V živote sa stretávame s rôznymi situáciami, ktoré nás môžu viesť k zamysleniu a modlitbe. Jednou z takýchto situácií, hoci sa to môže zdať prekvapivé, je aj pobyt na toalete. Prečo by sme sa mali modliť pred touto činnosťou a aký to má význam?
Modlitba pred pobytom na toalete môže byť vnímaná ako prejav vďačnosti za základné telesné funkcie, ktoré nám Boh dal. Uvedomujeme si, že aj tieto bežné činnosti sú darom a prejavom Božieho stvorenia. Zároveň to môže byť aj prosba o zdravie a správne fungovanie nášho tela.
Čas rýchlo plynul s dlhším technickým kolečkom, bohatým občerstvením a prišla 15.-ta hodina, kedy sme začali kráčať hore na Kalváriu v modlitbe krížovej cesty. Dojímavé a výstižné texty pre nás pripravil otec Igor, nitriansky kňaz. Muži i ženy, my cenakolskí rodičia sme čítali jedno zastavenie za druhým, chlapci z domu nás sprevádzali hudobnými nástrojmi. Piesne známe i menej známe, slovenské i talianske.
Poďme sa pozrieť na niektoré svedectvá a skúsenosti ľudí, ktorí sa stretli s komunitou Cenacolo a ako ich to ovplyvnilo:
Svedectvá a skúsenosti
Gabriela zo Serede: Všetko sa začalo pekným sobotným počasím a skorším odchodom do Nitry, nakoľko naši rodičia J+J majú na starosť prípravu sály k tomu, aby nám nič nechýbalo. O 9.00 hod. sme začínali rozjímavým fatimským ružencom a svätou omšou. Je ten najvzácnejší dar, ktorý môžeš dostať, keď takto začneš deň. Keď sme sa presunuli do auly, začala katechéza od chlapcov z domu, kde ma oslovila veta: Sme tu pre Vás !!! A už to fičalo. Krásne svedectvá, neuveriteľne ako sa zapájali starí i noví rodičia. Išlo to ako po masle. Mikrofón bol stále vyťažený, nestíhali mu ani baterky. Putoval z ruky do ruky, boli tu mamy, ktoré so mnou začínali v roku 2008 a takto som si mohla nanovo oživiť spomienky na predošlé roky a vidieť sa s nimi z tváre do tváre. Táto sobota (1.4.2023 ) bola zo 40 modlitbových úmyslov na 40 dní pôstneho obdobia ZA „ STRATENÉ “ BOŽIE DETI
Lívia: Ahojte, s komunitou Cenacolo som sa prvýkrát stretla pred 30 rokmi v Medžugorie, kde som bola hlboko zasiahnutá svedectvom 2 talianskych chlapcov. Muselo to byť veľmi silné, lebo keď po pár rokoch bolo ďalšie Cenacolo svedectvo u nás v Trenčíne, stiahla som tam aj svojho budúceho muža. Pred 3 rokmi som mala milosť dostať sa bližšie k Pánovi cez synove problémy a spoznať komunitu a stať sa súčasťou tejto veľkej rodiny ochotne ponúkajúcej pomoc všetkým, ktorí o ňu požiadajú. Na Prahu som sa tešila, vediac už z predošlých akcií s Cenacolo, že tam bude veľa radosti zo stretnutia starých aj nových cenacolcov a veľa pôsobenia Ducha Svätého.
