Kríž je najvýznamnejším kresťanským symbolom. Stojí na vrcholoch hôr, visí na stenách a nosí sa ako šperk v podobe príveskov na retiazke. Prečo však práve kríž - znak krutej bolesti a smrti je kľúčovým symbolom náboženstva, ktorého hlavným posolstvom je nádej na vykúpenie a vzkriesenie?
Uctievanie kríža ako symbolu je doložené od 4. storočia, teda od vlády cisára Konštantína Veľkého. Kríž odkazuje na scénu ukrižovania Ježiša Krista opísanú v Novom zákone. Kríž však nebol neznámym symbolom ani pre pohanov. Kríže a symboly podobné krížom boli neoddeliteľnou súčasťou pohanskej viery.
Ojedinelé nálezy, ako napríklad talianska krabička zo slonoviny z obdobia okolo roku 420, dokazujú, že biblická scéna ukrižovania sa začala zobrazovať až postupne. V období vrcholného stredoveku sa v Európe stalo tradíciou zobrazovať kríž s trpiacim Ježišom. Kríže s postavou Ježiša sú známe aj ako "krucifixy". V priebehu stredoveku sa skupiny ľudí usporiadané okolo kríža stávali čoraz rozmanitejšími. Zrazu záležalo na tom, ktorým smerom Ježiš sklonil hlavu ozdobenú tŕňovou korunou. V neposlednom rade to bola tradičná rezbárska práca, vďaka ktorej sa kríž stal v novoveku významným predmetom v mnohých kostoloch a domácnostiach. O význam kríža sa v minulosti rozpútali vášnivé teologické spory.
Každý, kto pozná stredoveké výjavy ukrižovania, si môže myslieť, že kríž je ústredným symbolom kresťanstva od jeho počiatkov. Každý, kto uvidí ručne vyrezávaný drevený kríž, si ho bude chcieť nevyhnutne pozrieť detailnejšie. Drevené kríže sú k dispozícii ako klasické symboly alebo umelecky vyrezávané kríže. V niektorých regiónoch sa vyrezávaný drevený kríž nachádza takmer v každom dome. Nástenné kríže z dreva, striebra, bridlice, bronzu , alebo iného prírodného materiálu vyzerajú tradične a zároveň sú moderné. Kríž ako tetovanie alebo prívesok na šperku nosia sebavedome aj mladí ľudia.
Je ťažké jednoznačne odpovedať na otázku, aký význam má symbol kríža v kresťanskej viere. V Biblii sa kríž objavuje v evanjeliách, Skutkoch apoštolov a listoch apoštola Pavla. To, či sa Ježišovo ukrižovanie naozaj odohralo na kríži alebo na kolíku, sa nedá s istotou interpretovať, pretože preklad z gréčtiny môže znamenať "drevo" aj "kríž".
Ukrižovaním Ježiša sa vytvorilo spojenie medzi pozemskou existenciou a nebom. Horizontálna os kríža zvyčajne znamená pozemské a spojenie s ľuďmi. Vertikálnej osi sa pripisuje význam spojenia neba a zeme, ľudského a božského. Teológovia vnímajú Ježišovo ukrižovanie ako Boží zásah, ktorý má obnoviť zmluvu medzi Bohom a človekom, ktorá bola od prvotného hriechu rozvrátená.
Kríž teda môžeme interpretovať ako znamenie nádeje, ktoré znamená odpustenie hriechov a zmierenie Boha s ľudstvom. Kresťania chápu tento symbol aj ako znamenie víťazstva: zmŕtvychvstaním, ktoré nasledovalo po ukrižovaní, bola smrť definitívne porazená. Kríž má pre každého veriaceho dôležitý význam. Na cintoríne poskytuje útechu a živí nádej na víťazstvo života nad temnotou. Vysoko na vrchole dokazuje, že Boh je vysoko nad všetkým. Ak si chcete do obývačky zavesiť kríž, v tradičnej drevorezbe nájdete ten správny kríž podľa svojho vkusu. V domácnosti je drevený kríž pripomienkou každodenného uvažovania o viere. Ale môže byť aj prosbou, aby do domu vstúpil Boží duch.
