Na Slovensku panuje obdivuhodná úcta k dvom byzantským Grékom - bratom Konštantínovi-Cyrilovi a Metodovi narodeným v Tesalonikách (Solún). V žiadnej inej, len slovenskej ústave sa spomínajú ich mená, deň sv. Cyrila a Metoda - 5. júl je štátnym sviatkom, bolo im u nás postavených množstvo pamätníkov, pomenované sú podľa nich rôzne inštitúcie, vrátane dvoch univerzít - v Trnave a Nitre.
Medzi zaujímavosti patrí veľký počet kostolov a chrámov, ktoré boli solúnským bratom u nás zasvätené. Najväčší boom výstavby kostolov zasvätených sv. Cyrilovi a Metodovi je na konci 20. storočia a začiatkom 21. storočia.
Najväčší kostol sv. Cyrila a Metoda je v obci Terchová a je od slávneho architekta Milana M. Harminca. Najmenší gréckokatolícky chrám sv. Cyrila a Metoda na Slovensku je v obci Seniakovce. Dvojpodlažný pravoslávny chrám Položenia rúcha Presvätej Bohorodičky a sv. Cyrila a Metoda v Stropkove. Chrám sv. Cyrila a Metoda je hore.
Jediný ekumenický kostol sv. Cyrila a Metoda z obce Malý Krtíš, okres Veľký Krtíš. Prvý kostol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi (v r. 1863) na území Slovenska z obce Selce v okrese Banská Bystrica.
Pravoslávna cirkev na Slovensku, ku ktorej sa v súčasnosti hlási okolo 50 000 obyvateľov našej republiky, odvodzuje svoj pôvod od byzantskej misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave, teda od roku 863.
Rozširovanie pravoslávnej viery so sebou prináša až valašská kolonizácia v Uhorsku, ktorá trvala približne od 30. rokov 14. storočia do 18. storočia. Na východnom a strednom Slovensku sa Rusíni v rámci valašskej kolonizácie postupne stali dominantným etnikom zaoberajúcim sa pastierskym chovom dobytka, najmä oviec.
Keďže územie Slovenska viac ako tisíc rokov bolo súčasťou Uhorska, aj dejiny Pravoslávnej cirkvi na Slovensku máme študovať v kontexte dejín Uhorska. Vieme, že v Uhorsku okrem Maďarov žili aj Slováci, Rusíni (Valasi), Rumuni, Srbi, Chorváti, Dalmatínci, Slavonci, Nemci, Gréci, neskôr za čias Rakúsko-Uhorska aj Poliaci a iní. Mnohí z nich vyznávali pravoslávnu vieru, preto aj tvorili jednu Cirkev.
V 17. stor. sa však v týchto oblastiach patrila pôda zväčša zemepánom západnej viery a tí chceli, aby aj ich poddaní boli príslušníkmi rovnakej cirkvi. Podľa vzoru Brest-litovskej únie sa preto snažili presvedčiť tunajšie obyvateľstvo na uznanie pápeža za hlavu svojej cirkvi pri zachovaní východného obradu, cirkevnoslovanského bohoslužobného jazyka, či juliánskeho kalendára.
Náš ľud sa však pevne držal svojej viery a pokusy o násilné zavedenie únie, ktoré sa udiali napr. v roku 1614 na Zostúpenie Sv. Ducha v krásnobrodskom monastieri pri Medzilaborciach, veriaci jednoznačne odmietli a zmarili.
Páni sa teda snažili pôsobiť na národ cez jeho duchovných otcov, ktorí boli v tom čase taktiež poddanými. Prisľúbili im, že ak podpíšu úniu a prejdú s veriacimi pod jurisdikciu Ríma, dostanú pozemky a už nebudú musieť pracovať na pánskom. Tá sa do histórie dostala pod názvom „Užhorodská“.
K zjednoteniu s katolíckou cirkvou nakoniec došlo po tom, čo sa 63 ,,spoľahlivých“ pravoslávnych kňazov dostavilo 24. apríla 1646 na užhorodský hrad. Tam uznali pápeža Innocenta X. za najvyššieho pastiera cirkvi a po zjednotení si mohli ponechať byzantský obrad, voliť si svojho biskupa (ktorého potvrdí Svätá stolica) a taktiež im mali byť poskytnuté také výsady, aké prislúchali katolíckym kňazom.