Eva z Košíc: Milí priatelia, chcem vás pozdraviť týmto všeobecným oslovením, ale tí , ktorí sme tam boli, vieme, že pod týmto oslovením sa skrýva široká škála ľudí. Stretli sme sa na historickom mieste , ktoré nedýcha iba stáročnou históriou , ale je tiež poznačené striedaním sa generácií , ktoré v istom období prežívali na týchto miestach svoju prítomnosť i súčasnosť. Čítala som vaše svedectvá a sú tak hlboké, obsažné, plné emócii, radosti a možná…. to ostatné si skrývame niekde vo svojom vnútri a sú samozrejme nie pre verejnosť. Je to prirodzené . Za obdobie, od kedy som spoznala komunitu a je to presne od 1.1.2005, som zažila s komunitou cenacolo veľa stretnutí. Comunita do môjho života zasiahla radostne ale i žalostne. Boli to stretnutia na úplnom začiatku, keď som na mojom prvom stretnutí -celosvetovom, v talianskom Saluzzo, blúdila medzi ľuďmi rozprávajúcimi sa cudzími jazykmi, stratená v dave, modliacich sa , oslavujúcich , so slzami v očiach.
Mama Ľudmila: Volám sa mama Ľudmila a v komunite sme s manželom Petrom a synom Petrom už viac ako štyri roky. Manželmi sme už takmer 43 rokov. Vychovali sme päť detí a máme osem vnúčat. Pred 30.rokmi, sme s manželom vstúpili do spoločenstva Obnovy v Duchu Svätom,pod vedením Mons. Petra Brodeka. Modlili sme sa pravidelne a boli sme svedkami mnohých zázrakov a obrátení. Hoci sme život odovzdali Bohu a deti vychovávali v živej viere, náš syn Peter sa stal závislým na omamných látkach a táto závislosť trvala 17 rokov. Nechápali sme ako to je možné, že sme toľkým ľudom pomohli k viere a vlastnému synovi sme pomôcť nedokázali.
Eugen a Aška: Drahí naši priatelia z komunity Cenacolo veľmi sme sa tešili po dlhom čase na stretnutie s vami a keď aj nás mama Eva medzi rečou pozvala na ples v Prahe už sme nezaváhali. Ideme. Chceme sa aj my s vami podeliť o vzájomnú radosť , lásku, pocit vďaky a úcty . V prvom rade patrí vďaka nášmu Bohu, Mame Elvíre, ktorá vytrvalo kráčala za svojím cieľom pomáhať chlapcom a dievčatám a tiež nášmu Ivanovi, že mu nebol ľahostajný život našich deti. Pre mňa osobne je komunita jeden veľký zázrak a Boží dar a takýto bol pre nás aj čas prežitý na stretnutí v Prahe. Zorganizovať také úžasne stretnutie v centre Prahy všetko na dosah, nebolo iste ľahké a naše veľké ďakujem patrí všetkým rodičom , ktorí sa s láskou o nás starali.
Na stretnutí v Prahe ,sa ma okrem plesu najviac dotkla prednáška otca biskupa Antonína, ktorý nám pripomenul, že tí, ktorí prijali krst a v ňom Otca ,Syna i Ducha Svätého, nikdy nie sú sami. Ja som sa veľakrát cítila sama, keď som si neuvedomovala túto nádhernú pravdu o svätej trojici v mojom srdci. Ale keďže sme veriaci a nie iba cítiaci ,vždy som verila tomu, že Boh má s nami dobrý plán a všetko zlé môže na dobré použiť.
Aj Cenacolo si napísalo svoju už 40-ročnú históriu práve tohto roku a možná práve preto sme sa tu prvykrát stretli rodičia, príbuzní, priatelia spoločenstva, starí, mladí z dvoch, tak blízkych národností i štátov - Čechov a Slovákov. Aj to sa zapíše do našej krátkej histórie ako prvé. A moje pocity? Všetko podstatné už bolo povedané……ale ja som sa opäť cítila ako prvykrát. Ľudia známi, menej známi, ale aj úplne cudzí a bolo nás tiež veľa, hoci nie tak ako v Taliansku, kde sa predsa len stretávajú cenakolci z celého sveta.
Od výstupu môjho syna z komunity, v tom čase ešte s požehnaním Elvíry v roku 2009, som sa pohrávala s myšlienkou čo teraz? Ako ďalej? Ako to prežívajú iní rodičia po príchode z komunity a zaradení sa detí do reálneho života. Naďalej som sa snažila udržiavať kontakty ale to už bolo o niečom inom, o spomienkach. A teraz to prišlo - podnet, ktorý ma oslovil. Stretnutie slávnostné , spominanie a pripomenutie si výročia založenia komunity, ktorá tak bytostne zasiahla do našich životov.
