Adventisti siedmeho dňa a Vianoce: Pohľad na tradície a vieru

December - posledný mesiac v roku, zameraný charitatívne. V decembri sa každý snaží stihnúť urobiť, čo sa len dá. Ľudia sa naháňajú v práci, doma upratujú, zháňajú darčeky... Ale väčšine ľudí táto skutočnosť neprekáža. Obdobie posledného mesiaca roka je ladené silne charitatívne.

Mnohí ľudia aj spomedzi nás chcú týmto spôsobom pomôcť potrebným. Takto sa chceme aj my pripojiť k pomoci tým, ktorí to potrebujú. Obdarovávať môžeme počas celého roka, nielen teraz vo vianočnom období. Úsmev, pekné slovo, pozornosť, drobnosť ... je mnoho spôsobov ako prejaviť svoj vzťah k druhému kedykoľvek.

Dodržujú tradíciu, ktorá vznikla až v roku 336 a nezakladá sa na historických faktoch. Viete, že napríklad tradícia vianočného stromčeka je na území Čiech a Slovenska stará len necelých 200 rokov?

Adventisti siedmeho dňa (CASD) sú cirkvou, ktorá vďačí za svoj vznik apokalyptickým očakávaniam v 1. polovici 19. storočia v Amerike. Ich historický pôvod je v hnutí, ktoré sa od 30. rokov 19. storočia sústreďovalo okolo prostého baptistického farára Williama Millera. William Miller (1782 -1849) bol presvedčený, že pomocou Biblie možno predpovedať koniec sveta.

William Miller, iniciátor adventného hnutia

Na základe logického systému Písma určil dátum druhého Kristovho príchodu ( 22.12. 1843, po úprave 22.6.1844).

Vznik a história adventistov siedmeho dňa

Prvá polovica 19. storočia bola v USA obdobím plodným na ľudí, ktorí čakali druhý príchod Ježiša Krista. Jedným z nich bol farmár a baptistický kazateľ William Miller. Hoci nemal teologické vzdelanie, vypočítal, že návrat Krista sa udeje medzi 21. marcom 1843 až 21. marcom 1844. Nič sa neudialo, a tak termín posunul na 22. október. Keď sa opäť netrafil, stiahol sa do ústrania, časť „presvedčených“ to však už neodradilo.

Z nich sa formovala a v roku 1863 oficiálne vznikla Cirkev adventistov siedmeho dňa. K Millerovi sa dnes adventisti príliš nepriznávajú. Predseda cirkvi na Slovensku Karol Badinský tvrdí, že ho chápu ako iniciátora adventného hnutia, ktorý prispel k znovuobjaveniu myšlienky druhého príchodu Krista. „Výklad proroctva bol dôležitý, ale v aplikácii na konkrétny čas sa mýlil. V tom majú kritici pravdu, treba však povedať, že nebol členom našej cirkvi ani jej zakladateľom.“

Prečo ani nesprávne výpočty o dátume príchodu Krista neodradili nasledovníkov, vysvetľuje religionista z Husitskej teologickej fakulty Univerzity Karlovej Zdeněk Vojtíšek. „V takých situáciách u ľudí nastupuje snaha zracionalizovať si to. Trebárs tým, že Kristus pri druhom príchode neprišiel do pozemskej, ale nebeskej svätyne, čiže samotné proroctvo bolo akože v poriadku, len došlo k nedorozumeniu.“

Podľa Badinského je druhý príchod Krista udalosťou, ktorú Písmo „jasne predpovedá, hoci nie s presným dátumom.“ Adventisti však vo svojich vieroučných výrokoch uvádzajú, že je blízko. „Nik okrem Boha nevie, o ktorý deň ide. Sám Ježiš vravel o skorom príchode. Tým chcel povedať, aby sme neodkladali prípravu, lebo to bude skôr, než ktokoľvek čaká,“ dodáva šéf cirkvi.

Dôležitou osobou pri vzniku cirkvi bola Ellen Whiteová. Podľa kritikov sa preslávila aj množstvom falošných proroctiev, grafomanstvom či plagiátorstvom. Autori Petr Velechovský a Zdeněk Vojtíšek však v českom časopise Dingir píšu, že ľudia si v nej po Millerovi rýchlo našli náhradu, pričom prepracovala aj jeho náuky. „Whiteová je považovaná za prorokyňu. Hoci to nie je oficiálny postoj cirkvi, jej spisy majú pre mnohých adventistov funkciu dodatkov k Biblii a jej autoritatívnych výkladov... Postavenie Whiteovej je v tejto kresťanskej cirkvi neporovnateľne silnejšie, než postavenie zakladateľa ktorejkoľvek inej denominácie,“ uvádzajú autori.