Nedá sa však povedať, že Pravoslávie v danom roku prestalo existovať. Podobné „podpisové akcie“ boli organizované aj v ďalších regionálnych centrách nasledujúcich 80 rokov. História Pravoslávia však pokračovala na dnešnom západnom Slovensku, kde sa počas veľkého sťahovania usídľovali srbské rodiny so svojimi kňazmi a biskupmi. Tí utekali pred Turkami a ako jediná miestna pravoslávna cirkev mala od rakúsko-uhorského cisára právo pôsobiť na našom území.
Pravoslávna cirkev sa po udalostiach v Užhorode takmer na 250 rokov opäť vytráca z našich dejín. Prvotný impulz smerujúci k vytvoreniu pravoslávnej cirkevnej obce na našom území evidujeme až počiatkom 20. storočia a jeho pôvodcami boli americkí vysťahovalci - navrátilci, ktorí v Spojených štátoch amerických (ďalej len USA) zišli.
Na počiatku 20. storočia silneli snahy o návrat obyvateľstva k Pravoslávnej viere. Bolo to aj pod vplyvom cestovania našich ľudí za prácou do USA, kde sa dozvedali, že aj keď majú rovnaký obrad a vieru ako ostatní pravoslávni, oficiálne patria pod Rím.
Celej situácii veľmi pomohla misia ruských emigrantov, ktorí v čele s archimandritom Vitalijom (Maximenko) založili v roku 1923 pravoslávny monastier prep. Jova Počajevského v Ladomirovej (okr. Svidník).
Počet pravoslávnych veriacich v roku 1929 stúpol na 130 000. Na území Slovenského štátu bola pravoslávna Cirkev ostro sledovaná a len trpená. Po roku 1945 malo Pravoslávie v československej spoločnosti značnú popularitu.
Pretože Srbská pravoslávna cirkev po 2. svetovej vojne nemala dosah na dianie a život pravoslávnej Cirkvi v Československu, pravoslávni veriaci požiadali Ruskú pravoslávnu cirkev o prijatie do jej jurisdikcie.
V roku 1950 sa komunistická štátna moc rozhodla zlikvidovať tzv. gréckokatolíkov. Sledovala tým oslabenie vplyvu Vatikánu na spoločnosť. Veriaci mohli prijať latinský obrad alebo prejsť do Pravoslávnej cirkvi. Necitlivý postup komunistov vzbudil u mnohých averziu.
Po obnovení tzv. gréckokatolíckej cirkvi v r. 1968 dochádzalo k mnohým útokom na pravoslávnych kňazov a násilnostiam voči pravoslávnym veriacim.
K novej vlne nepokojov došlo v roku 1990 pri tzv. majetkovo-právnom vysporiadaní, kedy Pravoslávna cirkev na území Slovenska prišla o takmer všetok svoj nehnuteľný majetok.
Preto Posvätná synoda požiadala Jeho Svätosť moskovského patriarchu Alexija o udelenie autokefality. Túto autokefalitu neuznal Ekumenický patriarchát a ďalšie grécko-jazyčné Cirkvi. Napriek tomu mala Pravoslávna cirkev v Československu v svetovom Pravosláví dobré meno.
Po nadviazaní bližších vzťahov Jeho Blaženosť metropolita Dorotej písomne požiadal Ekumenický patriarchát o potvrdenie autokefality. Tejto žiadosti bolo vyhovené vydaním Patriaršieho a synodálneho Tomosu č. 1058 dňa 27. 1. januára 1993 sa Česko-slovenská federatívna republika rozdelila na dva samostatné štáty - Českú republiku a Slovenskú republiku.
Pravoslávna cirkev bola nútená reagovať na túto skutočnosť. V oboch štátoch boli zo zákona o cirkvách zaregistrované dva samostatné právne subjekty, a to Pravoslávna cirkev v českých krajinách a Pravoslávna cirkev na Slovensku.
Veriaci ľud a duchovenstvo Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku na jej miestnom sneme rozhodli o zachovaní kanonickej jednoty tejto miestnej Cirkvi prostredníctvom spoločnej Posvätnej synody.
V súčasnosti má Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku dve metropolitné rady, štyri eparchie, jednu teologickú fakultu - Pravoslávnu bohosloveckú fakultu Prešovskej univerzity v Prešove - a niekoľko monastierov.