Ulicami Prahy sme kráčali po miestach, kde niekedy dávno kráčali králi, osobnosti národného i spoločenského života , ktoré písali dejiny tohto krásneho mesta ,ktoré som si znova zamilovala. A zamilovala som si aj našu komunitu. Poďme kráčať históriou tejto zakladateľky i našich životov.
Poslednou nádejou nám bola modlitba Pompejského ruženca, ktorú sa modlila celá rodina. A zrazu syn zázračne súhlasil s cestou v komunite Cenacolo. Komunita nás všetkých veľa naučila a náš syn dostal dar živej viery,za čo sme nadovšetko vďační a radujeme sa z toho, ako aj z jeho celkovej premeny.
Môj manžel už veľa rokov túžil ísť do Prahy, na ples Československého priateľstva. Mne sa tam veľmi nechcelo kvôli tzv. smotánke a taktiež kvôli alkoholu, ktorého som sa z lásky k synovi a všetkým závislým, zriekla už pred šiestimi rokmi. Keď nám na cenacolskom rodičku oznámili, že bude komunitný ples v Prahe, boli sme prví prihlásení. Boh splnil naše rozdielne túžby, týmto zázračným spôsobom. Bol to nádherný čas, strávený s úžasnými ľuďmi, v nádhernom historickom centre Prahy. Budeme naň spomínať do konca života.
Slzy v očiach pri svedectve Maroša , Zorana s manželkou ale aj mnohých rodičov v nás zanechali pocit lásky a obetavosti Mamy Elvíry. A sobota bola aj dňom nášho plesu bez alkoholu a cigariet , ktorý sa konal v Arcibiskupskom paláci pri dobrej hudbe ako jedna veľká rodina, pri pohostení , ktoré sme si podonášali a pripravenej dobrej večeri s požehnaním arcibiskupa Jána sme tancovali a pri hre Paľka na harmonike spievali a vzájomne si rozdávali radosť, ktorá bola cítiť úplne všade.
Veľmi som sa potešila stretnutiu s Danielou s ktorou sme sa pripravovali na skúsenosť do komunity plnú elánu a šťastnú a Janu s ktorou sme boli v komunite tiež plnú života, lásky a ra...
Tento môj vstup by mal byť aj výzvou na nové stretnutia, Nové svojim obsahom i zameraním. Pozývam všetkých priateľov , ktorí 40 ročnú históriu tiež tvorili. Rodičia - exovci exovcov / ako ich familiárne nazývame/. Pozvaní sú všetci tí, ktorých príbuzní cestu ukončili „ s požehnaním“. Odchádzali po troch a viac rokoch, s poslaním evanielizovať vonku, mimo komunity a žijú dodnes z diela Matky Elvíry. Teším sa na Vás a s Vami.
Bol to nádherný čas, strávený s úžasnými ľuďmi, v nádhernom historickom centre Prahy. Budeme naň spomínať do konca života. Na stretnutí v Prahe ,sa ma okrem plesu najviac dotkla prednáška otca biskupa Antonína, ktorý nám pripomenul, že tí, ktorí prijali krst a v ňom Otca ,Syna i Ducha Svätého, nikdy nie sú sami. Ja som sa veľakrát cítila sama, keď som si neuvedomovala túto nádhernú pravdu o svätej trojici v mojom srdci. Ale keďže sme veriaci a nie iba cítiaci ,vždy som verila tomu, že Boh má s nami dobrý plán a všetko zlé môže na dobré použiť. Náš syn Peter / za ktorého sa počas jeho závislosti hanbili aj jeho štyria súrodenci s rodinami a vyhýbali sa mu/, sa stal 5.3.2023 krstným otcom nášho vnuka Zacheja.
