Ľubica je obec s prevahou rímskokatolíckeho obyvateľstva, s menším zastúpením evanjelikov, pravoslávnych a gréckokatolíkov. Zaujímavosťou je, že všetky tri cirkvi v obci majú chrámy zasvätené rovnakému sviatku, hoci s rôznymi názvami: Nanebovzatie (rímskokatolícky obrad), Zosnutie (gréckokatolícka cirkev) a Usnutie/Uspenie (pravoslávna cirkev). Chrámový sviatok pravoslávnych veriacich pripadá na 28. augusta podľa juliánskeho kalendára.
Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie pochádza z polovice 13. storočia a je najväčším dvojloďovým kostolom na Spiši. V jeho interiéri sa nachádza plastika Madony s dieťaťom od Majstra Pavla z Levoče a románske rozetové okno pochádzajúce z obdobia pred rokom 1260.
Gréckokatolícky farský kostol Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky bol pôvodne kaplnkou prestavanou z väčšieho domu v roku 1930. Jeho čelná stena je zdobená nástennou maľbou s postavami Panny Márie, Ježiša Krista a apoštolov, a farebnými vitrážami.
Pravoslávna cirkevná obec v Ľubici začala písať svoje dejiny 2. marca 1951. Aj keď ľubický pravoslávny chrám je malý a mladý a jeho základný kameň bol posvätený v roku 1999, môže sa pravoslávna cirkevná obec pochváliť pokročilým štádiom rozpisu interiéru ikonami v byzantskom štýle z dielne srbského ikonopisca z Belehradu, ktorý za týmto účelom Ľubicu pravidelne navštevuje.
Pravoslávny chrám Usnutia Presvätej Bohorodičky sa tak stáva pamätihodnosťou, ktorú by ste pri svojej návšteve Kežmarku a okolia rozhodne nemali vynechať.
Posledným Bohorodičným sviatkom cirkevného roka je sviatok Uspenija Presvätej Bohorodičky. V Pravoslávnej cirkvi patrí Presvätej Bohorodičke veľká úcta. Na doplnenie uvedieme, že cirkevný rok sa v pravoslávnej cirkvi začína 1. septembra.
„Ikonografia sviatku Uspenija Presvätej Bohorodičky sa v plnosti zakladá na svätej Tradícii. Na ikone sú podchytené dva významy sviatku: zavŕšenie pozemského života Bohorodičky - usnutie a pochovanie, a jej väčšie preslávenie - vzkriesenie a nanebovstúpenie aj s jej prečistým telom. No lôžku leží prečisté telo Bohorodičky po odlúčení jej duše. Vôkol stoja všetci apoštoli, okrem apoštola Tomáša, ktorí vnuknutím Svätého Ducha prišli v tie dni do Jeruzalema. Keď apoštol Tomáš prišiel do Jeruzalema, Bohorodička už bola tri dni v hrobe v Getsemanskej záhrade. Chcel ešte raz uvidieť Matku svojho Učiteľa a tak odkryli jej hrob. No jej sväté telo tam už nebolo. Ikonopisci napísali ako dvanásteho apoštola svätého Pavla. Svätý apoštol Peter vzdáva česť jej telu kadidlom. Nad telom Bohorodičky sa nachádza Christos - Spasiteľ, ktorý vo svojich rukách drží Máriinu dušu v podobe zavitého dieťaťa, čo označuje počiatok jej nového života na nebesiach. Christa v nebeskej sláve obklopujú anjeli. Isus Christos sa javí akoby centrom tejto ikony, hoci ide o usnutie Božej Matky. Podobne je to aj na ikone Roždestva Isusa Christa, kde centrom ikony je Bohorodička. Nie je to náhoda ani chyba. Cez Bohorodičku Boží Syn prijal ľudské telo a prišiel na svet. Cez Christa sa Bohorodička dostáva na nebesia. Na niektorých ikonách Uspenija môžeme vidieť anjelov, ktorí vynášajú telo Prečistej Bohorodičky do otvorených vrát raja.
V ľubickom chráme sa nachádzajú ostatky prepodobnej matky Eufrosínie Polockej, blahovernej kňažnej a iguménie (predstavenej kláštora). Eufrosínia v dvanástich odmietla manželstvo a svetský život a tak odišla do polockého monastiera (kláštora), približne v roku 1116. Zhruba v roku 1119 sa presťahovala do cely (izby určenej pre mníšky) pri polockom chráme Svätej Múdrosti, kde začala prepisovať knihy v miestnej knižnici. Neskôr po roku 1120 Efrosinia, vtedy ešte ako mníška iniciovala výstavbu ženského kláštora v Selci u Polocka, kde stávala stará rezidencia polockých biskupov. Po postavení kláštora v roku 1126 bola menovaná predstavenou tohto kláštora - igumenkou. Bola tiež iniciátorkou založenia mužského kláštora Bohorodičky і Chrámu Svätej Bohorodičky pri ňom vystavanom v rokoch 1151 až 1154. Objednala u majstra klenotníka Lazara Bogšiho zlatý kríž s relikviami, ktorý sa neskôr stal známym ako kríž Efrosinie Poľockej. Počas druhej svetovej vojny bol kríž počas nemeckej okupácie ukradnutý a stratený.