Nález svätého kríža cisárovnou Helenou
Roku 326 n.l. našla rímska cisárovná sv. Helena v Jeruzaleme kríž, na ktorom Pán Ježiš Kristus, Spasiteľ sveta, vykonal dielo ľudského vykúpenia. A na pamiatku tejto dôležitej udalosti svätí celá sv. Cirkev od piateho storočia 3. mája každého roku slávnosť Nájdenia sv. Kríža.
Cisár Konštantín vystaval podľa vôle svojej matky sv. Heleny roku 335 veľkolepý chrám na vrchu v Jeruzaleme, kde bol sv. Kríž nájdený. Polovicu toho sv. Kríža, bohato ozdobeného zlatom a drahými kameňmi, vystavila sv. Helena v tom chráme k úcte veriacim, druhú polovicu poslala svojmu cisárskemu synovi Konštantínovi do Konštantínopolu, z ktorej si ponechal časť on sám, druhú však poslal do Ríma a dal uložiť dal v novo vystavanom chráme, ktorý doposiaľ pod menom «chrám ku sv. Krížu» (v Jeruzaleme) v Ríme stojí.
Za cisára Heraklia ustanovila sv. Cirkev novú slávnosť k úcte sv. Kríža, ktorá sa od toho času každoročne 14. septembra svätí pod menom: Povýšenie sv. Kríža.
Osudy svätého kríža
Polovica sv. Kríža zostala až do roku 614 v Jeruzaleme. Toho istého roku povstal mocný kráľ Perzie Chosroes II. proti zoslabnutému rímskemu cisárstvu, spustošil Mezopotámiu a časť Sýrie, obsadil kvitnúce kresťanské mestá Edessu a Cézareu v Kapadócii, vpadol do Palestíny, prepadol Damask a napokon i Jeruzalem.
Hrozne vyčíňal vo Svätom meste meč pohanských Peržanov. Kto nebol zavraždený, stal sa otrokom. Kňazi, mníšky a mnísi boli neľudsky umučení a len ctihodný patriarcha Zachariáš bol ponechaný pri živote. Medzi mnohými pokladmi odniesli divokí pohania i sv. Kríž, uložili ho do debny, arcibiskup Zachariáš musel tú debnu svojím prsteňom zapečatiť, a so sv. Krížom bol odvlečený do mesta Ktesifon.
Ukrutný Chosroes II. dobre vedel, že kresťania majú drevo sv. Kríža vo veľkej úcte, a dúfal, že mu zaň a za patriarchu Zachariáša vyplatia veľké výkupné. Ďalej pustošil mečom a ohňom kresťanské krajiny, obsadil preslávené mesto Alexandria v Afrike, spustošil Egypt a zmocnil sa i Kartága. Rímsky cisár Heraklius sa triasol strachom pred mocným pohanom, poslal k nemu vyslancov s prosbou o mier a oznámil mu i svoje podmienky.
Pyšný pohanský kráľ kresťanských poslancov u seba neprijal, ale odkázať Herakliovi: «Nech Rimania neočakávajú žiadne prímerie a pokoj, kým ukrižovaného človeka uznávajú za Boha a kým sa nebudú slnku klaňať.» Táto hanebná odpoveď a smiešna žiadosť zaslepeného pohana naplnili cisára Heraklia odporom. Konštantínopolský patriarcha Sergius povzbudzoval malomyseľného cisára, aby sa vzmužil a surového pohana napadol a pokoril. Ponúkal mu i cirkevné poklady a majetky duchovenstva, aby mohol viesť armády.
Roku 622 po Veľkej noci zhromaždil cisár svojich najlepších bojovníkov, vzal do ruky kríž a prisahal: «Neopustím vás až do svojej smrti, a budem s vami bojovať, kým zaťatý nepriateľ svätého náboženstva nebude pokorený.» To isté prisahali i kresťanskí vojaci. Cisár sa obliekol do kajúcneho rúcha, odohnal od seba nezákonnú manželku, i vypovedal pohanskému Peržanovi vojnu. Postavil sa na čelo svojho oduševneného vojska a niesol pred ním zástavu s divotvorným obrazom Pána Ježiša Krista.
