, a to tak, že ho posunul o 10 dní ďalej. Keď je podľa juliánskeho kalendára 24. december, podľa svetského kalendára (gregoriánskeho) je už 6. januára. Rozdiel medzi oboma kalendármi je v súčasnosti už 13 dní.

Pravoslávna cirkev sa riadi juliánskym kalendárom naďalej, preto si niekto myslí, že máme Vianoce neskôr. Z historického hľadiska ale môžeme konštatovať, že pravoslávni nemajú sviatky neskôr ako katolíci, ale katolíci ich majú skôr ako pravoslávni.

Prípravy na Vianoce a pôst

Prípravy na Vianoce začínajú 40-dňovým pôstom, známym ako Filipovka. Počas tohto obdobia sa veriaci zdržiavajú mäsových a mliečnych výrobkov, pričom sa zameriavajú na modlitby a duchovnú reflexiu. Pôst pred Vianocami je druhý najdlhší, má 40 dní, ten pred Vzkriesením je trocha dlhší. V každom zo spomínaných pôstov by sme sa mali zdržiavať od začiatku do konca pokrmov živočíšneho pôvodu, teda mäsa, mlieka, masla, vajec, či syra.

V niektorých pôstoch, ako napríklad počas toho pred Vianocami, sa ale môže konzumovať v sobotu a v nedeľu ryba. Strava s obsahom oleja sa počas pôstneho obdobia pred Narodením Christa nemôže konzumovať v stredu a v piatok.

Štedrý deň a večera

Štedrý večer (6. januára) je dôležitou súčasťou pravoslávnych vianočných osláv. Večera je v našich podmienkach ešte stále pôstna. V tento deň sa rodiny stretávajú pri štedrovečernom stole, na ktorom sa podávajú tradičné pôstne jedlá. Sú to napríklad pirohy, kapustnica bez klobásy, zemiaky, fazuľa, hubový prívarok - mačanka, chlieb s medom či cesnak.

Tradície pravoslávnych Vianoc: Pri štedrovečernom stole je vždy prestreté aj pre pocestného, čiže o jeden tanier a príbor naviac. Nikto nesmie od stola odísť, čo je symbolika toho, že všetci by sme sa mali dožiť ďalších Vianoc a nikto by nemal chýbať.

Večera sa začína modlitbou a tradičnými úkonmi, ako je umývanie sa vo vode s mincami pre zabezpečenie zdravia a prosperity v nasledujúcom roku. Umývanie v potoku malo zabezpečiť zdravie ľudí počas roka, pod obrus sa dávali peniaze, aby ich bolo počas roka dostatok, slama pod stôl sa kedysi dávala, keďže sa Christos narodil na slame, nohy stola sa opásali reťazou, aby rodina držala po kope, pomazávalo sa medom čelo domácich, aby mali počas roka sladký život a podobne.

Na stole nechýbajú pirohy a v niektorých domácnostiach aj bobaľky. Následne sa podáva hríbová polievka a tzv. „koločena“ fazuľa, ktorá ma rodine priniesť hojnosť, a ryba so zemiakmi. V obci Osadné tieto zvyky dodržujú doteraz.

Štedrá večera - 12 jedál

Večera musí pozostávať z 12 jedál, čo je symbolika k 12 apoštolom. Ale jedlá musia byť výlučne pôstne, žiadna klobása v kapustnici či mäso.

• cesnak s chlebom a medom
• kapustnica s dusenými zemiakmi
• pirohy (s kapustou, so zemiakmi a so slivkovým lekvárom)
• máčanka s dusenými zemiakmi
• makové bobaľky (opekance)
• ryba so šalátom
• fazuľová polievka so slivkami, takzvaná slivčanka

Bohoslužby a sviatky

V podvečer Štedrého dňa bývajú u pravoslávnych veriacich bohoslužby známe ako Veľké povečerie. Už v tento večer sa začínajú zdraviť pravoslávni veriaci pozdravom - Christos raždajetsja, na ktorý sa odpovedá - Slavite Jeho. V preklade to znamená Christos sa rodí, oslavujte ho. Na druhý deň (7.1.) predpoludním sa následne slúži slávnostná liturgia na dlho očakávaný Sviatok Narodenia Isusa Christa.

Samotné Vianoce sa oslavujú v pravoslávnej cirkvi 3 dni. Deň pred sviatkami 6. januára (24.decembra) sa konajú bohoslužby známe ako Veliké povečerie. Predtým zasadnú pravoslávni veriaci za štedrovečerný stôl, kde sa podávajú ešte pôstné jedlá. 7. januára (25. decembra) sa koná svätá liturgia k sviatku Roždestva Christova (Narodenia Ježiša Krista, Vianoce), spievajú sa vianočné piesne a koledy. Po tomto sviatku nasleduje 8. januára (26.decembra) sviatok sobor presvjatoj Bohorodici (presvätej Bohorodičky) a 9. januára (27. decembra) si pravoslávni pripomenú sviatok sv. prvomučeníka Štefana.

Pravoslávni veriaci nechodia na polnočnú bohoslužbu. Ďalšie dni sa konajú slávnostné liturgie oslavujúce „Roždestvo Isusa Christa“, neskôr je bohoslužba venovaná Presvätej Bohorodičke a sviatok apoštola, prvomučeníka a arcidiakona Štefana.

Regionálne zvyky vo svete

Pravoslávne Vianoce sa oslavujú v rôznych krajinách s vlastnými jedinečnými zvykmi a tradíciami. Na Slovensku sú tieto tradície silne spojené s Rusínmi, ktorí tvoria významnú časť pravoslávnych veriacich.

V Rusku sa Vianoce (Rojdestvo) slávia 7. januára. Prípravy začínajú 40-dňovým adventom zvaným Filipovka. Štedrý večer (Sochelnik) zahŕňa večeru s 12 jedlami symbolizujúcimi 12 apoštolov. Darčeky sa zvyčajne dávajú až na Nový rok.

V Srbsku majú tradíciu pálenia badnjaka, čo je dubová vetva symbolizujúca Betlehemské jasle. Tento obrad sa odohráva na Štedrý večer a má priniesť rodine pokoj a zdravie.

Gréci oslavujú Kristovo narodenie pečením špeciálneho chlebíka nazývaného Christopsomo (Kristov chlieb), ktorý sa zdobí krížom a symbolmi rodiny.

Na Ukrajine je kľúčovým pokrmom počas Vianoc varená pšenica so sušeným ovocím a medom. Zároveň tu prebiehajú kolednícke sprievody, kde deti aj dospelí spievajú vianočné piesne.

Prehľad zvykov a jedál

Pre lepšiu prehľadnosť uvádzame tabuľku s tradičnými jedlami a ich významom počas pravoslávnych Vianoc:

tags: #pravoslavne #vianoce #zvyky