Doterajšia zvonica koncom roka 2022 zavŕšila svoju dlhoročnú službu ohlasovania svätých bohoslužieb, keďže jej nevyhovujúci a život ohrozujúci stav už nebolo možné opraviť, musela byť odstránená.
Informácie o rozpisoch modlitby svätého ruženca, vysluhovanie sviatosti zmierenia pred významnými sviatkami a iné ...
Historicky vzácna budova, predtým snáď slúžiaca miestnej reholi ako kláštor, dostáva šancu na obnovu a "vzkriesenie"...
História zmien a obnova kostolíka po poslednej zničujúcej povodni v roku 2011.
Úprava okolia a vyriešenie napojenia na IS. Vznikol projekt nového schodiska, ktoré bude umiestnené v rohu juhozápadnej časti chrámovej lode.
Článok a fotografie boli vytvorené s dovolením a veľkou pomocou otca Mgr. Petra Dobríka, za čo mu touto cestou ďakujem.

Prehľad chrámov a farností gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi v okolí:
- PREŠOV - Katedrálny chrám sv.
- BAJEROVCE - Chrám sv.
- ÚDOL - Chrám sv.
- ŠARIŠSKÉ JASTRABIE - náhradné bohoslužobné priestory, č. d.
- HANIGOVCE - Chrám sv. vmč. Kpt.
- BARDEJOV - Chrám sv.
- BARDEJOVSKÉ KÚPELE - Chrám sv.
- GERLACHOV - Chrám sv.
- KUROV - Chrám sv.
- KRUŽLOV, okr.
- MIKULÁŠOVÁ - Chrám sv.
- PETROVÁ - Chrám ct.
- FRIČKA - Chrám sv.
- VYŠNÁ POLIANKA - Chrám sv.
- HRABSKÉ - Chrám sv.
- HUMENNÉ - Chrám sv.
- KALNÁ ROZTOKA - časť Kalná - Chrám sv. časť Roztoka - Chrám sv.
- RUSKÁ VOLOVÁ - Chrám Narodenia sv.
- JALOVÁ - Chrám sv.
- SNINA - Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa, Chrám sv.
- UBĽA - Chrám sv.
- HRABOVÁ ROZTOKA - Chrám sv.
- KRÁSNY BROD - Chrám Zboru sv.
- ROKYTOVCE - Chrám sv.
- SUKOV - Chrám sv.
- VYDRAŇ - Chrám sv.
- VYŠNÁ JABLONKA - Chrám sv.
- VALENTOVCE - Domový chrám sv.
- LOMNÉ - Chrám sv.
- BŽANY - Chrám Prenesenia relikvií sv.
- KRUČOV - Chrám sv. vmč.
- VLADIČA-DRIEČNA - Chrám sv. ap.
- STROPKOV - Chrám sv.
- MIKOVÁ - Chrám sv.
- HAVAJ - Chrám prep.
- KEČKOVCE - náhradné bohoslužobné priestory (chrámový sviatok sv.
- ROZTOKY - Chrám sv. vmč. akad.
- KRUŽLOVÁ - Chrám sv.
- DOBROSLAVA - Chrám sv.
- NIŽNÁ PISANÁ - Chrám sv.
- LADOMIROVÁ - Chrám sv.
- DLHOŇA - Chrám sv.
- KRAJNÉ ČIERNO - Chrám sv.
- MEDVEDIE - Chrám sv.
- PSTRINÁ - Chrám sv.
- BODRUŽAL - Chrám sv. ap.
- SOBOŠ - Chrám sv.
- ŠAPINEC - Chrám sv.
- NOVÁ POLIANKA - náhradné bohoslužobné priestory (chrámový sviatok sv. ap.
- VYŠNÁ JEDĽOVÁ - Chrám sv.
- VYŠNÝ MIROŠOV - Chrám sv.
- NIŽNÝ ORLÍK - Chrám sv.
- POPRAD - Chrám Vyvýšenia sv.
- LEVOČA - Chrám sv.
- SPIŠSKÁ NOVÁ VES - Chrám sv.
- KROMPACHY - náhradné bohoslužobné priestory (chrámový sviatok sv. vmč.
- KOJŠOV - Chrám sv. ap.
- ZÁVADKA - Chrám Narodenia sv.
- TELGÁRT - náhradné bohoslužobné priestory (chrámový sviatok Zostúpenia Sv.
- BANSKÁ BYSTRICA - náhradné bohoslužobné priestory: Slovenské misijné hnutie misijný dom, Chrámový sviatok: sv.
- BRATISLAVA - Chrám sv.
- BRATISLAVA - Chrám sv.
- HOLÍČ - Chrám Počájevskej ikony Matky Božej a sv.
- BÁNOVCE NAD BEBRAVOU - náhradné bohoslužobné priestory: ul. chrámový sviatok sv.
- BREZOVÁ POD BRADLOM - náhradné bohoslužobné priestory, Námestie gen. M. R. 10/19, chrámovy sviatok sv. chrámovy sviatok sv.
- NITRA - Chrámový sviatok sv. priestoroch v kaplnke Vzkriesenia na mestskom cintoríne, ul.
- NOVÁ BAŇA - náhradné bohoslužobné priestory, ul.
- ŽILINA - náhradné bohoslužobné priestory, kaplnka sv.
Presvätá Bohorodička - Patrónka Zemplína
tags: #pravoslavny #kostol #lubica