V posledných rokoch sa objavilo niekoľko prípadov sexuálneho obťažovania a iných prehreškov, ktoré vrhajú tieň na cirkevné inštitúcie. Tieto udalosti vyvolávajú otázky o morálke, zodpovednosti a transparentnosti v rámci cirkvi.
Prípady sexuálneho obťažovania
Obvineným je Clement Popescu, predstavený 500-ročného kláštora Cernica na východe Bukurešti, ktorého dvaja 19-roční študenti obvinili, že ich v rokoch 1996-1998 sexuálne obťažoval. Popescu obvinenia poprel a označil ich za súčasť ohováračskej kampane, informovala súkromná televízia Pro-TV. Polícia však tieto obvinenia vyšetruje a pokiaľ sa ukážu pravdivé, Clement Popescu bude exkomunikovaný z pravoslávnej cirkvi, ku ktorej sa hlási až 85 percent Rumunov.
V roku 1997 bol takýmto spôsobom exkomunikovaný učiteľ Teologickej fakulty v Bukurešti pre bližšie nešpecifikované sexuálne prehrešky, informovala štátna agentúra Rompres. V roku 1995 však vyšetrovanie očistilo iného kňaza, ktorého sa snažil istý študent obviniť z homosexuálnych činov.
Podľa Anny mal Rupnik na začiatku 90. rokov zneužiť 20 sestier. Dôležité je aj Annino tvrdenie, že zneužívanie pokračovalo v Rupnikovom novom štúdiu v Ríme, v Centro Aletti, kde sa vyrábajú jeho strašidelné mozaiky. Talianskym novinám Domani povedala:„Tam ma otec Marko požiadal o sex v trojici s inou sestrou z komunity, pretože sexualita musela byť podľa jeho názoru oslobodená z pút, na obraz Svätej Trojice…“ Prezradila tiež, že v decembri 2021 ona a ďalšie údajné ženské obete predložili svoje svedectvo Dikastériu pre náuku viery. Z Vatikánu však neprišla žiadna odpoveď.
Rehoľné sestry, ktoré patrili do komunity, ktorú založil v osemdesiatych rokoch, tvrdia, že trpeli tak ohavné útoky z jeho strany, že známy katolícky spravodajský kanál The Pillar, pod článkami s touto témou uverejnil varovanie, že ide graficky znepokojujúci obsah. V decembri 2022 sa ukázalo, že Rupnik bol exkomunikovaný, pretože v spovednici rozhrešil ženu, s ktorou súložil, čo je mimoriadne závažný delikt, ktorý bol kedysi ale aj dnes, v uvoľnenej dobe, kedy je dovolené takmer všetko, okrem tradičného katolicizmu - prísne a rýchlo stíhaný. Jezuiti vykonali vyšetrovanie, ako sami opísali „príšerných“ obvinení, ktoré vzniesli sestry, ktoré naverboval - rehoľníčky vo všetkom okrem mena - a vylúčili ho zo svojho rádu.
Ako Cirkev rieši obvinenie z „rozhrešenia spolupáchateľa“?
Takéto obvinenie je v Cirkvi klasifikované ako „závažný delikt“ a musí sa riešiť za účasti Dikastéria pre náuku viery.
Ak biskup alebo rehoľný predstavený dostane takéto obvinenie voči kňazovi, má viesť takzvané „predbežné vyšetrovanie“, v ktorom by sa mal „opatrne osobne alebo prostredníctvom inej vhodnej osoby informovať o skutočnostiach, okolnostiach a pripísateľnosti“ podľa cirkevného kánonického práva.
Ak biskup alebo predstavený rozhodne, že obvinenie má „aspoň zdanie pravdivosti“, mal by všetky informácie poslať Dikastériu pre náuku viery spolu s listom nazývaným votum, v ktorom zhodnotí svoje vnímanie prípadu. Dikastérium má potom niekoľko možností.
Môže rozhodnúť, že prípad nemá opodstatnenie a odmietnuť ho. Môže nariadiť trestný proces - súdny proces alebo niečo podobné - na diecéznej úrovni, alebo môže viesť súdny alebo administratívny proces na vlastných úradoch s vlastným personálom.
Alebo, ak sa fakty prípadu zdajú úplne jasné, môže vyhlásiť trest - v tomto prípade exkomunikáciu - pomocou mimosúdneho dekrétu - čo znamená, že už nebude prebiehať žiadny ďalší proces.