Hoci mal málo vojska, predsa čoskoro dobyl Arméniu a krátko potom mesto Gazall, v ktorom dal zrúcať pohanský chrám, zasvätený slnku, ako i nádherný Chosroesov palác. Z kresťanskej láskavosti daroval 50.000 zajatým Peržanom slobodu a postaral sa i o zaopatrenie ľudu, ktorý vojnou mnoho trpel. A Peržania, vidiac toto, obľúbili si Heraklia a modlili sa k Bohu, aby ich čím skôr oslobodil od krvilačného tyrana.
Cisár postupoval ďalej za utekajúcim zúrivcom, až ho roku 629, 12. decembra, pri zrúcaninách starého mesta Ninive dohonil a zvíťazil nad ním v krvavej bitke, v ktorej padol perzský hlavný vodca Rezastes. Porazený Chosroes zdesený utekal z mesta do mesta vo svojej krajine a všade so sebou vláčil jeruzalemského patriarchu Zachariáša a sv. Kríž. Heraklius ho prenasledoval, ničil po ceste jeho pevnosti, obyvateľom však neubližoval a zajatých prepúšťal na slobodu, hoci Chosroes všetkých kresťanov, ktorí mu padli do rúk, ukrutne trýznil a vraždil.
Sami Peržania nenávideli tyrana a pokúšali sa mu viackrát siahnuť na život. Zavrel sa do opevneného mesta Seleukia na rieke Tigris, kde ho zachvátila ho úplavica, tu ustanovil za svojho nasledovníka Medarsesa, syna svojej nemravnej otrokyne. Keď to počul jeho prvorodený syn, Sisroes, že ho otec vydedil a zbavil trónu, vzbúril sa proti nemu, dal ho uväzniť a vo väzení zavraždiť. Spravodlivý Boží súd zastihol Kristovho rúhača a krutovládcu Chosroesa - ako on zavraždil predtým svojho otca, tak jeho zavraždil vlastný syn.
Keď sa Sisroes potom stal perzským kráľom, prosil cisára Heraklia o mier; vrátil otcom odňaté územia Rimanom, prepustil kresťanov na slobodu, a medzi nimi i patriarchu Zachariáša, navrátil aj drahocenné poklady, ktoré jeho beštiálny otec zo Svätej zeme odvliekol a medzi nimi i zapečatenú debnu so svätým Krížom.
Cisár Heraklius naložil svätý Kríž na nádherný voz, do ktorého boli zapriahnuté štyri krotké slony a poberal sa s patriarchom Zachariášom roku 629 v slávnostnom sprievode do Jeruzalema, aby sv. Kríž v chráme zase povýšil a dobrotivému Bohu za vydobyté víťazstvo ďakoval.
Keď prišiel sprievod k mestu, vzal Heraklius, ozdobený drahocenným cisárskym rúchom a s korunou na hlave, drevo sv. Kríža na ramená a chcel ho sám niesť do chrámu. Keď však pri všeobecnom jasote kresťanského ľudu vystúpil na vrch, na ktorom stál chrám sv. Kríža a chcel bránou vojsť dnu, nemohol sa pohnúť z miesta, lebo neviditeľná moc zastavila jeho kroky. Celý slávnostný sprievod sa začudoval.
Patriarcha Zachariáš pozdvihol oči k nebu a dlho sa modlil; potom riekol cisárovi: «Nesieš na sebe všetku cisársku ozdobu na sebe a Spasiteľ Ježiš Kristus bol oblečený prosto; na tvojej hlave sa skvie drahocenná koruna, a Ježiš niesol tŕňovú korunu; ty máš obuv a On bol bosý.» Heraklius nato zložil svoje ozdoby, korunu i obuv, vzal na seba jednoduché rúcho a niesol ďalej bez prekážky sv. Kríž do chrámu, a povýšil ho na oltár, kde predtým stával. To sa stalo 14. septembra roku 629 a od toho dňa sa diali mnohé divy a zázraky pri svätom Kríži v Jeruzaleme a svätá Cirkev svätí slávnosť povýšenia sv. Kríža.
