História pravoslávia na Slovensku je úzko spätá s dejinami Uhorska, ktorého súčasťou bolo územie Slovenska viac ako tisíc rokov. Keďže územie Slovenska viac ako tisíc rokov bolo súčasťou Uhorska, aj dejiny Pravoslávnej cirkvi na Slovensku máme študovať v kontexte dejín Uhorska. V Uhorsku žili okrem Maďarov aj Slováci, Rusíni, Rumuni, Srbi, Chorváti, Nemci, Gréci a iní, z ktorých mnohí vyznávali pravoslávnu vieru a tvorili jednu cirkev.
Samotná história kresťanstva v regióne je ešte staršia. Figuruje v nej nitriansky knieža Pribina, ktorý dal postaviť v Nitre kostol, niekedy v rokoch 828 - 829 posvätený salzburským arcibiskupom Adalrámom.
Keď sa v čase Svätoplukovej vlády nachádzala Nitra na vrchole svojej slávy, bulou Industriae tuae pápeža Jána VIII. Vtedajšia Nitra sa takto vďaka pápežskej bule stala prvým dokumentovaným biskupstvom v strednej a vo východnej Európe, čiže aj prvou diecézou medzi slovanskými národmi.
Vývoj Pravoslávia na Slovensku
O dobe založenia Mukačevskej eparchie historici nemajú jednotný názor. S istotou však možno povedať, že Metodoví žiaci z Moravy odišli do Bulharska, ktoré v tom čase zaberalo podstatnú časť dnešného Rumunska. Cieľom cyrilo-metodskej misie bola christianizácia Slovanov, preto Metodovi žiaci v Bulharsku sa nezameriavali len na dvor cára Borisa, ale slovo Božie hlásali všade tam, kde žili Slovania.
V Uhorsku jednotlivé pravoslávne cirkevné obce a eparchie spočiatku patrili do Konštantínopolského patriarchátu. Neskôr po udelení autokefality Srbskej pravoslávnej cirkvi v roku 1219 postupne ako sa srbský národ sťahoval pred Turkami na sever do Uhorska a zakladal tam nové cirkevné obce, Srbská jurisdikcia naberala väčší priestor a význam v uhorských dejinách.
Od 14. storočia Pravoslávie tu bolo zvlášť posilnené valašskou kolonizáciou. Valasi boli zväčša Slovania, ktorí po hrebeňoch Karpát prišli na Slovensko z územia dnešného Rumunska. V súvislosti s tým valachov nachádzame na území Zakarpatska, Zemplína, Šariša, Spiša, Liptova, Oravy, Gemeru, Horehronia, Hontu a Novohradu.
Termín Rusín sa užíval nielen na označenie národnosti, ale aj pravoslávneho greko-východného vyznania. Vo východoslovenskom regióne, napríklad v hovorovej reči, stretávame ešte dodnes pomenovanie "Rusnak" na označenie ľudí patriacich k východnému obradu a to bez rozdielu národností. Podobne sviatky podľa juliánskeho kalendára sú nazývané "ruské sviatky". Častokrát bolo možné stretnúť aj termín "ruska vira", "ruskyj čelovik".

Etnické rozloženie obyvateľstva na Slovensku v roku 2011
Pravoslávne Chrámy a Ich Osudy
V 15. a 16. storočí pravoslávne chrámy nachádzame na Horehroní, Gemeri, v Honte. V čase vpádu husitov, reformácie a protireformácie pravoslávni veriaci častokrát boli nazývaní staroverci, boli donucovaní zmeniť vierovyznanie.
Tých, ktorí zostávali stále pravoslávni, neskôr Rakúsko-uhorská vrchnosť nazývala Griechisch nicht unirte Kirche (Grécka nezjednotená cirkev) a nariadením z 29. 11. 1864 Griechisch Orientalische Kirche - Grécka východná cirkev.