Ak je vyhlásený trest, môže byť odpustený alebo zrušený, ak sa osoba kajala a dostatočne sa zaoberala škandálom alebo ujmou spôsobenou svojím konaním, alebo má plán, ako tak urobiť.
V Rupnikovom prípade existuje niekoľko možností:
- Je možné, že jezuiti predbežne vyšetrili obvinenie z pokusu o rozhrešenie a počas tohto vyšetrovania kňaz priznal svoju vinu a oľutoval. Ak by sa tak stalo, trest mohol byť vyhlásený a následne odpustený prakticky v rovnakom čase.
- Je tiež možné, že jezuiti urobili predbežné vyšetrovanie a kňaz svoju vinu nepriznal. Ale v takom prípade by bol trest vyhlásený po nejakom procese alebo mimosúdnym dekrétom a Rupnik následne dostatočne oľutoval, aby dosiahol, aby Dikastérium zrušilo exkomunikáciu.
V oboch prípadoch, keď sa objavili nové obvinenia zo zneužívania, zdá sa, že Rupnik už bol ľutoval, že mal sexuálny styk s inou osobou, a potom sa pokúsil spolupáchateľa rozhrešiť.
The Pillar hovorí, že nie je dôvod si myslieť, žeby bol pápež František priamo zapojený do niektorého z týchto procesov - ale sám Sosa povedal, že si „vie predstaviť“, že pápeža o problémoch informovali predstavitelia Dikastéria, najmä jezuita kardinál Luis Ladaria.
Skutočnosť, že Rupnik bol exkomunikovaný v roku 2019, vyvoláva otázky o rozhodnutí Vatikánu povoliť Rupnikovi kázať v roku 2020 pôstnu meditáciu pre kňazov pôsobiacich v Rímskej kúrii, vrátane pápeža Františka a Ladariu.
Napriek exkomunikácii povolila Svätá stolica Rupnikovi aj vytvorenie loga pre Svetové stretnutie rodín v roku 2022, ktoré organizuje Dikastérium pre laikov, manželstvo, rodinný život a mládež. Zatiaľ čo Rupnik čelil zákazu verejného pôsobenia, objavil sa vo videách a iných propagačných materiáloch propagovaných dikastériom, čo vyvolávalo otázky o tom, ako predstavitelia Vatikánu - vrátane pápeža Františka - reagovali na sankcie a obmedzenia uvalené na Rupnika.
Ale František do prípadu predsa len vstupuje. V januári poskytol rozhovor, v ktorom súčasne tvrdil, že v obvineniach proti Rupnikovi urobil procedurálne rozhodnutie, ale že „s tým nemá nič spoločné“ (tzn. s prípadom Rupnik).
Vatikánsky korešpondent Christopher Altieri z Catholic World Report poukázal na to, že obe tieto vyhlásenia nemôžu byť pravdivé. Povedal, že „vyšší klerici z Františkovho okolia naznačujú, že s vedením tohto prípadu mal František spoločné takmer všetko“.
Zakaždým, keď sa o prípade dozvieme niečo nové, pozorujeme stále menej transparentnosti a ochoty férovo ho riešiť.
Marko Rupnik a kontroverzie v umení
Marko Rupnik je 68-ročný kňaz a (bývalý) jezuita zo Slovinska, ktorý je známy v liturgických kruhoch aj v celej Európe svojou umeleckou prácou - inštaloval mozaiky v desiatkach významných kaplniek v Európe, vrátane jednej vo Vatikáne a vo viacerých aj v Spojených štátoch. Rupnik je riaditeľom Centro Aletti, inštitútu založeného v 90. rokoch pri Pápežskom východnom inštitúte ako centrum umenia, teológie a kultúry. Rupnik je často pozývaným rečníkom o katolíckych otázkach v Európe a každý týždeň dáva na YouTube video vysvetľujúce nedeľné čítania. V roku 2020 kázal pôstne meditácie pre kňazov pôsobiacich vo Vatikáne, sám sa stretol s pápežom Františkom a získal čestný doktorát na katolíckej univerzite v Brazílii.
Je dôležité si uvedomiť, jeho nesmierny význam ako verejnej osobnosti, umeleckého predstaviteľa pokoncilového režimu. Jeho obrázky sú zlatým štandardom pre „ikonografiu“ a oficiálne propagovanú, vatikánsku estetiku. Je to Pablo Picasso pokoncilovej Cirkvi.