O niekoľko rokov po tomto prepamätnom dni obsadili Saracéni (Turci) mesto Jeruzalem. Aby zase sv. Kríž nepadol do rúk neveriacich a nebol znesvätený, bol prenesený do Konštantínopola. Z neho a z tej časti, ktorá sa tam prechovávala od čias Konštantína, rozdelili rímski cisári západným európskym pánom, ktorí ich ako ten najdrahší poklad ukladali do chrámov a vrúcne ctili.
Po liturgickej reforme po II. Vatikánskom koncile bol sviatok Nájdenia sv. Kríža oslavovaný 3. mája zrušený a naspäť včlenený do sviatku Povýšenia sv. Kríža. A tak, v súčasnosti, po liturgickej reforme po II. Vatikánskom koncile, 14. septembra na sviatok Povýšenia sv. Kríža oslavujeme Spasiteľov sv. Kríž, jeho nájdenie sv. vzácnu relikviu Spasiteľovho sv.Kríž je jedným z najdôležitejších symbolov kresťanstva.
Rôzne druhy krížov a ich symbolika
Dnes poznáme stovky druhov krížov. Tu je niekoľko príkladov:
- Dvojkríž: s jedným kratším a jedným dlhším ramenom - typické zdvojenie ramien odkazuje na veľkosť Konštantínopolu a Byzancie. Dolné rameno môžeme interpretovať ako utrpenie a smrť a horné rameno ako vzkriesenie. Samotný dvojkríž je aj symbolom Slovenskej republiky ako pocta sv.
- Keltský kríž: predstavuje symbol slnka. Jeho ramená spája kruh, ktorý v keltskej mytológií znázorňuje slnko, ktoré uctievali ako božstvo. Môže taktiež vyjadrovať symbol jednoty a plodnosti. V kresťanskom preklade odkazuje na Krista ako začiatok a koniec sveta.
- Koptský kríž: je v tvare písmena T. Na vrchu je oval v tvare kvapky. V egyptskej symbolike znamená života a nesmrteľnosť. Kresťanstvo si tento symbol prevzalo a stal sa znakom samotnej prítomnosti Krista, jeho sily a jeho vľúdnosti voči svetu.
- Kríž Tau: má korene, ktoré siahajú až do semitského pôvodu, odkiaľ prenikol do ďalších kultúr. Tau - prvé písmeno Tóry - symbolizuje plnosť zákona, ktorý prináša spásu. Predstavuje symbol sv. Trojice, lásky ku krížu, milosrdenstva, nasledovania Krista a služby chorým a trpiacim.
- Vidlicový kríž: v tvare Y odkazuje na strom života. Využívali ho na ukrižovanie tých najväčších zločincov a hriešnikov.
- Andrejský kríž: v súčasnosti využíva ruská a škótska námorná pechota na vlajke svojej flotily.
- Latinský kríž: vznikol z gréckeho kríža predĺžením spodného ramena.
- Jeruzalemský kríž: veľký rovnoramenný kríž so štyrmi malými krížikmi, ktoré zapadajú do rohov veľkého kríža symbolizuje Krista a malé kríže predstavujú evanjelistov. Špekuluje sa, že to môže predstavovať päť Kristových rán. Figuroval v križiackych výpravách ako symbol Rytierskeho rádu Svätého hrobu.
- Maltézsky kríž: rovnoramenný kríž s ramenami zužujúcimi sa smerom k stredu - na konci sú ramená prelomené a zakončené rôznym spôsobom, predstavoval mnohé rády ako johanitov, templárov a dodnes aj maltézsky rád.
- Trojlístkový kríž: rovnoramenný kríž - koniec každého ramena tvorí trojlístok. Kedysi figuroval ako talizman druidov. V kresťanstve nadobudol nový význam ako symbol sv. Trojice. Predstavuje spojenie Kristovho kríža a sv.
- Benediktínsky kríž: rovnoramenný kríž vložený do oválu - medzi jeho ramenami sú iniciály C, S, P, B, teda kríž svätého otca Benedikta.
- Svätopeterský / Obrátený latinský kríž: kríž hlavou nadol pripomína ukrižovanie apoštola Petra, preto je symbolom nástupcov apoštola Petra. Avšak má aj temnejšie významy.
- Pápežský kríž: s tromi priečnymi brvnami - v hierarchickom usporiadaní symbolizujú pápežskú tiaru, kardinálsky klobúk a biskupskú mitru.
