Akým človekom bol teda Ježiš Kristus? Otázky týkajúce sa podoby Ježiša Krista sú stále neodhalené.
V rôznych kultúrach majú o tom ľudia rôzne predstavy. Je zaujímavé, ako veľmi sa líšia kresby umelcov, ktorí sa pokúšali o jeho portrét.
V Biblii sú zapísané slová Ježiša: „Blahoslavení sú tí, ktorí (ma) nevideli, a predsa uverili.“ V skutočnosti teda môžeme byť šťastní, keď veríme v Ježiša bez toho, že sme ho videli! To však neznamená, že si ho nemôžeme nejako predstaviť vo svojej mysli. Je to pre nás ľudí prirodzené.
Pozrime sa na to, ako si rôzni ľudia v minulosti predstavovali Ježiša a čo hovoria najnovšie výskumy.
Podoba Ježiša v umení
V dejinách umenia nájdeš na túto otázku rôzne odpovede. Autori umeleckých diel často zobrazujú Ježiša ako niekoho z vlastnej geografickej oblasti a kultúry.
Rôzne podoby Ježiša vo svete
Je zaujímavé sledovať, ako sa líši zobrazovanie Ježiša Krista v rôznych kultúrach, kde sa jeho tvár často prispôsobuje etnickým črtám miestneho obyvateľstva. V Ázii bol Ježiš často zobrazovaný s ázijskými črtami, tmavšími vlasmi a tradičným miestnym odevom.
Rekonštrukcia Ježišovho obrazu v manichejskom chráme v Ázii, 10. Ikona zo 6. Rekonštrukcia čínskeho nestoriánskeho obrazu Ježiša Krista, 9. Japonská kresťanská pravoslávna ikona, začiatok 20. Španielsko: Ukrižovaný Kristus, 1632.
Najstaršie vyobrazenia Ježiša
Ježiš sa v cirkvi zobrazuje rôznym spôsobom už celé stáročia. Tieto obrazy ovplyvnili aj našu dnešnú predstavu o tom, ako vyzeral. Najstaršie vyobrazenia Ježiša pochádzajú z obdobia asi 200 rokov po jeho smrti.
Známa podoba Ježiša s dlhými vlasmi a bradou sa prvýkrát objavila okolo roku 300. Ustálila sa až neskôr, okolo 6. Obraz Krista obklopeného apoštolmi, nájdený v katakombách sv. Priamo v Biblii nenájdeš veľa informácií o tom, ako vyzeral Ježiš.
Proroctvo však o Ježišovej podobe hovorí, že nebude mať „krásu ani vznešenosť, aby pritiahol naše zraky, pôsobivú postavu, aby sa nám zapáčil.“
Môžeme skutočne vedieť, ako vyzeral Ježiš? Nie úplne, ale máme istú predstavu o tom, ako vyzerali priemerní muži zo Stredného východu zhruba pred 2 000 rokmi. Joan Taylorová, profesorka na King’s College v Londýne napísala knihu s názvom „Ako vyzeral Ježiš‟. Vo svojom výskume prišla k záveru, že priemerný muž v Ježišovej dobe bol vysoký približne 1,70 metra. Ľudia v Izraeli a Egypte mali zvyčajne hnedé oči, čierne vlasy a olivovo-hnedú pokožku.
Pravdepodobne sa tak snažili znížiť riziko výskytu vší, čo bol v tom čase pomerne veľký problém. Profesorka predpokladá, že Ježiš to robil podobne. Ježiš vyrastal v stolárskej dielni, preto mal pravdepodobne svalnatú postavu robotníka.
Richard Neave, forenzný antropológ, vytvoril v roku 2001 model priemerného galilejského muža pre dokumentárny film BBC „Syn Boží‟. Vznikol na základe lebky, ktorá sa našla v tomto regióne. Neave nikdy netvrdil, že zobrazil presnú Ježišovu podobu.
Možno sa pýtaš, či vlastne záleží na tom, ako Ježiš vyzeral. Dobrá otázka. Niektorí ľudia tvrdia, že Ježiša by sme nemali vôbec zobrazovať. Všetci si Ježiša nejako predstavujeme, nie vždy si však uvedomujeme, odkiaľ táto naša predstava pramení.