Jeho mozaiky sa nachádzajú na fasádach a interiéroch niektorých z najdôležitejších kostolov v katolíckom svete, vrátane Lúrd, Fatimy a miesta odpočinku Pátra Pia; sú vytlačené na obálkach oficiálnych katolíckych publikácií, na oltárnych misáloch, liturgických rúchach a závesoch, v časopisoch a informačných bulletinoch. Ak ste za posledných desať rokov navštívili akúkoľvek liturgickú akciu Novus Ordo, poznáte ho. Je to akoby „oficiálne“ umenie Novej paradigmy.
Diecézne projekty s impozantnými byrokratickými menami ako „Misia Cirkvi v modernom svete vo svetle Druhého vatikánskeho koncilu“, radi používajú jeho práce na ilustráciu svojich webových stránok a letáčiky, ktoré sa rozdávajú pri kostolných dverách. Rupnik, je prominentným hlásateľom Novej paradigmy, hlavným hráčom v šírení jej myšlienok medzi bežnými katolíkmi a to najmä v Taliansku, kde (donedávna) žil.
Spomínate si na Rok milosrdenstva 2015 - 2016 a logo, ktoré viselo v každom z našich kostolov zobrazujúce podivnú dvojhlavú a trojokú postavu? Veľké a neľudské oči hľadia z mozaikových stien niektorých z najobľúbenejších svätýň katolíckeho sveta. V Amerike ich volajú „roswellské oči“.
Po celé desaťročia sa návštevníci mnohých svätých miest čudovali, prečo to bol práve slovinský jezuita menom Marko Rupnik - ktorý dostal právo vtlačiť kamenný výraz neľudských očí do tvárí blahoslavenej Panny Márie a samotného Krista.
Čo charakterizuje jeho umenie? Detinskosť. Zámerne má pôsobiť „primitívne“ ako umelecké dielo z tretej triedy v materskej škole: svetlé farby vo veľkých blokoch, rozkolísané, nerovnomerné alebo nepravidelné línie a uhly, vizuálna nesúdržnosť a len hmlisto reprezentatívne - ako keď deti maľujú neobratne kostrbatých panáčikov a hovoria - to je otec, to je mama. To ladí s dekadenciou konca 60. rokov 20. storočia, ktoré poznačilo odmietanie predchádzajúcich štandardov správania a osvojenie si infantilného, grobianskeho a bezstarostného prístupu k životu vrátane náboženstva.
Stojí za zmienku, že všetok vizuál ohľadom práve skončenej Synody, fyzický aj virtuálny je vypracovaný v tomto štýle. Parodicky detinská a nesúrodá estetika.
Je to štýl, ktorý prišiel do módy v sekulárnom svete - väčšinou vo vydavateľstvách a reklame - v 60. rokoch a na konci 70. rokov už bol preč. Lenže na konci 60. rokov započala „pokoncilová obnova Cirkvi“ a zdá sa, že tento vizuálny koncept sa trvalo vtlačil do tváre pokoncilovej Cirkvi, ktorej kňazi práve vtedy s úľavou hádzali na oheň ťažké brokátové ornáty zdobené zložitými výšivkami a vymenili ich za vzdušné polyesterové plachty s modernými ilustráciami. Položili tak základ ornátom s dúhovou vlajkou, prípadne ornátom so sexi leopardím dekorom.
Všadeprítomnosť tohto štýlu v katolíckych inštitúciách ešte aj v roku 2023 ma slúžiť ako vizuálny signál, že myšlienky, estetika a zámery 60. rokov budú s nami natrvalo. Viva la Revolucion! To je posolstvo vládnuceho režimu, ktorého proponenti často nariekajú, že odkaz koncilu nebol doposiaľ všeobecne prijatý.
Pamätáte si Františkovu výzvu mladým „Hagan lio“? (Robte hluk/neporiadok?) Rupnikove umenie je stelesnením neporiadku - neusporiadané umenie a neusporiadaný životný štýl, neusporiadaná teológia a neusporiadaná psychológia.
Väčšina ľudí s normálnou mysľou sa pozerá na jeho mozaiky a má nejasný pocit nesprávnosti a nepokoja. Pokúšajú sa vyzerať ako byzantské ikony, ale cítime že nie sú - čierna prázdnota v mimozemských očiach je očividný a najzrejmejší aspekt ich nesprávnosti.
Hillary Whiteová vo svojej peknej analýze Rupnikovho umenia hovorí: To nie je imitácia byzantského umenia; je to jeho paródia, výsmech v očiach postrenesančného Západu z „primitívnosti“ gréckych ikon. Je to dielo človeka s chorou mysľou a neusporiadanou vôľou, ktorý sa vysmieva a zosmiešňuje svojich predchodcov a tých, ktorí sú lepší od neho. Byzantské umenie má v úmysle sprostredkovať sväté, dobré a pravdivé precíznym vizuálnym jazykom, hoci snáď vyzerá trochu hrubo, pretože stále rešpektuje tisícročný kánon, niet v ňom ani trochu z Rupnikovského výsmechu.
