Pravoslávne chrámy na Slovensku predstavujú významnú súčasť kultúrneho a náboženského dedičstva. Tieto sakrálne stavby sa vyznačujú špecifickou architektúrou, ktorá odráža byzantské tradície a zároveň sa prispôsobuje miestnym podmienkam a vplyvom.
Drevený chrám v Bodružali.
Pravoslávny Chrám svätého Rastislava v Ružinove
Pravoslávny chrám začala cirkev stavať v roku 2002. Pôvodne mal byť do roka hotový, no problémy s financovaním jeho výstavbu poriadne zabrzdili. Budova sa niekoľkokrát stala cieľom vandalov, ktorí rozkradli vzácnu medenú strechu. Výstavbu chrámu podporoval aj manžel političky Anny Belousovovej Alexander, no v roku 2003 od projektu odstúpil. Rok nato zomrel. „Chystám sa podporiť kostol, miera pomoci závisí hlavne od predstaviteľov cirkvi,“ povedala nám včera politička. Kostol chce po otvorení navštevovať.
„Momentálne sa dokončujú vnútorné a čiastkové práce,“ uviedol Jozef Haverčák z Arcidekanátu pravoslávnej cirkvi. Kedy sa brány chrámu otvoria veriacim, nevedel povedať. Nedokázal vyčísliť ani náklady na výstavbu. Predstavitelia cirkvi nezverejnili ani to, kto a koľko prispel na výstavbu kostola.
Chrám svätého Rastislava navrhli ako vernú kópiu kostola v Kyjeve. Bratislavský chrám je vysoký 27 metrov a má kapacitu 700 miest. Využívať ho budú pravoslávni Slováci, ale aj Rusi, Bulhari, Srbi alebo Ukrajinci tohto vyznania. V Bratislave sa podľa posledného sčítania hlási k pravoslávnej viere 1 863 ľudí.
Kostol ako sakrálna budova
Kostol je sakrálna budova určená na verejné kresťanské bohoslužby a na vykonávanie ďalších obradov, ako aj na súkromné modlitby jednotlivcov. Termín kostol používaný v slovenskom jazyku pochádza z lat. castellum (malá pevnosť, hrad; pôvodne opevnené hradisko s kostolom, neskôr kostol), synonymickým pomenovaním kostola v slovenčine je chrám, pričom termín kostol sa používa na označenie rímskokatolíckej alebo protestantskej sakrálnej stavby a chrám na označenie sakrálnej budovy gréckokatolíckych a pravoslávnych cirkví (cirkví byzantského obradu); tieto kostoly (chrámy) sa cirkevnoslovansky nazývajú aj cerkvi.
Každý kostol je možné vnímať vo dvoch rovinách - symbolickej a funkčnej. V symbolickej rovine je súhrnom symbolov, vo funkčnej rovine tvorí predovšetkým rámec liturgie (jeho architektonická štruktúra zodpovedá dynamike kolektívnej modlitby). Obidve roviny sú neoddeliteľne späté (napr. najčastejšie sa vyskytuje pôdorysné usporiadanie v tvare kríža). V symbolickej rovine predstavuje kostol model kozmu i ľudského mikrokozmu, spravidla je orientovaný podľa osi západ - východ, t. j. smerom k vychádzajúcemu Slnku (symbolu vzkrieseného Krista a nádeje), pričom vstup sa nachádza na západe (v západnom priečelí).
Dispozícia pravoslávneho chrámu
Západné priečelie môže byť poňaté reprezentačne a máva bohatú výzdobu. Vchádza sa ním do chrámovej predsiene (pronaos, → nartex) - miesta, kde sa v minulosti zdržiavali katechumeni a kajúcnici či osoby hľadajúce azyl; obdobou je podvežie (tzv. babinec, aj pitvor, pritvor; dnes často koncipovaný ako zádverie). Za predsieňou nasleduje priestor na zhromažďovanie laických veriacich (zvyčajne označovaný ako loď), na východnej strane kostola (chrámu) sa nachádza vyvýšený priestor určený pre kňazov, presbytérium (nazývaný aj svätyňa, kňazište, chór; chór pôvodne predstavoval samostatný priestor určený pre kňazov, rehoľníkov, príp. aj pre spevácky zbor, postupne splynul s presbytériom; → chór, význam 1), kde kňazi počas bohoslužby vykonávajú obradné náboženské úkony (v kostoloch byzantského obradu nazývaný oltár).