Vybrala si ho naša nevesta, ktorá iniciovala aj modlitbu Pompejského ruženca, pred piatimi rokmi. Opäť som videla celú našu veľkú rodinu v láske, viere, radosti a svornosti stáť v bázni pred Božou tvárou. My rodičia si nevieme nič krajšie predstaviť, ako zažívať takéto chvíle so svojimi deťmi a vnúčatami.
Zo srdca ďakujem členom komunity, predovšetkým Ivanovi za ich celoživotné dielo, ktorým sa nás Boh dotýka svojou milosťou. Dvíha z prachu úbohých hriešnikov a dáva nám nový život, v pokoji a radosti, napriek všetkým našim zlým skutkom, pádom a rozhodnutiam. Lebo Bohu je všetko možné. Je to náš milujúci Otec, ktorý obetoval svojho syna Ježiša, aby nezomrel nik, kto v neho verí. Buď mu chvála a sláva na veky!
Začnem príchodom do Prahy kde nás čakal Tomáš a Zdeněk , ktorí nás priviedli do kláštora Kapucínov s veľkou trpezlivosťou, neviem 50 a viac ľudí sprevádzali cestou ako deti čo ma vrátilo do čias školských výletov, jedna zástavka a vystupujeme, tri zástavky a prestupujeme, štyri a vystupujeme pre mňa zážitok nádhera. Vďaka. Hneď v prvý deň návšteva kostola Víťaznej Panny Márie a Pražského Jezuliatka, sv.omša , požehnanie, silný duchovný zážitok a odovzdanie našich detí a rodín malému Ježiškovi.. Prehliadka Prahy , hradu , sv.omša v kaplnke sv. Václava bol pre nás dar lebo sme to zažili niektorí prvý krát.
A ďalším veľkým obohatením bol čas strávený spoločne na svedectvách , ktoré svedčili o osobnom stretnutí rodičov aj chlapcov s mamou Elvírou, ktoré nás vracali do čias jej aktívneho odovzdávania lásky a pomoci chlapcom a dievčatám za čo sme jej vrúcne a s láskou ďakovali a veľkou emóciou si na stretnutie s ňou vrátane mňa spomínali.
Comunita je živý organizmus. Jedni prichádzajú, iní odchádzajú, ale niektorí ostávajú až do úplného konca svojej životnej cesty. Comunita však našťastie neumiera a to práve vďaka stretnutiam.
V hlbokom prežívaní sme Ti Pane prepojení s Tebou a s Tvojou matkou pomáhali niesť Tvoj kríž. Toto obdobie je pre mňa osobne veľmi ťažké. Myslím na matky, ktoré prežili svoje dieťa. Takéto niečo sa stalo aj v našej rodine, keď moja svokra pochovala svojho syna - môjho manžela. Často plačem pri 13.- tom zastavení krížovej cesty, keď ako panna Mária objímala jeho mŕtve telo.
Večer som zakončila trojdňovým počúvaním duchovnej obnovy s Michalom Zamkovským a Pavlom Jurčagom. Silné a chvályhodné. Prajem Vám dobrú noc pretože, za mojim oknom je hlboká čierna noc a po prstoch mojich rúk mi stekajú slzy………………Pane, v Teba som dúfal, nebudem zahanbený naveky. Požehnaný veľký týždeň.
Po svedectve Zvoneho o Matke Elvíre, ktorá ho potrebovala naučiť o dôležitosti milovať Boha nad hociktorého milovaného človeka z nášho života, vo mne zase vzrástla ešte väčšia láska k tejto úžasnej žene a k jej múdrosti ktorú stále čerpala od Pána. Aj ďalšie svedectvá Maroša a Márie ukázali na jej neuveriteľný cit rozlišovať ako pristupovať ku každému jednému človeku -vedela čítať srdcia ľudí, ktorí sa okolo nej mihli a presne im dať to, čo bolo potrebné v danej chvili.