Ellen Whiteová sa pokúsila vysvetliť Millerov omyl pri vypočítavaní druhého Kristovho Príchodu. Podľa nej „oslobodená svätyňa“ (Dan 8,14) sa netýka očistenia zeme svetovým ohňom, ale očistenie nebeskej svätyne, ktorá musí byť očistená od ohavností znesvätenia soboty, lebo v tom je hriech kresťanstva, že nesvätí sobotu, ale nedeľu. Pre tento hriech prepadnú všetky cirkvi, aj evanjelická, Božiemu súdu.

Roku 1863 bola táto cirkev formálne založená v americkom štáte Nebraska. Odtiaľ sa rozšírila najskôr v Amerike, od roku 1874 v Európe, neskôr v Austrálii a v ďalších častiach sveta. Organizačne je svetový adventizmus rozdelený do 10 divízií, z ktorých každá sa skladá z väčšieho počtu národných únií. Únie sú tvorené združeniami, do ktorých sa spájajú jednotlivé miestne obce. Najvyšším orgánom je generálna konferencia, ktorá sa schádza každých päť rokov.

Príchod Krista, na ktorý adventisti čakajú, má znamenať, že spravodliví mŕtvi budú vzkriesení a spolu so spravodlivými živými vzatí do neba. Badinský vraví, že spravodliví sú tí, „ktorí majú správny vzťah k Bohu.“ Ako skončia ostatní? „Nespravodlivých živých a vzkriesených nespravodlivých mŕtvych čaká Boží súd a potom večná neexistencia. Neveríme vo večné muky, ale v definitívny zánik existencie tých ľudí. Nebude to však len rozhodnutie Boha, ale najmä tých, ktorí odmietli jeho milosť a záchranu.“ Spravodlivých, naopak, čaká „večný život v radosti čo do času, kvality, krásy a možností.“

Počiatky pôsobenia adventistov na Slovensku spadajú do 90. rokov 19. storočia, keď Slovensko patrilo ešte pod Uhorsko. Vtedy boli do češtiny preložené prvé traktáty E. Whiteovej. Po prvej svetovej vojne sa konštituuje československá únia adventistov siedmeho dňa (1919) a je založených viacero vzdelávacích stredísk (1925). Únia rástla najmä na severnej Morave, ale získala si bohatú členskú základňu aj na Slovensku.

Ellen G. Whiteová, prorokyňa adventistov siedmeho dňa

Teológia a spiritualita

II. Fundamentálna teológia a spiritualita adventistov je zameraná na skorý druhý príchod Krista a Boží súd. Spočíva na protestantských princípoch. Nehlási sa však k žiadnej konfesii.

a) Písmo je nielen duchovným posolstvom o Božej záchrannej milosti v Kristovi, ale aj súborom noriem, kódexom mravného konania a správania a zdravého spôsobu života. Adventisti neprechádzajú tak jednoducho cez Starý zákon s jeho konkrétnymi predpismi, vrátane diétnych obmedzení.

b) Vedomia nastávajúceho konca dejín a príchodu súdu vedie k vážnosti života, k úpornej organizácii cirkevnej práce a hlavne k misijnému zápalu.

Vierouka adventistov siedmeho dňa je postavená na 27 vieroučných výrokoch, ktoré majú biblický základ: Božie slovo, Božia Trojica, Boh -Otec, Boh - Syn, Boh - Duch Svätý, Stvorenie, Prirodzenosť, človeka, Veľký spor, Kristov život, smrť a vzkriesenie, Skúsenosť spasenia, Cirkev, Cirkev ostatkov a jej poslanie, Jednota Kristovho tela, Krst, Večera Pánova, Duchovné dary a služby, Dar proroctva, Boží zákon, Sobota, Správcovstvo, Kresťanské správanie, Manželstvo a rodina, Kristova služba v nebeskej svätyni, Kristov druhý príchod, Tisícročie a koniec hriechu, Smrť a vzkriesenie, Nová zem.

Adventisti siedmeho dňa veria, že univerzálnu cirkev tvoria všetci, čo skutočne veria v Krista, ale v posledných dňoch, v čase všeobecného odpadnutia, cirkev ostatkov je povolaná zachovávať Božie prikázania a vieru v Ježiša. Tieto ostatky oznamujú príchod hodiny súdu, zvestujú spasenie prostredníctvom Ježiša Krista a hlásajú blízkosť jeho druhého adventu. Toto zvestovanie symbolizujú traja anjeli zo 14. kapitoly Zjavenie sv. Jána. Súčasne s tým prebieha v nebi súd a na zemi jeho výsledkom je pokánie a náprava.

