Pravoslávne chrámy v Moskve: História a architektúra

Moskva, hlavné mesto Ruska, je známa ako mesto architektonických kontrastov. Vzhľad Moskvy sa v priebehu storočí menil v rôznych architektonických štýloch. Ruské pravoslávne chrámy nie sú len svätostánky pre veriacich, ale majú aj úplne inú funkciu - sú symbolom ruského imperializmu, manifestáciou moci.

Počiatky pravoslávneho umenia v Rusku

Posledným presláveným strediskom byzantského umenia bolo Rusko. Pred rokom 1000 kyjevské knieža sv. Vladimír prijal kresťanstvo. Cisári gréckej ríše ho požiadali, aby im poslal na pomoc žoldnierske vojsko, Vladimír za to žiadal ruku byzantskej kňažnej, cisári slúbili vydať svoju sestru Annu za Vladimíra, ak sa stane kresťanom.

Dal sa pokrstiť aj všetok svoj ľud. Anna vstúpila do mesta so sprievodom kňazov a misionárov, ktorí začali christianizovať ruský ľud. Preto je ruská cirkev dodnes ortodoxná a aj zvyky, abeceda a umenie sú byzantského pôvodu. Prvý chrám bol postavený v Kyjeve a zasvätaný sv. Sofii. Postavili ho umelci povolaní z Byzancie.

Chrám sv. Sofie v Kyjeve

Chrám Vasilija Blaženého

Slovami z nadpisu cár Ivan IV. ocenil stavbu nádherného chrámu na Červenom námestí. Dnes ho poznáme ako Chrám Vasilija Blaženého. Chrám Vasilija Blaženého: postavili Barma a Posnik v rokoch 1555- 1560. Dal ho postaviť cár Ivan IV.

Chrám postavili na mieste kostola Svätej Trojice, jeho autormi podľa kroniky boli Postnik a Barma (predpokladá sa, že ide o toho istého človeka). Mali postaviť chrám skladajúci sa z 8 kostolov, z ktorých každý mal byť zasvätený tým svätým, ktorých sviatky pripadali na rovnaký deň ako najkrvavejšie bitky s Kazanským chanátom. Chrám V. Blaženého pozostáva z 8 vežičiek okolo 9. centrálnej. Symbolicky to odkazuje na porážku Kazaňského Chána a na 8-dňové dobýjanie mesta Kazaň.

Tak sa objavil názov chrámu, pretože dobytie Kazane pripadalo na veľký pravoslávny sviatok Pokrova. Jemu bol aj zasvätený hlavný ústredný kostol, no podľa zámeru staviteľov chrám dostal ešte deviaty kostol, pravdepodobne preto, aby nenarušoval súmernosť stavby. Existuje tiež povesť, podľa ktorej, keď Ivan Hrozný uvidel postavený kostol, prikázal staviteľa oslepiť, aby nikde inde na svete nemohli postaviť tak krásny chrám. Stavba to bola tak nádherná a unikátna, že architekt za ňu zaplatil svojim zrakom. Dôvod? Aby náhodou nepostavil podobne krásny chrám aj niekde inde. Aj vďaka tomuto Ivan IV.

Až do doby výstavby zvonice Ivana Veľkého bol chrám najvyššou budovou v Moskve. V roku 1588 k nemu pristavali malý kostol Svätého Vasilija, pomenovaný podľa svätca Vasiľa, ktorý bol pochovaný neďaleko. Tak chrám dostal svoj druhý neoficiálny názov - chrám Vasilija Blaženého.

Chrám Vasilija Blaženého

Katedrála Vasila Blaženého, známa aj pod názvom Pokrovský chrám, je hlavnou dominantou Červeného námestia, ale aj samotnej Moskvy. Tak ako New York má svoju Sochu slobody, ako Paríž má svoju Eiffelovú vežu, ako Rio De Janeiro sochu Spasiteľa Krista, tak Moskva má svoj vlastný symbol - chrám Vasila Blaženého.

Chrám Vasila Blaženého mal vlastne predstavovať podľa jednej interpretácie nebeský Jeruzalem, no podľa druhej spojenie Ruska s Európou a Áziou.