Špecifickým cieľom je prekračovať hranice, vyvádzať z miery a rovnováhy. Všetko musí byť asymetrické, formy, ktoré spolu nemajú žiaden vzťah, línie, ktoré nikam nevedú a náhle končia, ktoré sú dvojité alebo trojité, ale nikdy nie rovnobežné, rohy a uhly, ktoré sa nestretávajú, nepravidelné hrany, ktoré nevykazujú koherentné formy, a rohy, ktoré nikdy nie sú hranaté. Ale tak sa to navonok neprezentuje. Hovorí sa, že ide o „aktualizáciu“ byzantského kresťanského sakrálneho umenia a očakáva sa, že si to nevšimneme.
Ale skutočné byzantské kresťanské posvätné umenie je také presné, že je možné ho zmapovať matematicky. Odchýlky od presných kánonov a pravidiel sa pripúšťajú len, pokiaľ sa im naozaj nedá vyhnúť. Byzantskí umelci sa snažili prispôsobiť svoje diela presnému ideálu, nie ho zámerne rozvracať.
Marko Rupnik, zdroj: wikimedia commons
Reakcie a dôsledky
Jezuitský rád Rupnika vylúčil v júni tohto roku, pretože posúdil „stupeň dôveryhodnosti toho, čo bolo oznámené alebo dosvedčené, ako veľmi vysoký“. Po takmer 30 rokoch nevšímavosti a ignorácie.
Na Františka, ktorý odštartoval Synodu biskupov a laických aktivistov, ktorá nadšene kráča smerom k pozdvihnutiu úlohy žien v Cirkvi, sa znieslo obvinenie (zatiaľ ešte nie formálne), že osobne chránil tohto sadistického klerikálneho zneužívateľa žien.
V októbri 2018 prišlo do Ríma na Rupnika udanie, že v sviatosti pokánia rozhrešil od hriechu svoju sexuálnu partnerku. V máji 2020 bol exkomunikovaný. Je zaujímavé, že uprostred exkomunikačného procesu bol Rupnik pozvaný dávať pôstne duchovné cvičenia v pápežskom apoštolskom paláci.
Jezuitský rád až spätne priznal, že v tej dobe bol Rupnikovi uložený zákaz verejnej činnosti. Napriek tomu kázal, dával meditácie a prijal čestný doktorát. Jezuiti tiež priznali, že sankcie proti Rupnikovi neboli verejne komunikované, čo býva zvykom v prípade, že nejaký kňaz dostane zákaz činnosti. Prečo? Aký inak má taká sankcia zmysel?
Mesiac po vyhlásení bola jeho exkomunikácia zrazu zrušená, pretože „robil pokánie“. Začiatkom decembra 2022 talianske katolícke blogy odhalili, že už v deväťdesiatych rokoch sestry patriace do slovinskej komunity Loyola Rupnika obvinili zo zneužívania. Jezuitský rád bol nútený priznať, že v roku 2021 postúpil tieto obvinenia, pekne dlho odležané v ich archíve - a tým aj premlčané - Dikastériu (predtým kongregácia) pre náuku viery, ktoré stráži doktrínu a sexuálnu morálku. Dikastérium odmietlo zrušiť premlčaciu lehotu, čo by umožnilo stíhať Rupnika za údajné sexuálne zneužitia. Mohlo by to urobiť, keby bol pápež súhlasil.
18. decembra 2022 jedna z Rupnikových údajných obetí, 58-ročná bývalá sestra z Loyoly, ktorá vystupuje ako „Anna“, vyšla na verejnosť so svojím „grafickým a znepokojujúcim obsahom“. Tvrdila, že jej zneužívanie začalo tým, že ju kňaz bozkával na ústa a „povedal mi, že takto pobozkal oltár, kde slávil Eucharistiu“.
Neskôr tvrdila, že „začal byť agresívnejší: pamätám si veľmi násilnú masturbáciu…, počas ktorej som prišla o panenstvo, čo viedlo k naliehavému požadovaniu orálneho styku.“
Dnes hrozí, že stiahne a pohltí aj samotného pápeža.
P. Rupnik vylúčený zo Spoločnosti Ježišovej
tags: #pravoslavny #knaz #obtazoval #zenu