Vydáva bohoslužobné knihy, teologickú literatúru, v Čechách oficiálny časopis Hlas pravoslaví a na Slovensku Odkaz sv. Cyrila a Metoda.
Podľa posledného sčítania obyvateľstva je na Slovensku 49 133 veriacich, čo je 0,9% z celkového počtu obyvateľstva.
Pravoslávny katedrálny chrám svätých Cyrila a Metoda sa nachádza na rohu ulíc Resslova a Gorazdova v pražskom Novom Meste. Je to významná sálová stavba, ktorá sa významne zapísala do novodobých československých dejín. Poďme sa pozrieť na jeho bohatú históriu.
Pôvodne bol zasvätený sv. Karolovi Boromejskému ako katolícky kostol. Kostol bol súčasťou susedného ústavného domova pre emeritných kňazov, ktorý bol roku 1783 zrušený a premenený na kasáreň a skladisko. V roku 1866 sa budova stala súčasťou ČVUT. 29. septembra 1935 bol kostol slávnostne zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi a prešiel do rúk pravoslávnej cirkvi.
Kostol stojí na asi tri metre vyvýšenej terase oproti okolitým stavbám, ako dôsledok terénnych úprav okolia v 80. rokoch 19.storočia.
Za nemeckej nacistickej okupácie sa chrám sv. Cyrila a Metoda významne zapísal do novodobých československých dejín. V tunajšej krypte sa ukrývali parašutisti - príslušníci zahraničného odboja - ktorí previedli atentát (operácia Anthropoid) na zastupujúceho ríšskeho protektora R. Heydricha. Adolf Opálka, kpt. Jozef Gabčík, kpt. Jan Kubiš, kpt. Josef Valčík, por. Josef Bublík, por. Jan Hrubý, por. Jaroslav Švarc. Tu tiež 18. júna 1942 zomreli hrdinskou smrťou.
Okrem mnohých ďalších, ktorí poskytli parašutistom pomoc, boli popravení aj predstavitelia pravoslávnej cirkvi a chrámu sv. Cyrila a Metoda, ktorí sa priamo podieľali na ukrývaní parašutistov - biskup Gorazd, farár Václav Čikl, kaplán Dr. Vladimír Petřek a predseda cirkevnej obce Jan Sonnevend. Všetci títo mučeníci boli Pravoslávnou cirkvou neskôr svätorečení.
Národní památník hrdinů heydrichiády při chrámu sv. Cyrila a Metoděje v Praze
V súčasnosti chrám funguje pre potreby pravoslávnej cirkvi. Bohoslužby sa tu konajú každú sobotu večer od 17:00 a v nedeľu o 9:30. Okrem toho sa konajú bohoslužby podľa cirkevného kalendára. Duchovným správcom chrámu je dr. Jaroslav Šuvarský.
Významné kostoly v Košiciach
Košice majú bohatú históriu a množstvo významných kostolov, medzi ktoré patria:
- Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
- Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
- Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
- Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
- Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
Aj keď sa niekedy pravoslávna Cirkev označuje ako východná a na Slovensku sa najviac veriacich hlási k pravoslávnej Cirkvi práve na jeho východe, v posledných desaťročiach rastie počet pravoslávnych veriacich i na strednom a západnom Slovensku.
Po celom západnom Slovensku sú roztrúsené komunity tzv. reoptantov z Ukrajiny, ktorí sa vrátili do vlasti po niekoľkých desaťročiach vysídlenia z východného Slovenska. Práve títo pred 24 rokmi prišli i do mesta Holíč na hranici Slovenska a Moravy.
S veľkou láskou a obetavosťou za nimi dochádzali kňazi z východného Slovenska (napr. mitr. prot. Milan Gerka, archim. Vasilij Sadvarij a ďalší), ktorí im vysluhovali pravoslávne bohoslužby. Zbožnosť a záujem Holíčanov o duchovný život umožnil zriadenie cirkevnej obce.
Jej prvým duchovným správcom sa stal prot. Mikuláš Rusič. Po ňom začal v Holíči pôsobiť jer. Jakub Jacečko. V časoch najťažších, keď si pravoslávni v Holíči hľadali miesto, kde by mohli vykonávať svoje bohoslužby, veľmi ústretovo sa k ním zachovala holíčska rímsko-katolícka farnosť sv. Martina, ktorá im umožnila po mnoho rokov užívať kaplnku sv. Floriána na miestnom cintoríne.