V rokoch 1553 až 1560 bolo postavených osem samostatných kostolov s jedným základom. Každý ma svoju vlastnú architektonickú výzdobu internú i externú. Spomenutých 8 kostolov obopína centrálny stĺpovitý chrám. Deviaty kostol, resp. kaplnka Vasilija Blaženého, pribudla až v roku 1588, štyri roky po cárovej smrti. Každý kostol symbolizuje jednotlivé dni rozhodujúcich bojov o Kazaň.

Po dobudovaní zvonice v roku 1670 bol chrám ako celok dobudovaný do finálnej podoby. História chrámu Vasila Blaženého je teda naozaj bohatá, počas ktorej dochádzalo k početným prestavbám a rekonštrukciám. Spomeňme, že pôvodná farba chrámu bola biela a až časom sa jeho farba zmenila.

K zaujímavostiam chrámu Vasila Blaženého patrí napríklad aj to, že v roku 1929 bol tento chrám boľševikmi uzatvorený, následne otvorený bol až v roku 1990. Okrem iného tu bol taktiež Napoleon, ktorý v ňom nechal ustajniť kone, aby symbolicky potvrdil neisté víťazstvo nad Ruskom. Pri jeho úteku z Ruska chcel aspoň katedrálu zničiť, avšak mokré rozbušky nakoniec jeho zákerný plán našťastie prekazili.

V súčasnosti je chrám Vasila Blaženého otvorený pre bohoslužby, ale slúži aj ako múzeum. Steny galérie sú zdobené freskami a olejomaľbami zo 16. až 19. storočia. Úžasná renesančná architektúra chrámu Vasila Blaženého, jej rôznorodosť v jednotlivých stavebných častiach a typické cibuľové veže z konca 16. storočia robia z tohto chrámu skutočný poklad sveta, ktorý treba navštíviť. Niet divu, že chrám ako súčasť Kremlinu je súčasťou svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Lokalita Chrám Vasila Blaženého je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1990.

Chrám Všetkých svätých na Kuliškach

Chrám Všetkých svätých na Kuliškach (rus.

Prvý chrám postavil vládca Moskvy a víťaz nad tatárskymi hordami Dmitrij Donský na pamiatku víťazstva na Kulikovskom poli. Je to prvý chrám, ktorý bol postavený ako pamätník bojovej slávy ruských vojakov. Išlo o drevený chrám, ktorý niekoľkokrát vyhorel. Preto bol v rokoch 1687 až 1689 prestavaný v štýle moskovského baroka.

Chrám bol v roku 1930 komunistami zatvorený a dlho chátral. V roku 1991 bol chrám po dlhých rokoch vrátený ruskej pravoslávnej cirkvi a opäť sa v ňom slúžia pravoslávne bohoslužby.

Katedrála Krista Spasiteľa

Najvýznamnejšie stavby v Rusku vždy vznikali pri dôležitých historických udalostiach. Napríklad najväčší pravoslávny chrám sveta katedrála Christa spasiteľa pre 10 000 veriacich a najvyšší pravoslávny chrám sveta sv. Izáka v Petrohrade vznikli ako pripomienka Napoleonovej porážky v Rusku. Alebo petrohradský chrám Kristovho vzkriesenia je postavený na mieste atentátu spáchaného na cára Alexandra II.

Chrám Krista Spasiteľa v Moskve bol postavený ako prejav vďačnosti Bohu za jeho podporu v Rusko - Francúzskej vojne, ktorá bola v roku 1812. Samotnej stavbe chrámu predchádzali dva konkurzy, kde predložili svoje projekty mnohí významní ruskí architekti: D. Kvarnegi, A. Voronichin, A. Melnikov, K. Ton, I. Tamanskij.

10. apríla 1832 cár Nikolaj I. odsúhlasil projekt Konstantina Andrejeviča Tona. Sám cár ukázal miesto pre stavbu, na brehu rieky Moskvy nedaľeko od Kremľa. Na vybranom mieste už boli Alexejevskij kláštor a kostol Všetkých svätých, ktoré boli zbúrané a postavené na nových miestach. V roku 1837 zostavil špeciálnu komisiu pre vybudovanie chrámu.