Chrám svätého Ducha v Medzilaborciach
Azda najkrajšou dominantou východoslovenského mesta Medzilaborce je kultúrna pamiatka Chrám svätého Ducha. Chrám sa týči na vyvýšenine centra mesta a svojou architektúrou a mohutnou stavbou púta pozornosť každého návštevníka.
Tento majestátny pravoslávny chrám bol postavený v polovici 20. storočia, v roku 1949, ako pamätník padlým vojakom v oboch svetových vojnách na mieste starého dreveného kostolíka. Kostol je zhotovený v staroruskom renesančnom slohu a svojou jedinečnou architektúrou patrí k dominantám tohto mesta.
Vedenia celej výstavby sa ujal duchovný otec Archimandrita Andrej Kolomacký, ktorý mal bohaté skúsenosti s výstavbou chrámov v Čechách, na Morave a Zakarpatskej oblasti. So stavebnými prácami pomáhali aj samotní Medzilaborčania.
Slávnostnú vysviacku vykonal (13.07.1952) vladyka Alexej, biskup prešovský a bol zasvätený sviatku Zoslania Ducha Svätého na apoštolov, čo je zároveň dňom vzniku Cirkvi Christovej. Unikátom chrámu je jeho rozpis, kompozícia 350 ikon na rozlohe cca 1.600 m2, ktorú zrealizoval v období 4 rokov americký Grék Dimitrios Leussis. O maľbu interiéru sa zaslúžila mníška Mária Klain.
Pri rozsiahlej rekonštrukcii, ktorá sa konala v 90. rokoch 20. storočia sa na obnove interiéru podieľal okrem miestneho majstra aj svetoznámy grécky ikonopisec žijúci v USA - Dimitrios Leussis. Ten pracoval na pestrofarebných svetských maľbách štyri roky. Pravoslávna cerkov dodnes slúži na liturgické účely. V roku 1963 sa zaradila medzi národné kultúrne pamiatky.
Vysvetlenie každého štýlu cirkevnej architektúry za 9 minút
Chrám Svätého Ducha v Michalovciach
Chrám Svätého Ducha v Michalovciach má bohatú históriu a zohráva dôležitú úlohu v živote gréckokatolíckej komunity. Bol postavený v rokoch 1931 až 1934 v neobyzantskom štýle a od začiatku slúžil ako pútnické miesto pre gréckokatolíkov zo Zemplína. Jeho význam podčiarkuje aj fakt, že je materským chrámom redemptoristov východného obradu na Slovensku.
Redemptoristi východného obradu prišli do Michaloviec v jeseni 1931. Ešte 2. októbra 1928 uzavreli kúpno-predajnú zmluvu s grófom Alexandrom Sztarayom, podľa ktorej sa stali vlastníkmi jedného z pozemkov na okraji mesta. Mohlo sa teda započať s projektovaním a výstavou kláštora, ktorý bol chápaný ako misijné centrum, kde by boli formovaní misionári nielen pre územie Východného Slovenska, ale aj pre východnú Ukrajinu a Rusko.
Redemptoristi sa rozhodli stavať nový chrám, zasvätený Svätému Duchu, podľa plánov Vladimíra Sičinského, ktoré upravil Juraj Byrtus. Ten tiež naprojektoval zvonicu. Dňa 2. júla 1934 sa začali kopať základy novej budovy. Posviacku základného kameňa vykonal 22. júla 1934 kanonik a riaditeľ eparchiálneho úradu v Užhorode o. Alexander Jankovič. Posviacku chrámu vykonal 29. septembra 1935 vladyka Alexander Stojka (1890-1943) z Užhorodu, spolu s vladykom Nikolajom Čarneckym CSsR (1884-1959) z Kovľa.
