Ak ste k nám do Tatier prišli na viac dní, bez akéhokoľvek váhania treba ísť aj do Pienin! Už len za jeden jediný deň sa tam dajú zažiť desiatky prírodných a kultúrnych divov. Pieninský národný park má vskutku fascinujúcu prírodu, dosť odlišnú od tej tatranskej.
Tento článok vám pomôže pripraviť sa na zajtrajší výlet. Vyberte si z desiatok možností, čo je vášmu srdcu a záujmom najbližšie. Pôjdeme „geograficko-chronologicky“. To znamená, vymenujeme si „atrakcie“, ktoré nájdeme po ceste od začiatku po jej koniec.
Ako sa dostať z Tatier do Pienin?
Z Tatranskej Lomnice vyrazíme hlavnou Cestou slobody na východ smerom na Tatranskú Kotlinu. Na križovatke ale zabočíme opačným smerom doprava - na Spišskú Belú.
Ak používate navigáciu, môžete si do nej vložiť napríklad dedinku Červený Kláštor. Už v Spišskej Belej máme prvé dve atrakcie. Aj keď ich odporúčame skôr na druhý deň, alebo cestou späť, teraz si ich máte možnosť aspoň „omrknúť“ z auta.
Beliansky rybník
Rybník, ktorý má svoju atmosféru a najmä svoje ryby. V stánku na brehu si ich môžete kúpiť a vychutnať čerstvé.
Cyklotrasa Spišská Belá aj pre korčuliarov
Rybník je azda ešte známejší tým, že pri ňom začína cyklotrasa do Tatranskej Kotliny. Oproti mnohým iným tatranským cyklochodníkom je asfaltová.
Milujú ju preto aj korčuliari. Ak si kolieskové korčule nosíte so sebou na výlety, toto je miesto pre vás. Treba spomenúť aj atmosféru miesta. Množstvo „hýbajúcich sa“ ľudí vás naladí na šport, aj keď sa vám náhodou práve nechce.
Dobre, nerozkecávajme sa, poďme ďalej za pieninským dobrodružstvom. V Spišskej Belej treba zabočiť doľava smerom na Slovenskú Ves. Za ňou začne cesta stúpať a ukazovať prírodné krásy.
Magurské sedlo
Vstupujeme na jedno z úpätí Spišskej Magury, krásneho, hoci trocha zabudnutého pohoria. Ak ste v ňom ešte nikdy neboli, predstavte si severnú drsnejšiu verziu Štiavnických vrchov.
Čo s Magurským sedlom? Môžete sa dívať z auta a kde tu zastať a vyjsť z vozidla von. Miest, odpočívadiel je dostatok.
Okamžite pochopíte, prečo ho uvádzame ako náš veľký tip. Zažijete výnimočnú krajinku ako z romantického filmu o prírode. Zelené lúky, lesy, dreveničky, ovce. Tento tip sa v bedekeroch veľmi nespomína, ja ale nikdy neodolám!
SIMIHO TIP: Vždy sa dá vymeniť auto za bicykel. Trasa je vhodná ale pre pravidelných turistov. Stúpanie na Spišskú Maguru je to riadne.
Ak nemáte problém prejsť 50 kilometrov a ďalších 50 naspäť s jedným horským stúpaním, je to tip pre vás.
Kostol Matiašovce
Magurské sedlo máme za sebou. Po Reľove a Spišských Hanušovciach vchádzame do dedinky Matiašovce.
Uprite svoje pohľady doprava a hľadajte žltý kostolík. Zastaviť na 15 minút sa vskutku oplatí.
Keby nebolo maďarských turistov z Ceglédu, ktorí ma raz zobrali so sebou na výlet, asi by som sa k tomuto kostolu nikdy nepriblížil. Dodnes si to pamätám. Keď si ho pozreli, oči im žiarili do diaľky.
Tak to už býva. Na najväčšie poklady u nás doma nás často upozornia ľudia zďaleka. Veď koľko Bratislavčanov bolo v reštaurácii UFO, či Lomničanov na Lomnickom štíte?