10. septembra 1839 bol slávnostne vsadený základný kameň. Chrám Krista Spasiteľa stavali skoro 44 rokov. V roku 1841 bol dostavaný základ a prízemie a v tom istom roku bola završená aj klemba hlavnej kupoly. O tri roky neskôr boli ukončené práce vonkajšieho obloženia, a začali montovanie kovovej strechy a kupol. Veľká kupola bola dokončená v roku 1849.

V roku 1860 boli rozobrané lešenia a chrám sa po prvýkrát ukázal moskovským obyvateľom v plnej kráse. K roku 1881 boli skončené práce na nábreží rieky a na námestí vedľa chrámu, bolo postavené pouličné osvetlenie. V tom čase sa ukončili aj práce vnútorného vymaľovania chrámu.

Na tvorení chrámu podľa Tonovho projektu pracovali najlepší architekti, stavitelia a maliari tej doby. Unikátne maľby boli urobené maliarmi Ruskej akadémie umení: V. Surikovym, barónom T. Neffom, G. Semiradskim, I. Kramskim, V. Verešaginym. Autormi fasádnych sôch boli: barón B. Klodt, N. Ramazanov, A. Loganovskij. Chrámové brány boli odliate podľa modelov grófa F. Tolstogo.

Chrám Krista Spasiteľa bol sprojektovaný podľa vzorov staroruského kostola, monumentálneho a pritom tradičného - päťkupolového a štvorstĺpového. Architekt Ton dodal ešte jednú špeciálnosť, otvorenú galériu ktorá obopína základný objem chrámu. Chrám má pôdorys rovnoramenného kríža, s rovnakými fasádami. Fasády sa rozdeľujú len tématickými skupinami sôch. Všetkú prácu pre výber námetov sochových kompozícií na fasádach, maľby interiérov a výber nádpisov, viedli moskovskí biskupi.

Mnohofigúrne sochové kompozície mali témy hrdinstva ruských vojakov a národa. Celkovo pre fasády chrámu bolo urobených 60 haut-reliéfov, z nich 8 mnohofigúrnych, 40 jednofigúrnych pre boky okien a vchodov a 12 ikon vo vrchnej časti fasád. Väčšia časť práce bola urobená sochárom Loganovskim. Sochy vynikali reálnosťou tvári a odevov.

Chrámové brány boli ozdobené sochami a bohatou ornamentálnou dekoráciou. Základnou témou bronzových bránových sôch boli ruskí svätci a nebeskí patróni cárskej rodiny.

Základným elementom, ktorý určoval kompozíciu interiéru bol podkupolový priestor. Prvenstvo podkupolného priestoru bolo zdôraznené nielen centrálnou polohou, ale aj výškou. V chráme bol použitý obvôdový princíp umiestnenia ikon, tradičný pre drevené ruské kostoly. Dolné časti stien boli pokryté mramorom. Výsledkom namáhavých prác architektov, maliarov a staviteľou bol veľkolepý, bohatý a slávnostný interiér.

V chrámovej maľbe bolo po dlhom čase použité zlaté pozadie s mnohofarebnými ornamentmi, ktoré sa opäť stalo veľmi populárnym. Návštevníkom chrámu sa naskytol grandiózny a veľkolepý pohľad. Priamo po osi hlavného vchodu vo východnej časti chrámu bol umiestnený unikátny ikonostas v podobe bielomramorovej osemhrannej káplnky. Výška ikonostasu bola 26,6 metra.

V hlavnej kupole bola umiestnená maľba zobrazujúca Boha Otca, ktorý požehnáva oboma rukami, so Synom sediacim v Jeho lone, nad ktorým sa vznáša Duch Svätý v podobe holubice. Na osvetlenie chrámu používali vo sviatky 148 sviečok umiestnených do troch radov. V chráme boli okrem hlavného oltára aj dva bočné. Južný bol zasvätený svätému Mikulášovi a severný svätému Alexandrovi Nevskému - patrónovi troch ruských cárov.