- Pravoslávny kríž: vychádzajúci z latinského kríža a disponuje tromi ramenami. Prvé rameno odkazuje na tabuľku umiestnenú nad Kristovou hlavou. Druhé najdlhšie rameno odkazuje na brvno, na ktorom boli pribité Kristove ruky.
Krížik na krku predstavuje ochranu pred zlom. Je jedno, ako tento krížik nosíte, či už vodorovne alebo vertikálne, základom je vaša čistá viera v Boha. Mnohý však veria v jeho ochrannú silu a pomáha im často prekonať trpké osudy života. Krížik nosíme nielen pre vieru, ale aj pre príjemné spomienky na darcu tohto šperku. Práve rodičia či starí rodičia nás poctia takýmto darčekom. Ostáva nám ako pekná pamiatka, ktorá z času na čas zahreje pri srdci.
Príklady sakrálnych pamiatok na Slovensku
Slovensko je bohaté na sakrálne pamiatky, ktoré svedčia o hlbokých kresťanských koreňoch krajiny. Medzi ne patria kostoly s bohatou vnútornou výzdobou, vrátane drevorezieb krížov a ďalších náboženských motívov.
Kostol sv. Mikuláša v Lendaku
Najstaršia románska časť kostola je pod vežou. Kostol sv. Mikuláša pochádza zo začiatku 14. storočia. Veža slúžila na obranu a boli v nej tri miestnosti. Okná majú pôvodnú kružbu zo 14. storočia.
V interiéri kostola sa nachádza množstvo artefaktov prevažne z gotického obdobia. Výšku gotického interiéru chrámu impozantne dotvára kalvarijná skupina 4 drevených sôch umiestnená v priestore na priečnom brvne pod trumfálnym oblúkom - plastika ukrižovaného, Panny Márie, Márie Magdalény a sv. Jána Evanjelistu.
Interiér kostola tvoria dva bočné barokové oltáre. V pravo je stojací oltár sv. Kríža zo začiatku 18. storočia uprostred s obrazom ukrižovania. Vľavo je umiestnený oltár Panny Márie pochádzajúci z 18. storočia. Na centrálnom stĺpe chrámovej lode je upevnená gotická Madona nazývaná aj Lendackou Madonou z roku okolo 1420 . V sakristie chrámu je inštalovaná vo výške steny sakristie kalvarijná skupina z umeleckej ľudovej tvorby z konca 19 stor. Tu sa uchovávajú aj 3 proces...
V piatok 1. augusta vystúpi v Ríme počas Jubilea mladých v rámci tzv. Festivalu jednoty a nádeje slovenský Godzone, ktorý sa zároveň stará aj o produkčnú organizáciu festivalu. Prinášame rozhovor s Júliusom Slovákom, vedúcim projektu Godzone, v ktorom okrem piatkového vystúpenia hovorí aj o svojej ceste k osobnému vzťahu s Ježišom, o nádeji i plodoch ich evanjelizácie mladých.
Vo štvrtok 31. júla 2025 o 12.00 hod. sa v Palazzo Borromeo v Ríme, sídle Talianskeho veľvyslanectva pri Svätej stolici, uskutočnil slávnostný podpis Dohody medzi Svätou stolicou a Talianskou republikou o vybudovaní agrivoltaického zariadenia v lokalite Santa Maria di Galeria.
V stredu 30. júla v Podunajských Biskupiciach sa slávnostnou svätou omšou zavŕšilo trojdnie k úcte blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej. Hlavným celebrantom bol bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský.
Veriaci z farnosti Repejov navštívili cez víkend tri dedinky pod Kráľovou Hoľou: Šumiac, Telgárt a Vernár.
V rámci svojej návštevy arcidiecézy Udine navštívil vladyka Cyril Vasiľ SJ Archeologické múzeum v Cividale. Múzeum okrem bohatej zbierky artefaktov z rímskeho a lombardského obdobia uchováva aj tzv. Cividalský evanjeliár, známy tiež ako Kódex z Akvileje, resp. Kódex sv.
Kedy začali kresťania používať kríž ako symbol?
tags: #pravoslavny #kostol #marie #magdaleny #v #jeruzaleme