Vychutnaj si to, ako rôzne ľudia na svete Ježiša zobrazujú. Je niečím krásne, že sa ho snažia zobraziť tak, ako vidia sami seba alebo kultúru, ktorej rozumejú. Pomáha im to priblížiť sa k nemu ako k človeku.
Je ťažké pochopiť, kto je Boh. Biblia nám hovorí, že Boh poslal na svet svojho Syna. Ježiš bol jedným z nás. A keď sa ho raz priatelia pýtajú, či im môže ukázať Boha, Ježiš odpovedá: „Kto videl mňa, videl Otca‟ , pričom slovom „Otec” jasne označoval Boha.
Takže… poznať Ježiša stačí. On bol jedným z nás.
Analýza Turínskeho plátna
Tím talianskeho neurochirurga Nicolu Cinquemaniho opiera svoju teóriu o fotografie z Turínskeho plátna - látky, do ktorej údajne zabalili telo ukrižovaného Ježiša Krista.
Odstup medzi pravou pätou a panvovou kosťou je rovných 114 centimetrov. Odtlačok hlavy je vzdialený ďalších 63 centimetrov, treba pripočítať ešte 10 centimetrov ku koncu lebky. Sčítaním týchto údajov vyjde rovných 187 centimetrov, čo je podľa nich výška Kristovho tela.
Iní vedci však takéto závery okamžite spochybnili. Ježišova hlava bola po smrti údajne mierne zaklonená dopredu. Okrem toho sa vzácne plátno v priebehu storočí trochu natiahlo.
Tajomný muž. Aj takto nazývajú výskumníci tento projekt. Je to naozaj tajomné a zároveň zázračné, že sa nám zachovalo Turínske plátno, v ktorom skutočne mohol byť zabalený a pochovaný Ježiš Kristus. Turínske plátno dlhé roky zamestnávalo vedcov, forenzných technikov i teológov.
Telo v 3D rekonštrukcii je vytvorené z latexu so silikónom. Váži 75 kilogramov a je 1,78 metra vysoké. Na tele vytvorenom podľa plátna sa nachádza realistických 500 rán po bičovaní. V rukách, chodidlách a na hrudi nechýbajú rany po prebodnutí. Vlasy sú z prírodného materiálu. Na tvári je vidieť veľkú ranu, ktorá smeruje cez čelo, pravdepodobne po úderoch biča.
Výstava, ktorej stredobodom je spomínaná reprodukcia, sa nazýva „The Mystery Man“, čo v preklade znamená Tajomný muž.
Toto unikátne dielo je v katedrále v španielskom meste Salamanca prístupné pre verejnosť od 13. októbra do decembra 2022. Následne sa dostane na všetkých päť kontinentov. Kurátorom výstavy je Álvaro Blanco.
K tomuto výskumu vznikol aj krátky film o príbehu skúmania plátna a ako sa počas skúmania z Russa Breaulta, jedného z výskumníkov, stal veriaci muž.
Podľa našich štúdií bol Ježiš mužom mimoriadnej krásy, vysoký, ale veľmi robustný, mal výšku takmer 5 stôp a 11 palcov (približne 1,80 m), zatiaľ čo priemerná výška vtedajšieho človeka predstavovala 5 stôp a 5 palcov (približne 1,65 m). Prostredníctvom štúdie a trojrozmerného zobrazenia postavy dokázali odborníci spočítať z plátna množstvo rán na Ježišovom tele: „Na plátne sme spočítali 370 rán z bičovania bez toho, že by sme brali do úvahy rany na jeho bokoch, ktoré sa na plátne nezobrazili, pretože tkanina obklopila len chrbát a prednú časť tela. Preto hypoteticky môžeme tvrdiť, že Ježišovi zasadili bičovaním najmenej 600 úderov.
Isté je však, že v tom mučenom človeku vidíme príznaky utrpenia a v nich nájdeme aj kúsok každého z nás. A takisto očami viery vidíme nádej, že tento človek nebol len niekto, ale človek par excellence - ten „hľa, človek“, ktorý stál poslušne pred Pilátom a ktorý po strašnom bičovaní a umučení bol ukrižovaný ako nevinný človek. Nielen nevinný človek, ale ten, čo zobral na seba vinu všetkých ľudí.