Pravoslávny Chrám uvedenia do chrámu Presvätej Bohorodičky v Komárne. Foto: Zdenko Dzurjanin
Pod vplyvom invázie Turkov sa v roku 1690 patriarcha Pečský Arsenije III. (Crnojevič) presťahoval so štyridsaťtisíc pravoslávnymi Srbmi do Rakúsko-Uhorska.
Podľa schematizmu karlovackej metropolie vydanom v roku 1910, kde sa uvádza stav Cirkvi z roku 1905 na teritóriu dnešného Slovenska, pravoslávni veriaci žili takmer vo všetkých väčších mestách západného a stredného Slovenska. Napríklad v Komárne a Trnave mali aj svoj chrám. V Komárne prvý drevený chrám bol už v roku 1511.
Pravoslávie v Nitre Dnes
V Nitre vyrastie prvý pravoslávny chrám. Postaví ho pravoslávna cirkev na konci Rázusovej ulice pod Kalváriou. „Naša cirkev je v Nitre už osem rokov. Poslal ma sem biskup, pretože sú tu ľudia pravoslávneho vierovyznania a chceli mať svoje bohoslužby, svoj chrám,“ povedal pravoslávny kňaz Lukáš Nováček. Počas týchto ôsmich rokov vystriedali pravoslávni troje náhradné bohoslužobné priestory, z toho boli dve kancelárie a momentálne sa stretávajú v kaplnke na mestskom cintoríne.
„Je veľmi malá, má sedem krát tri metre a počet veriacich stále rastie, hlavne z dôvodu migrácie - ľudia prichádzajú z východného Slovenska, z Ukrajiny,“ hovorí Nováček. Pravoslávna cirkevná obec v Nitre očakáva ďalší prílev veriacich aj v súvislosti s príchodom automobilky Jaguar Land Rover, a to najmä Srbov, Ukrajincov a Rusov.
Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa v Nitre prihlásilo 260 pravoslávnych veriacich. Do kaplnky chodieva okolo 40 ľudí, musia stáť aj vonku.
Pozemok pod Kalváriou vybrala radnica. V súčasnosti nevyužívaný pozemok s rozlohou 3 000 metrov štvorcových si Pravoslávna cirkevná obec Nitra prenajme maximálne na dva roky od stavebného povolenia za 100 eur ročne. Po výstavbe chrámu z vlastných zdrojov bude povinná odkúpiť zastavanú časť pozemku za kúpnu cenu stanovenú mestským zastupiteľstvom.
Kostoly v Nitre a okolí
V Nitre a jej okolí sa nachádza množstvo kostolov a kaplniek rôznych vierovyznaní. Tu je niekoľko príkladov:
- Nitra - Katedrála sv. Emeráma
- Nitra - Kostol sv. Petra a Pavla z rokov 1624-1634 s budovou kňažského seminára sv. Gorazda
- Nitra - piaristický Kostol sv. Jozefa
- Nitra - gréckokatolícky Chrám sv. Štefana Kráľa
- Nitra - Kaplnka sv. Michala
- Nitra - románsky Kostol sv. Michala Archanjela v Dražovciach
- Nitra - Kostol sv. Ondreja
Srbi na Slovensku
Srbi na Slovensku počas stáročí prispeli k životu na území dnešného Slovenska nielen ekonomicky, aj ale duchovne. "Na Slovensku Srbi momentálne majú takú piatu vlnu kolonizácie, to je pracovná, ale tu v Komárne bola tá najslávnejšia, historicky, aj duchovne," informovala Oľga Sedrovičová. Srbi, v 17. storočí vytláčaní Turkami, utekali na Sever a podaktorým sa Komárno stalo druhým domovom. Dokonca ako žoldnieri najatí cisárskym dvorom bránili tunajšiu pevnosť pred Turkami.
Konfesionálna charakteristika Nitrianskeho kraja
V kraji dominujú rímskokatolíci (60,99 % - 413 458), nasledujú kalvíni (3,57 % - 24 210), po nich evanjelici (2,63 % - 17 825), gréckokatolíci (0,62 % - 4 204) a pravoslávni (0,14 % - 795). Takmer 23 % (155 832) obyvateľov je bez náboženského vyznania.

Bazilika svätého Emeráma na Nitrianskom hrade
Kostoly podľa denominácie v Nitrianskom kraji
Počet a podiel kostolov podľa denominácie:
- Rímskokatolícke kostoly: 381 (76,2 %)
- Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 81 (16,2 %)
- Evanjelické kostoly: 36 (7,2 %)
- Pravoslávne chrámy: 2 (0,4 %), z toho jeden vo výstavbe
- Gréckokatolícke chrámy: 1 - prenajatý (0 % z hľadiska vlastníckeho práva)
tags: #pravoslavny #knaz #nitra