Pohľadom do minulosti podľa adventistov zistíme, že kresťanov začal prenasledovať najprv pohanský Rím, potom po odpadnutí pokračovalo v prenasledovaní samo kresťanstvo. Tento odpadlícky systém bol predpovedaný Kristom a apoštolmi Jánom a Pavlom a vznikol na základe vzostup „človeka hriechu“. Dozvedáme sa, že odpadnutie kresťanskej cirkvi sa ešte viac prehĺbilo pod vedením pápežstva.

Táto téza vychádza z tvrdenia Martina Luthera počas reformácie. Kompromisy cirkvi s pohanstvom mali za následok povstanie „človeka hriechu“ - rozsiahly systém falošného náboženstva, zmes pravdy a bludu. Rímska Cirkev sa stala cirkvou trpiacom. Pomocou svetského vladára sa snažila v minulosti vnútiť veriacim svoje dogmy a dekréty. Každá kvapka nevinne vyliatej krvi poškvrnila Boha a Ježiša Krista. Až počas napoleonovských bojov dostala katolícka cirkev smrteľnú ranu, čo znamenalo zajatie pápeža a jeho avignonský exil.

Ostatky ako skupina veriacich, ktorým záležalo na čistote apoštolskej cirkvi. Ostatky sú tí, ktorí zostali (Zj 12, 17),malá skupina Božieho ľudu, ktorá napriek všetkým pohromám, vojnám a odpadnutiam zostáva na Božej strane. Znakmi ostatku je to, že verní sú tí, čo zachovávajú Božie prikázania a majú Ježišovo svedectvo.

a) Viera Ježišova. Boží ľud charakterizuje viera, akú mal Ježiš.

b) Božie prikázania. Pravá viera v Ježiša zaväzuje ostatky nesledovať Kristov príklad. Och skutky musia zodpovedať vyznaniu, inak ich jedinečnosť stráca zmysel.

c) Ježišovo svedectvo. Cirkev, ktorú usmerňuje dar ducha, sa stáva prorockým ľudom, veriaci majú chápať proroctvo a oznamovať ho.

a) Posolstvo prvého anjela. Prvý anjel symbolizuje Božie ostatky, ktoré zvestujú svetu večné evanjelium. Toto posolstvo vyzýva svet k pokániu.

b) Posolstvo druhého anjela. Druhý anjel symbolizuje univerzálnu povahu babylonského odpadnutia (pozn. Babylon = svet satana) a jeho donucovacej moci. Čím bližšie bude koniec, tým väčší bude význam tohto posolstva.

c) Posolstvo tretieho anjela. Oznamuje najslávnejšie a najzávažnejšie varovanie v Písme. Zvestuje, že tí, čo sa v konečnej kríze sveta podriaďujú ľudskej autorite, budú radšej uctievať šelmu a jej obraz než Boha.

Napriek svojmu dôrazu na trvalú platnosť niektorých starozákonných predpisov (zákaz konzumácie bravčového mäsa ako u Židov, zvlášť prísne je dodržiavané Desatoro), odmietajú adventisti záslužnú myšlienku a zbožnosť so všetkou rozhodnosťou reformačného „sola gratia“. Dodržiavanie zákonov a predpisov je skôr prejavom konformity s večným radom stvorenia, ktorý umožňuje šťastný a zdravý život v harmónii s prírodou.

Misijné znaky adventistov siedmeho dňa mali vždy trojakú zložku - zvestovanie evanjelia neveriacim, starostlivosť o vzdelanie a starostlivosť o zdravie. Preto vždy zároveň s budovaním cirkvi vznikali inštitúcie výchovné (školy, univerzity) a ústavy zdravotnej a charitatívnej starostlivosti (nemocnice, sanatóriá, starobince a pod.). Toto prepojenie , ktoré má pôvod v spisoch E. Whiteovej, získava adventistom početných stúpencov.

Bohoslužby a praktiky

III. Má prosté formy. Stredobodom bohoslužobného zhromaždenia v sobotu je homília (kázanie) na základe Písma. Bohoslužby sú spojené so štúdiom Písma, ktoré sa tiež koná v sobotu, často v malých skupinách (podľa veku). Krt sa koná na základe osobného vyznania krstenie novorodencov je odmietané. Večera Pánova sa koná spravidla štyrikrát za rok. Pred ňou je prísne predpísané umývanie nôh.

Adventisti žijú intenzívnym vedomím poslania obce posledného času. Sú presvedčení, že obdržali úlohu zriadiť trojakú „anjelskú zvesť“ podľa Zjv. b) Padol Babylon! ( t.j. c) Ti sú tí, čo zachovávajú Božie prikázania a vieru v Ježiša!