Hoci viera v plátno nie je záväzná, pre mnohých kresťanov je táto relikvia niečím výnimočným.
Veľké záhady. Turínske plátno.
Ďalšie teórie a pohľady
Ježiš kázal doktrínu podobnú tej, ktorú hlásajú hnutia bhakti v Indii, pretože zdôrazňoval lásku a prehliadal sociálne rozvrstvenie. Obsah a nálada jeho posolstva sú natoľko blízke posolstvu vaišnavskej bhakti, že mnohí dochádzajú k záveru, že medzi Ježišom a Indiou možno existovala priama súvislosť.
Polemika o Ježišových cestách do Indie začala v roku 1894, kedy ruský novinár Nikolaj Notovič zverejnil záhadnú a vyzývavú knihu nazvanú The Unknown Life of Jesus Christ (Neznámy život Ježiša Krista). V knihe sa píše ako Ježiš v trinástich rokoch opustil dom Márie a Jozefa v Nazarete. Cestoval s obchodnou karavánou do svätých miest Indie a dokonca i k posvätnej rieke Gange. Neskôr odišiel do Egypta, aby odhalil tajomstvo Veľkej pyramídy. Na ceste späť skúmal rozličné filozofie Atén a Perzepolia. Do Izraela sa vrátil, keď mu bolo dvadsať deväť - teda skoro o osemnásť rokov neskôr.
V Šrínagare - Kašmír je dodnes možné navštíviť svätyňu Roza Bal v mestskej časti Khandžar, v ktorej sú uložené pozostatky Issa (Ježiša). Sarkofág v hrobke Roza Bal je otočený v západo-východnom smere. Takto pochovávajú židia. Kamenný reliéf stôp bosých nôh Yuza Asapha - Ježiša, umiestnený pred jeho hrobkou, naznačje vyhojené zranenia po ukrižovaní.
V Himalájach je mnoho usadlostí, v ktorých rozprávajú príbehy vzťahujúce sa k Issovi (Ježišovi), ktorý tu žil mnoho rokov. Tieto príbehy uvádzajú, že sa dožil veku 117 rokov a až potom sa „vzdal svojho tela“.
I Korán jasne uvádza, že Ježiš nezomrel na kríži: ,,Nezabili ho, ani ho neukrižovali; to sa im iba zdalo.“ (Korán, 155-57).
Faber-Kaiser sa ďalej zmieňuje o starej Bhavishya Puráne (patriacej do védskej literatúry), ktorú svätec Vyásadeva napísal v sanskrite pred 5000 rokmi. Ako písmo obsahujúce proroctvá má rovnakú hodnotu než Biblia. Faber-Kaiser opisuje z Purány: ,,Maharádž Shalévahnin si vyšiel na prechádzku do hôr a vo Vójíne blízko Shrinágaru stretol zvláštnu osobu svetlej pleti oddetú v bielom. Spýtal sa ho na meno. Ježiš odpovedal, že bol známy ako Boží Syn, ktorý sa narodil z panny. Maharádža to udivilo, avšak Ježiš vysvetlil, že mu hovorí pravdu a že jeho poslaním je očistiť náboženstvo. Keď sa pýtal ďalej, Ježiš mu vyprával, že zvestoval svoje posolstvo v zemi ďaleko za Indom a že musel trpieť. Kázal o láske, o pravde a o čistote srdca, a preto bol známy ako Mesiáš.“
Záver
Otázky týkajúce sa fyzického vzhľadu Ježiša Krista zostávajú predmetom debát a rôznych interpretácií. Či už sa opierame o historické záznamy, umelecké zobrazenia alebo vedecké analýzy Turínskeho plátna, každý pohľad prispieva k hlbšiemu pochopeniu tejto významnej osobnosti.
Tabuľka: Rôzne odhady výšky Ježiša Krista
| Zdroj | Odhadovaná výška |
|---|---|
| Priemerný muž v Ježišovej dobe | 1,70 metra |
| Analýza Turínskeho plátna (Nicola Cinquemani) | 1,87 metra |
| 3D rekonštrukcia podľa Turínskeho plátna | 1,78 metra |