26. mája 1883 v deň Nanebovsúpenia Pána, chrám bol slávnostne konsekrovaný. Na jar roku 1912 bol vedľa chrámu umiestnený pomník cárovi Alexandrovi III., to bola práca profesora architektúry A. Pomeranceva a sochára A. Opekušina. Pomník jestvoval len 6 rokov a bol zbúraný v roku 1918. 15. augusta 1917 v časoch pre Rusko nepokojných v chráme Krista Spasiteľa bola otvorená synoda ruskej pravoslávnej Cirkvi, na ktorej bol po dvestoročnej prestávky zvolený ruský patriarcha Tichon.

Katedrála Krista Spasiteľa

Zničenie chrámu

V atmosfére antináboženskej hystérie sa sovietské vedenie rozhodlo zbúrať chrám Krista Spasiteľa a na jeho mieste postaviť pompézny „Palác Sovietov.“ Návrh postaviť „nový palác robotníkov a roľníkov“ na mieste „paláca bankérov, popov a cárov“ dal S. Kirov v roku 1922. V roku 1924 zomrel Lenin a vznikla potreba zvečniť jeho meno.

5. decembra 1931 hlavný chrám Ruska bol barbarský vyhodený do vzduchu. Mrámorom z chrámu ozdobili stanice metra, časť mramorových platní rozdrobili a posypali chodníky v moskovských parkoch a druhá časť bola použitá pri stavbe nových budov.

Otvorenie Paláca Sovietov sa malo uskutočniť v roku 1933, ale na odstránenie ruín chrámu po výbuchu bolo potrebných ešte 18 mesiacov. Stavba Paláca Sovietov v skutočnosti začala až v roku 1937, ale kvôli druhej svetovej vojne nikdy nebola dokončená. V roku 1958 na mieste chrámu bola postavená otvorená plaváreň „Moskva.“

Obnova chrámu

V roku 1994 sa začali práce na novej stavbe chrámu Krista Spasiteľa. Vďaka modernej technike a moderným stavebným materiálom sa podarilo nanovo postaviť chrám k veľkému jubileu v roku 2000. Moskovský patriarcha Alexej II.

Obnova Chrámu Krista Spasiteľa bola súčasťou novej veľkoruskej politiky, ktorú viedol Boris Jeľcin a starosta Moskvy Jurij Lužkov. Chrám postavili za jediný rok znova a v pôvodnej podobe - i napriek kritickým hlasom, že schudobnené Rusko potrebuje peniaze na úplne iné veci.

Nový Chrám Krista Spasiteľa stál údajne takmer 500 miliónov amerických dolárov. Stavbu dokončili v roku 1997 a vysvätili vlani.

Dnes je Chrám Krista Spasiteľa nielen symbolom Moskvy, ale aj celého Ruska. Jeho veľkoleposť a história z neho robia miesto, ktoré by mal navštíviť každý, kto sa zaujíma o ruskú kultúru a históriu.

Hlavný chrám Ozbrojených síl Ruskej Federácie

Druhý chrám bol vybudovaný len nedávno, v Júli 2020 asi 50 km od Moskvy v meste Alabino. Je to hlavný chrám ozbrojených síl Ruskej Federácie. Chrám vznikol na 75. výročie konca Druhej svetovej vojny a má navždy pripomínať hrdinstvo ruského národa v týchto ťažkých časoch.

Celá stavba chrámu bola poňatá symbolicky - priemer hlavnej kopuly chrámu je 19,45 m, čo symbolizuje rok 1945, výška zvonice je 75 m, čo pripomína práve 75 rokov od konca vojny a výška malej kopuly je 14,18m, čo je počet dní vojny. Fasáda chrámu je netradične v khaki zelenej farbe , ktorá je typická pre armádu. Lampy okolo kostola pripomínajú odpaľovacie zariadenia na rakety.

Vnútorná výzdoba chrámu je naozaj atypická, spolu s Ježišom Kristom a pannou Máriou sa z mozaík na vás pozerajú vojaci s s guľometmi, tanky a bojové lietadlá. Vizuálne aj konceptuálne tu režim navodzuje atmosféru, že Moskva je tretí Rím, posledná bašta pravoverných, a preto má pod vedením svojho prezidenta morálnu povinnosť zasahovať - aj vojenskou silou - proti zlu, ktoré sa šíri na „fašistickom“ Západe.