Bolo krásne ísť ,,camminato“ rannou Prahou cestou na svätú omšu, byť v kaplnke sv. Václava obkolesená nádhernými matnými freskami ,rámovanými leštenými farebnými kameňmi a počuť hrať Paľka na organe. Často mi napadalo- takto dokonale to mohol zariadiť jedine Pán. A nakoniec ples. Mala som toho najlepšieho tanečníka- malého Jurka. Bolo tak fajn baviť sa bez alkoholu a nebyť nikým presvedčovaná aby som si dala aspoň za jeden a nemusieť si strážiť pohár, aby mi tam niekto niečo nenasypal. Cítila som veľkú vďaku- voči Bohu, všetkým tým čo to všetko takto výborne zorganizovali , všetkým tým ktorí obetavo pomáhali a nakoniec všetkým tým ktorí sa toho zúčastnili. Mala som potrebu po príchode z plesu sa ísť ešte za to všetko poďakovať do kaplnky.
Ako som tam tak sama sedela, spomenula som si na knihu, ktorú som práve čítala. O zotrvaní v tichu pri Pánovi, o oddýchnutí si v Jeho blízkosti bez žobrania o ďalšie milosti, bez očakávania akýchkoľvek ďalších výhod. A tak som tak už len bola v tichu s obrovskou vďačnosťou a radosťou v srdci. Prajem nám, aby v nás na našej ceste s komunitou rástla túžba po Božej blízkosti.
„Ježiš mi povedal: Vieš prečo túžim posielať kríže dušiam, ktoré sú mi drahé? Túžim ich úplne vlastniť, preto ich obklopujem krížmi a uzatváram ich do súženia. Buď si istá, že ak budeš stáť pod krížom, nikdy nebudeš stratená. Diabol nemá moc nad tými dušami, ktoré plačú blízko kríža. Dcéra moja, koľkí by ma opustili, keby som ich nebol ukrižoval. Kríž je veľmi vzácny dar a dá sa vďaka nemu spoznať veľa cností.“ Svätá Gemma Galgani
Obvinenia sa na mňa sypali zo všetkých strán a nepriateľ Boží ma chcel presvedčiť, že každému v mojej rodine, bude bezo mňa lepšie.
Nie v samom srdci komunity, ale som stále tu a snažím sa žiť tak, ako ma to rokmi učila aj táto drobná a duchom veľká žena - Elvíra. Nikdy na ňu nezabudnem.
Pri pobyte v historickej Prahe so spoločenstvom - komunitou, som našla akúsi paralelu s históriou nášho Cenacola.
Tabuľka: Prehľad svedectiev
| Meno | Skúsenosť | Posolstvo |
|---|---|---|
| Gabriela | Účasť na stretnutí v Nitre | Dôležitosť spoločenstva a modlitby |
| Lívia | Stretnutie s Cenacolo pred 30 rokmi | Láska k Bohu a múdrosti Matky Elvíry |
| Eva | Stretnutia s komunitou od roku 2005 | Význam vzťahov a spoločenstva |
| Ľudmila | Synova závislosť a pomoc od Cenacolo | Viera, nádej a Božia milosť |
| Eugen a Aška | Účasť na plese v Prahe | Radosť, láska a vďačnosť |
Stretnutia nás, ktorých sa nejakým spôsobom komunita dotkla, sú vždy bohaté. Áno , práve na to, že sa úplne cudzí ľudia začnú rozprávať. Delíme sa o svoje skúsenosti, o emócie, ktoré sú nie vždy veselé, ale vždy pravdivé a reálne. Tieto neformálne stretnutia nás vždy posilnia v budovaní nových priateľstiev, v rozširovaní komunity o nových ľudí, ktorí práve tu hľadajú pomoc, či jednoducho chcú niekam pariť so svojimi starosťami i radosťami. Vzťahy sú vždy to podstatné, čo ma priťahuje na stretnutiach organizovaných týždenne, mesačne, ročne, a to na pár hodín, deň, či niekoľko dní, ako tomu bolo v Prahe.