Zbor Cirkvi adventistov siedmeho dňa v Bratislave

Sobotisti

Adventistov od ostatných kresťanských cirkví odlišuje deň svätenia. Tým nie je nedeľa, ale sobota (od toho aj ľudový názov sobotisti). Badinský vysvetľuje, že vychádzajú z Biblie, podľa ktorej je siedmym dňom práve sobota. „Že u väčšiny je to nedeľa, je vecou najmä posledných 100 rokov. Ešte v prvej polovici 20. storočia existovali kalendáre, kde týždeň nezačínal pondelkom, ale nedeľou.“ Na otázku, či teda ostatní kresťania svätia nesprávny deň, šéf slovenských adventistov odpovedal, že to tvrdenie „je veľmi presné. V Biblii o svätení nedele nenájdete jediný riadok.“

Vojtíšek hovorí, že autorita cirkvi Ellen Whiteová najskôr nebola proti sväteniu nedele. „Potom sa však dostala do kontaktu s takzvanými sabatistickými baptistami, ktorí čítaním Biblie akosi prišli na to, že svätiť sa má sobota. Inšpirovalo ju to, navyše sa z toho stal geniálny argument na prekonanie sklamania z toho, že v roku 1844 neprišiel Kristus. Stačilo povedať, že ho síce čakali, ale nevrátil sa, lebo sa nedodržiavalo dôležité prikázanie - svätenie soboty v zmysle Desatora.“

Podľa religionistu sa Badinský nemýli, ak hovorí, že v Biblii nie je zmienka o nedeli. „Nie je tam však ani zmienka o sobote, v Písme sa nachádza len príkaz o svätení dňa odpočinku, čo môže byť pokojne aj utorok. Je to skôr tak, že kresťania sa chceli viditeľne odlíšiť od židov, a tak ako deň odpočinku začali sláviť nedeľu ako deň vzkriesenia Krista, adventisti sa zase analogicky chceli odlíšili od ostatných kresťanov, tak svätia sobotu.“ Badinský namieta, že Stará zmluva pozná Bohom určený deň k bohoslužbe, ktorým je jednoznačne siedmy deň týždňa - Sabbath.

Životný štýl a pravidlá

V základných vieroučných výrokoch adventistov možno nájsť pasáž o tom, že ich odev má byť jednoduchý, skromný a čistý. O svoje telo sa majú starať uvážlivo ako o chrám Ducha svätého. Okrem pohybu a odpočinku treba telu poskytnúť „tú najzdravšiu stravu, akú len môžeme pripraviť, a zdržiavať sa tých pokrmov, ktoré Písmo označuje za nečisté. Keďže alkoholické nápoje, tabak a rôzne omamné prostriedky škodia nášmu telu, nemáme ich užívať.“

Karol Badinský priznal, že to znamená tvrdú abstinenciu - žiadne drogy, alkohol ani fajčenie. „Ako jedlo sa odporúča ovocie, zelenina, obilniny a orechy, z mäsa hydina, hovädzina, jahňacina, v žiadnom prípade nie bravčové, mäso zo zajaca či koňa.“

Vianoce a adventisti siedmeho dňa

Vianoce sú príbehom, ktorý túži osloviť každého človeka. Mnohí adventisti siedmeho dňa sa rozhodnú neoslavovať Vianoce tradičným spôsobom z dôvodu ich pohanského pôvodu a absencie biblického základu pre oslavu narodenia Krista v daný deň. Namiesto toho sa zameriavajú na duchovné hodnoty, charitu a pomoc blížnym.

Radka Ansems, ktorá vyrastala v rodine adventistov siedmeho dňa, spomína: „Nemávali sme v detstve vianočný stromček, lebo to je pohanský zvyk. Ja už nepatrím do žiadnej cirkvi, nepraktizujem žiadny z týchto zvykov.“

Pre adventistov je dôležitejšie zamerať sa na Kristov život, učenie a očakávanie jeho druhého príchodu, než na oslavu konkrétneho dňa. Mnohí radšej venujú čas modlitbám, štúdiu Biblie a pomoci tým, ktorí to potrebujú.

Charita a pomoc blížnym

Obdobie posledného mesiaca roka je ladené silne charitatívne. Mnohí ľudia aj spomedzi nás chcú týmto spôsobom pomôcť potrebným. Aj my sa chceme pripojiť k pomoci tým, ktorí to potrebujú. Obdarovávať môžeme počas celého roka, nielen teraz vo vianočnom období. Úsmev, pekné slovo, pozornosť, drobnosť ... je mnoho spôsobov ako prejaviť svoj vzťah k druhému kedykoľvek.

Záver

Adventisti siedmeho dňa majú jedinečný pohľad na Vianoce, ktorý je ovplyvnený ich teológiou, históriou a dôrazom na biblické princípy. Namiesto tradičných osláv sa zameriavajú na duchovné hodnoty, charitu a očakávanie druhého príchodu Krista.

Tabuľka: Rozdiely medzi adventistami siedmeho dňa a tradičnými kresťanmi

tags: #adventisti #siedmeho #slavia #vianoce