V roku 2013 sa s Božou pomocou podarilo zadovážiť pri miestnom cintoríne pozemok, na ktorom po piatich rokoch usilovnej práce a vrúcnych modlitieb vyrástol nový pravoslávny chrám, zasvätený Počajevskej ikone Presvätej Bohorodičky a sv.
Posviacka tohto novopostaveného chrámu, ktorá sa uskutočnila v dňoch 28. - 29. apríla 2018, sa stala veľkou udalosťou nielen pre bratislavský arcidekanát (je to zatiaľ tretí pravoslávny chrám v tomto regióne), ale i pre dve východoslovenské mestá - Stropkov a Svidník, odkiaľ pochádza duchovný správca holíčskej cirkevnej obce jer. Jakub Jacečko a jeho mátuška Jana.
Už v sobotu 28. apríla 2018 v poobedňajších hodinách sa v Holíči zišlo množstvo veriacich, aby sa zúčastnili na prenesení ostatkov svätých z cintorínskej kaplnky do nového chrámu. Prenesenie ostatkov vykonal Jeho Blaženosť arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav spolu s Jeho Vysokopreosvietenosťou arcibiskupom pražským a českých krajín Michalom, množstvom duchovných a veriacimi. Posviacka prestola nového chrámu sa začala počas sobotnej večerne.
V nedeľu 29. apríla 2018 ráno bola po privítaní metropolitu Rastislava pred novým chrámom symbolicky prestrihnutá páska. Urobil tak miestny duchovný správca jer. Jakub Jacečko, primátor mesta Holíč Zdenko Čambal a majiteľ firmy, ktorá zrealizovala stavbu, Ján Dovičák. Pred začiatkom sv. liturgie, ktorú spolu s metropolitom Rastislavom slúžil arcibiskup Michal, 26 duchovných a 2 diakoni, sa uskutočnilo pomazanie stien chrámu sv. myrom, pokropenie sv. vodou a okiadzanie, čím sa zavŕšil obrad posviacky, ktorý sa začal v sobotu večer.
Po sv. liturgii sa k zhromaždeným prihovoril metropolita Rastislav, ktorý vyjadril radosť nad dobre vykonaným dielom, no pri tom upozornil, že posviackou chrámu sa nič nekončí, ale práve naopak - začína práca na spasení svojej duše.
Osobitne udelil tri ďakovné hramoty: predstaviteľom rímsko-katolíckej farnosti sv. Martina v Holíči za prenájom kaplnky na vykonávanie pravoslávnych bohoslužieb, primátorovi mesta Holíč za pomoc a podporu pri stavbe nového chrámu a pravoslávnym veriacim v Holíči za realizáciu stavby chrámu.
Ako povedal: „Pred 24 rokmi prišli do nášho mesta presídlenci z Ukrajiny, ktorí u nás našli svoj nový domov. Priniesli si so sebou i svoju vieru a my sme si uvedomili, že vyznávajú a uznávajú rovnakých svätých ako my. Sme radi, že v našom meste stojí nový pravoslávny chrám, zasvätený práve sv.
Na záver sa všetkým poďakoval o. Jakub Jacečko, ktorý takisto pozdravil vzácnych hostí, akými boli predstavitelia veľvyslanectiev Ruska, Ukrajiny, Bieloruska, Srbska, Bulharska a Grécka, poslanec Národnej rady SR Peter Marček, sudca Najvyššieho súdu SR JUDr. Štefan Harabin a ďalší.
Posviacka chrámu bola zakončená pomazaním veriacich sv. olejom, po ktorom nasledoval slávnostný obed pre pozvaných hostí v holíčskom zámku a občerstvenie bolo pripravené v areáli chrámu i pre všetkých ostatných.
Pravoslávna cirkevná obec v Humennom je súčasťou autokefálnej (samostatnej) Pravoslávnej cirkvi v Českých krajinách a na Slovensku. Tým je zároveň aj členkou pravoslávnej Cirkvi tak, ako to vyznávame v Niceocarihradskom symbole viery „Verím v jednu, svätú, všeobecnú a apoštolskú Cirkev“.
Ak chceme hovoriť o histórii či vzniku Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom, je potrebné vrátiť sa do dávnej kresťanskej minulosti, korene ktorej siahajú až k samotným počiatkom kresťanstva na teritóriu strednej Európy. Tieto korene zisťujeme v misijnom diele Cyrila a Metoda, ktoré sa rozvinulo vo svojich základných líniách na území staromoravského štátu (inak nazývaného Veľká Morava) v 9. storočí, ktorý susedil s bulharskou ríšou.