V lete 1936 bola dokončená aj zvonica, v ktorej boli umiestnené tri zvony: Sv.Do nového chrámu boli prenesené všetky obrazy a ikony z kláštornej kaplnky a nainštalované na dobre viditeľné miesto. Už skôr sa začalo myslieť aj na ikonostas. Výroba ikon bola zverená prof. Bokšajovi, známemu maliarovi z Užhorodu a návrh ikonostasu, baldachýnu nad prestolom, kazateľnice, žertveníka a tetrapodu bol zverený prof.
Od roku 2001 sú v bočnom oltári Božského Srdca (vpravo od ikonostasu) uložené ostatky blahoslaveného hieromučeníka Metoda Dominika Trčku CSsR. V chráme sa nachádzajú relikvie blahoslaveného mučeníka Dominika Metoda Trčku CSsR. Je možné pred relikviami sa pomodliť a napísať poďakovanie alebo prosbu, ktoré budú čítané 25. Predsieň chrámu je počas dňa otvorená.
Chrám Svätého Ducha v Michalovciach je významným duchovným centrom pre gréckokatolíkov na Slovensku. Slúži ako materský chrám redemptoristov východného obradu na Slovensku.
Pravoslávne chrámy v Košiciach a okolí
Košice, mesto s bohatou históriou a kultúrou, sa môže pochváliť desiatkami kostolov rôznych vierovyznaní. Aj napriek klesajúcemu počtu veriacich, sa aj v súčasnosti v meste stavajú nové chrámy. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z najvýznamnejších pravoslávnych kostolov v Košiciach a ich okolí, ich históriu a architektonické prvky.
Medzi nimi je aj pravoslávny chrám na ulici Československej armády. Jeden z nich už síce slúži veriacim, ale zvonku je ešte stále obohnaný plotom.
Pravoslávny chrám na ulici Československej armády v Košiciach:
Budovali ho dlhých 16 rokov od kúpy pozemku. Momentálne sa stavajú garáže a pastoračné centrum. Veľké posvätenie Katedrálneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky a sv. Jána Milostivého bolo 28. septembra 2013. Predpokladaný termín dokončenia druhej etapy stavby je 31. december 2020. Pravoslávny chrám na ulici Československej armády funguje už päť rokov.
Košice majú bohatú históriu a množstvo významných kostolov, medzi ktoré patria:
- Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
- Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
Dóm svätej Alžbety v Košiciach.
Dóm svätej Alžbety v Košiciach
Dóm svätej Alžbety je impozantnou stavbou, ktorá reprezentuje mesto Košice. Tento kostol má prvenstvo nielen v tom, že je najväčším na Slovensku, ale isto aj jedným z najkrajších. Stavba dómu začala koncom 14. storočia a dokončená bola začiatkom 15. storočia. Kostol je zasvätený Alžbete, ako patrónke mesta Košice.
Vývoj Pravoslávnej Cirkvi na Slovensku
Pravoslávna cirkev na Slovensku, ku ktorej sa v súčasnosti hlási okolo 50 000 obyvateľov našej republiky, odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863. Zánik Veľkomoravskej ríše a vznik Uhorského kráľovstva však spečatili osud byzantskej cirkvi na našom území. Od prelomu 9. a 10. storočia tak absentujú hodnoverné dôkazy o existencii cirkvi byzantského obradu na dnešnom území Slovenska.