Architektonické štýly v Moskve

Najstaršími zachovanými stavbami v Moskve sú slávny Chrám Vasila Blaženého, kremeľské katedrály a katedrála Andronikovského kláštora z 15. storočia. Predpotopné Rusko po sebe zanechalo niekoľko kamenných komnát (rusky Palata) vrátane komnát bojárov Romanovcov zo 16. a 17. storočia, Kremeľskej fazetovej komnaty a Staroanglického dvora z 15. a 17. storočia.

Európsky barokový štýl sa spojil s ruským štýlom usórochje (od usór, čo znamená ornament), čím vznikol jedinečný štýl moskovského baroka. Novogotický štýl sa stal v Rusku populárnym od druhej polovice 18. storočia. Lancetové oblúky a vysoké veže boli ruskému oku spočiatku cudzie, ale nakoniec sa stali módou.

Po desaťročiach záľuby Ruska vo všetkom európskom sa koncom 19. storočia za vlády Alexandra III. vrátil záujem o ruské tradície. Asymetria, rastlinné ornamenty a návrat k ruskej minulosti charakterizujú vývoj ruskej secesie, jedného z najneobvyklejších architektonických štýlov populárnych koncom 19. a začiatkom 20. storočia.

Začiatkom 20. rokov 20. storočia, po deštrukcii spôsobenej občianskou vojnou, sovietske úrady pri obnove Moskvy uprednostnili avantgardnú architektúru. V sovietskom hlavnom meste sa stavali experimentálne budovy, ktoré sa vyznačovali jednoduchým dekorom, ale praktickou konštrukciou s veľkými oknami. Architektúra chrámu Notre - Dame v ParížiTento postkonštruktivizmus sa stal základom pre sovietsku interpretáciu štýlu Art Deco, v ktorom boli v 20. rokoch 20. storočia postavené napríklad mrakodrapy v New Yorku.

V priebehu 30. rokov 20. storočia sa stal obľúbeným sovietsky neoklasicizmus. Nebol to už pôvodný klasicizmus, ale skôr pompézny a triumfálny štýl víťazného impéria po druhej svetovej vojne.

V 70. rokoch, keď krajina zbohatla a mala viac možností, však chceli úrady opäť demonštrovať silu sovietskeho národa. Bývalé sovietske obyvateľstvo teraz objavilo všetko, čo bolo západné, a vydalo sa hľadať svoj vlastný štýl a vkus.

Za vlády moskovského starostu Jurija Lužkova (vo funkcii v rokoch 1992 až 2010) sa postavilo mnoho budov, ktoré sa dnes nachádzajú na vrchole „zoznamu nevkusu“. Architektonické experimenty 90. rokov boli rôznorodé.

Architektúra Moskvy

Chrám Spasiteľa na preliatej krvi v Petrohrade

Jedným z najžiarivejších príkladov novoruského štýlu je Chrám krvi (známy aj ako Chrám vzkriesenia, Chrám Spasiteľa alebo Chrám Spasiteľa na krvi) v Petrohrade. Bol postavený na mieste, kde bol v marci 1881 pri bombovom útoku zabitý Alexander II. Jeho syn Alexander III. osobne schválil architektonický návrh tohto chrámu. Má určité podobnosti s chrámom svätého Bazila zo 16. storočia.

Podľa mňa najkrajší kostol Petohradu má za sebou viac než pohnutú minulosť. Nádherná stavba, ktorá pripomína skôr perníkvoú chalúpku a človek sa pri pohľade na jej veselé vežičky rozplýva, však vznikla na podnet nepríjemnej udalosti - atentátu na cára Alexandra II.

V Rusku sú tri kostoly, ktoré nesú v názve prívlastok "Na preliatej krvi". Jeden nájdete v Ugliči, kde bol podrezaný desaťročný sin Ivana IV. cárovič Dmitrj, druhý v Jekaterinburgu, na mieste bývalého Domu Ipatjeva, v ktorého podzemí vystrieľali celú rodinu a služobníctvo cároviča Mikuláša II. v exile a napokon tento v Petrohrade. Na pamiatku svojho otca ho dal postaviť cár Alexander III. Alexander II.