Oblasti východného Slovenska v časoch prenikania Maďarov boli postupne pričleňované k stredovekému uhorskému štátu. Nakoľko príslušníci vládnúcej arpádovskej uhorskej dynastie boli tolerantní ku gréckej a slovanskej tradícii, pravoslávie sa tak mohlo pomerne pokojne rozvíjať. Sťažené podmienky pre humenský región nastávajú už v 14. storočí, keď sa mesto Humenné stalo sídelným mestom pre Drugetovcov. V tom čase boli v Humennom podľa historických zápisov dva chrámy. Jeden bol zasvätený k úcte všetkých svätých, druhý k úcte apoštola Petra.
Tvrdá katolizácia zasiahla celé východné Slovensko v 17. storočí. Miestnym šľachticom sa pomocou jezuitského rádu podarilo presadiť tzv. užhorodskú úniu. Prvý pokus o zavedenie únie bol neúspešný. Pravoslávni veriaci vyhnali z monastiera v Krásnom Brode biskupa Atanásia Krupeckého, ktorý sa na pozvanie Drugetovcov v roku 1614 na sviatok Zoslania Svätého Ducha pokúsil vyhlásiť cirkevnú úniu pravoslávnych s rímskokatolíkmi.
K násilnému zjednoteniu dochádza až 24. apríla 1646, kedy 63 pravoslávnych duchovných podpisuje úniu s Rímom. Únia s Rímom začala zneužívať sociálnu situáciu pravoslávnych duchovných. Tým duchovným, ktorí podpísali jednotu s Rímom, poskytuje sociálne úľavy, lebo toto duchovenstvo, na rozdiel od rímskokatolíkov, žilo v nevoľníctve. Cirkevné dane pravoslávni veriaci platili rímskokatolíckym duchovným, takže vlastné duchovenstvo žilo žobrácky.
Vláda a panstvo Drugentovcov skončilo v roku 1684 sťatím Žigmunda Drugeta v Košiciach. Drugetovský majetok sa dostal do rúk Wandenáthovcov a Csákyovcov. Potom prechádza do vlastníctva Andrássyovcov, ktorí vlastnili humenský kaštieľ do 2. svetovej vojny. Andrássyovci pochádzali zo Sedmohradska, nábožensky boli orientovaní na protestantizmus. Gróf Andrássy dal v roku 1712 zbúrať drevený pravoslávny chrám v Humennom a na jeho základoch dal pre svojich pravoslávnych poddaných Rusínov postaviť murovaný chrám.
Pravoslávna cirkevná obec sa tomuto chrámu dlho netešila. Stratou cirkevného majetku pravoslávna Cirkev ostáva žiť - možno povedať - už iba v srdci veriaceho človeka. Prichádza však revolučný rok 1848, ktorý prináša čiastočné oživenie.
Slovania v podunajskej monarchii hľadajú k sebe cestu. V Prahe sa v tom istom roku konal Slovanský zjazd a myšlienka slovanskej vzájomnosti niesla so sebou aj záujem o pravoslávnu Cirkev. Na Slovensku ju s nadšením víta Ľudovít Štúr a iní národovci.
No možnosti návratu k pravosláviu si na seba nechali počkať až ku koncu 19. a začiatku 20. storočia. Hlavne po 1. svetovej vojne sme svedkami prudkého rozbehu činnosti pravoslávnych na Podkarpatskej Rusi a na východnom Slovensku.
Týka sa to aj obnovy života Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom. Zriadením ruského gymnázia obnovujú sa pravoslávne bohoslužby, ktoré sa spočiatku vykonávali v triedach ruského gymnázia a neskôr pre výkon pravoslávnych bohoslužieb boli vyčlenené priestory v humenskom kaštieli.
V roku 1950 zákazom pôsobenia gréckokatolíckej cirkvi sa pravoslávni veriaci vrátili do chrámu, ktorý doteraz od rozhodnutia Márie Terézie slúžil gréckokatolíckym veriacim. Tento chrám pre výkon bohoslužieb užívali do roku 1968. Rok 1968 bol rokom povolenia pôsobnosti gréckokatolíckej cirkvi podľa zákona č. 70/68 Zb.