Rozširovanie pravoslávnej viery so sebou prináša až valašská kolonizácia v Uhorsku, ktorá trvala približne od 30. rokov 14. storočia do 18. storočia. Spočiatku v tejto migrácii prevládal rumunsko-valašský faktor zo Sedmohradska a Valašska, no postupom času získali prevahu Rusíni spoza Karpát a z Haliče. Na východnom a strednom Slovensku sa Rusíni v rámci valašskej kolonizácie postupne stali dominantným etnikom zaoberajúcim sa pastierskym chovom dobytka, najmä oviec.
Turbulentné 17. storočie bolo spojené s rozširovaním reformácie, s protihabsburskými povstaniami, ich potláčaním a následnou rekatolizáciou, ako aj s upevňovaním moci Habsburskej dynastie. Moc katolíckej cirkvi v spojení so svetskou vrchnosťou sa voči pravoslávnym veriacim na východnom Slovensku uplatnila počiatkom 17. storočia, po tom, čo sa gróf Juraj Drugeth z Humenného vrátil zo štúdií u pražských jezuitov, kde konvertoval na katolícku vieru.
Súčasný Stav Cirkví v Košickom Kraji
Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.
Gréckokatolícke farnosti patria pod Košickú eparchiu, ktorú vedie arcibiskup Cyril Vasiľ. Jeho katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky sa nachádza v centre krajského mesta.
Pravoslávne cirkevné obce kraja patria pod Michalovsko-košickú eparchiu, na ktorej čele stojí arcibiskup Juraj (Rudolf Jiří Stránský). Oba jeho katedrálne chrámy - košický Chrám usnutia Presvätej Bohorodičky, svätého Jána Milostivého, alexandrijského patriarchu a svätej Rozálie z Palerma i michalovský Chrám svätých apoštolov rovných Cyrila a Metoda - boli postavené po Nežnej revolúcii.
Konfesionálna Charakteristika
Kraj má pestré národnostné zloženie, čo nie je - ako sme už naznačili - bez vplyvu na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).
Počet a podiel kostolov podľa denominácie:
- rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
- gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
- kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
- evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
- pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 12. storočie: 4
- 13. storočie: 61
- 14. storočie: 43
Pravoslávny Chrám Záštity Presvätej Bohorodičky v Smolníku
Smolník, okres Gelnica: Nie je to kostol, ktorý by sa nachádzal na zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenska. Jednoducho, nemá na to vek. Oproti katolíckemu kostolu Svätej Kataríny, či evanjelickému chrámu je vďaka niekoľkým storočiam úplným mladíkom. Ba i väčšina významných či radových budov obce je omnoho staršia. Jeho steny nedýchajú miestnou históriou, veď vysvätený bol len v roku 2008. Napriek tomu upúta pozornosť už z diaľky. Najmä príchodom po ceste od Štóskeho sedla sa jeho zlaté kopuly jagajúce v slnečných lúčoch nedajú prehliadnuť. Pravoslávny chrám Záštity Presvätej Bohorodičky sa stal jednou z dominánt Smolníka.
Pôvodné obyvateľstvo Smolníka pozostávalo najmä zo Slovákov a nemeckých prisťahovalcov, ktorí osídlili tunajšie okolie v 13. storočí na výzvu kráľa Bela IV. Zmenu priniesla až novodobá história, keď sa po výbuchu atómovej elektrárne v Černobyli prisťahovali do Smolníka ľudia z Ukrajiny a jej okolia. Rusíni síce na Spiši žijú, dokonca aj na južnom Spiši, kam Smolník patrí, ale v niekdajšom meste nemali nikdy výrazné zastúpenia. Svoju vieru si priniesli so sebou.
Takto v roku 1994 vznikla z pohľadu pravoslávia Cirkevná obec Smolník ako filiálka Cirkevnej obce Závadka. Potom sa stala samostatnou cirkevnou obcou, na čele ktorej stál otec Mgr. Vasiľ Bobák, CSc. Práve tento muž zohráva kľúčovú úlohu v odvážnom pláne postaviť vlastný chrám v dedine, kde žije len dvanásť pravoslávnych rodín.
tags: #pravoslavny #kostol #popis