Chrám Spasiteľa na preliatej krvi je mojím najobľúbenejším petrohradským kostolom a navštívim ho vždy, keď som v meste. Rovnako krásny ako zvonku je totiž i zvnútra, počnúc nádhernými mozaikami, ktoré pokrývajú všetku plochu jeho stien a stropu, podlahou z niekoľkých druhov kameňa a prenádherný kamenný ikonostas, ktorý je vykresaný tak, že vzbudzuje dojem drevorezby.

Kostol v minulom storočí nevyzeral vždy tak majestátne ako dnes - jeho interiér značne poškodilo drancovanie a rabovanie, ktoré nasledovalo po Veľkej októbrovej revolúcii. Počas blokády Leningradu za druhej svetovej vojny sa zasa využíval ako dočasná márnica.

Po vojne si ešte svoje "odkrútil" ako sklad zeleniny, vďaka čomu ho Rusi volali "Chrám Spasiteľa na zemiakoch". Na lepšie časy chrámu svitlo až v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, kedy sa dostal pod patronát neďalekej Kazanskej katedrály.

To, čo kostol vybral z milodarov, obetoval na rozsiahlu rekonštrukciu Chrámu Spasiteľa na preliatej krvi, ktorý bol znovu sprístupnený verejnosti v roku 1997. Nikdy však už nebol opäť vysvätený a dnes slúži najmä ako turistická atrakcia, konajú sa tu najmä spomienkové obrady.

Za pozornosť stoja najmä prenádherné mozaiky v žiarivých farbách, ktoré zobrazujú známe biblické výjavy svojským, povedala by som až komiksovým štýlom. Budú sa páčiť malým aj veľkým. Otvorený je každý deň okrem stredy od desiatej do šiestej, v sezóne od 1. mája do 30. septembra až do pol jedenástej.

Chrám Kristovho vzkriesenia - Spasiteľa na krvi (rus. Собо́р Воскресе́ния Христо́ва на Крови́, Храм Спа́са-на-Крови́) je petrohradský pravoslávny chrám, ktorý bol vybudovaný na mieste, kde bol v roku 1881 spáchaný atentát na imperátora Alexandra II., ktorý na následky atentátu zomrel. Chrám dal postaviť jeho syn Alexander III. Stavba sa začala budovať v roku 1883 a dokončená bola v roku 1907. Nachádza sa pri Gribojedovom kanáli. Vysoká je 81 metrov a zmestí sa do nej 1 600 ľudí. Hlavným architektom bol menej známy A. A. Parland. V chráme sa nachádza 7 500 metrov štvorcových vzácnych mozaík.

Stavba je vybudovaná v starom ruskom štýle a nápadne pripomína chrám Vasilija Blaženého v Moskve. V rokoch komunistickej diktatúry bol chrám zatvorený a vydrancovaný. Moziky a vzácne ikony boli poškodené. Určitú dobu slúžil chrám ako sklad ovocia a zeleniny. Chrám dlho chátral, po čase bol rekonštruovaný. Pre verejnosť bol otvorený v roku 1997 a 23. mája 2004 sa v ňom konala po mnohých rokoch prvá pravoslávna liturgia.

Architektúra a dizajn

Chrám je postavený v ruskom štýle, ktorý pripomína stredoveké ruské kostoly, a líši sa od prevažne barokovej architektúry Petrohradu. Jeho viacfarebné kupoly a zložitá výzdoba ho odlišujú od ostatných budov v meste. Chrám má päť kupol, pričom centrálna kupola dosahuje výšku 81 metrov. Interiér chrámu je zdobený tisíckami metrov štvorcových mozaík, ktoré zobrazujú biblické scény a postavy. Tieto mozaiky sú jedny z najväčších a najkomplexnejších na svete.

Chrám Spasiteľa na krvi je nielen architektonickým skvostom, ale aj dôležitým symbolom ruskej histórie a kultúry. Jeho výstavba pripomína tragédiu atentátu na Alexandra II. a zároveň oslavuje ruské architektonické tradície.

Chrám Spasiteľa na krvi

Tabuľka: Porovnanie chrámov

tags: #pravoslavny #chram #moskva