Majetkoprávne vzťahy medzi gréckokatolíkmi a pravoslávnymi boli riešené tak, že pravoslávni veriaci bez finančnej náhrady gréckokatolíkom odovzdávajú chrám. Dočasne užívajú drevený novosedlický chrám, ktorý sa nachádza v humenskom skanzene a hľadajú spôsob, ako nadobudnúť nový pravoslávny chrám. Realizácia tohto zámeru na seba nedáva dlho čakať.
Zásluhou otca prot. Mgr. Juraja Cupera, ktorý svojou šikovnosťou nadobúda pre Pravoslávnu cirkevnú obec v Humennom pozemok v hodnote 327 000 korún, ktorý bol od mesta cirkevnou obcou odkúpený a dňa 8. 9. 1991 vladyka Nikolaj, arcibiskup prešovský, posvätil základný kameň pre výstavbu nového pravoslávneho chrámu v česť sv. Cyrila a Metoda.
Do augusta roku 1993 sa otcovi prot. Mgr. Jurajovi Cuperovi podarilo za finančnej pomoci biskupského úradu vybudovať hrubú stavbu. V auguste 1993 otec prot. Mgr. Juraj Cuper definitívne ukončuje svoje pôsobenie ako správca farnosti v Humennom a venuje sa svojej práci ako tajomník Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku, do funkcie ktorej bol zvolený ešte v roku 1992.
Ďalšie starosti s výstavbou chrámu na seba berie nový správca cirkevnej obce prot. Mgr. Peter Humeník, ktorý bol za správcu ustanovený menovacím dekrétom dňom 1. júla 1993. Aj napriek veľkým finančným problémom dostavba chrámu pokračuje a už 12. novembra 1995 sa pravoslávni veriaci v Humennom po štyroch rokoch výstavby chrámu dožili slávnostnej chvíle, kedy sa v dočasne upravenom chráme slúžila prvá svätá liturgia.
Významným dňom v dejinách Pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom sa stáva 16. máj 1999. Vysokopreosvietený Nikolaj, arcibiskup prešovský a Slovenska, Vysokopreosvietený metropolita Nikolaj, arcibiskup Karpatoruskej pravoslávnej cirkvi v Pensylvánii v USA a Preosvietený Ján, biskup michalovský posvätili nový chrám.
Veriaci aj napriek tomu že už majú nový chrám nezabudli ani na drevený chrám v humenskom skanzene, v ktorom našli útočisko v čase, keď sa ocitli bez chrámu a nemali kde slúžiť sväté bohoslužby. V súčasnosti sa v deň múzeí a v deň sv. archanjela Michala vracajú tohto chrámu a slúžia v ňom sv.
Takouto historickou cestou sa Pravoslávna cirkevná obec v Humennom dopracovala až k súčasnosti. Dnes ma v meste nezastupiteľné miesto. Prispieva veľkou mierou k vytváraniu dobrých medziľudských vzťahov.
Pri pravoslávnej cirkevnej obci pracuje skupina Bratstva pravoslávnej mládeže, ktorá je súčasťou Svetovej federácie pravoslávnej mládeže SYNDESMOS a podieľa sa na práci a formovaní mladého človeka. Organizuje rôzne mládežnícke akcie a prispieva svojou činnosťou k rozvoju cirkevnej obce.
Pri chráme pracuje pod vedením Mikuláša Surgenta spevácky cirkevný zbor, ktorý pravidelne spieva pri sv. Liturgiách v nedeľu, sobášoch, rôznych iných príležitostiach cirkevnej obce a reprezentuje cirkevnú obec a Pravoslávnu cirkev na Slovensku na rôznych podujatiach. Neoddeliteľnou súčasťou činnosti cirkevnej obce je aj sociálna a charitatívna služba, ktorá bola a bude súčasťou života Cirkvi podľa vzoru nášho Spasiteľa Isusa Christa.
Pri poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 sa v Humennom k pravoslávnej Cirkvi prihlásilo 1805 veriacich.
Za zmienku určite stojí aj to, že 28. V súčasnosti prebieha rozpis ikon na stenách Pravoslávneho chrámu sv. Cyrila a Metoda v Humennom, s ktorým sme započali v mesiaci júl 2009. Stalo sa tak na základe uznesenia členov Rady pravoslávnej cirkevnej obce v Humennom počas výročnej schôdze, ktorá sa konala dňa 4. januára 2009.