Nadšeniu Maďarov sa nemožno čudovať. Výnimočná história kostola sa pretavuje do jeho architektúry a výzdoby. Kostol v roku 1460 vypálili českí husitskí bratríci, aby mohol vyrásť ešte do krajšej gotickej podoby. Matiašovce osídlili Gorali od poľského Zakopaného. Aj takto malé Matiašovce ilustrujú poprepletanú históriu strednej Európy.
Kostol býva často otvorený. Ak je aj zavretý, do vnútra sa dá nazrieť cez mrežové dvere. Zaujímavé sú tiež fresky krížovej cesty, osadené v plote kostola.
Vôbec nemusíte byť hlboko veriaci, alebo nadšenec pre výtvarné umenie. Podľa mojich skúseností sú šance, že sa vám táto zastávka bude páčiť, obrovské.
Zvonka nenápadný, zvnútra plný umeleckých krás. Platí to aj o murovanom plote, ktorý sa na druhej strane mení na galériu.
Spišská Stará Ves
Počtom obyvateľom (2 230 ľudí v roku 2019) je Spišská Stará Ves azda najmenšie slovenské mesto. Pravdepodobne je aj jediné mesto na svete s vagónkou (fabrika), cez ktoré nevedie železnica a koľajnice.
Ak ste si niečo zabudli pribaliť, alebo ste hladní, na hlavnom námestí oproti kostolu vás čaká obchod a reštaurácia. Už stadiaľ vidno pieninské Tri Koruny (najznámejší mýtický vrch), preto rýchlo bližšie k nim!
Tesne po východe z mesta na križovatke treba zabočiť doprava smerom na dedinku Majere.
Pieniny - Splav Dunajca
Prístav Majere
Ak vás zaujíma splav Dunajca, v Majeroch váš čaká prvý prístav. Nalodiť sa môžete aj v ďalšej dedinke Červený Kláštor. Prečo ísť splaviť Dunajec, si povieme v ďalších riadkoch.
Splav Dunajca - prečo ísť?
Ide jednoducho o nádhernú rieku, ktorá práve v Pieninách vytvára úchvatné scenérie priesmykov, zákrut, útesov, riečnych meandrov. Je to zážitok.
Ako splaviť rieku?
Máme tri základné možnosti:
- Splav Dunajca na plti s pltníkom
- Rafting a kanoe na Dunajci
- Splav Dunajca s inštruktorom
Zahraniční turisti ich niekedy nazývajú slovenskými gondoliermi.
Niekto povie, že toto bude najmä pre starších a dôchodcov. Že možno nuda. Nenechajte sa oklamať mylným dojmom! Znova podľa našich skúseností plť prináša zážitok ľudí rôzneho veku.
Väčšina pltníkov má dar reči a humoru a na plavbe sa zabavíte. Zoznámia vás so všetkým zaujímavým a podstatným, čo na splave uvidíte.
Z plte sa dá krásne pozorovať okolitá príroda a vnímať dravosť rieky.
Ak ale predsa len vsádzate na šport a adrenalín, je tu raft, alebo kanoe. Obe sa dajú prenajať v Červenom Kláštore hneď v niekoľkých požičovniach.
Ak si netrúfate na vodu sám, alebo voda sa vám v daný deň javí príliš búrlivá, môžete sa na splav vybrať s inštruktorom. Ten vás bezpečne prevedie a niečo aj naučí.
Na splav Dunajca bez inštruktora treba mať isté vodácke skúsenosti. Podrobnejšie vám poradia v požičovni.
Trasy splavov na slovenskej strane Dunajca:
Máme ich hneď niekoľko:
- Červený Kláštor - Lesnica: 9 km (cca 2 hodiny)
- Majere - Lesnica: 11 km (cca 2,5 hodiny)
- Lysá nad Dunajcom - Lesnica: 17 km (cca 4,5 hodiny)
Z týchto miest vyrážajú aj plte s pltníkmi.
Ak máte svoj raft, nič vám nebráni ísť ďalej do Poľska. Do Krościenka nad Dunajcom je to zo slovenskej Lysej nad Dunajcom 26 kilometrov, teda 5 - 6 hodín plavby.
Do Starého Sącza a Nového Targu 50, respektíve 85 kilometrov. To sú už ale trasy pre niekoľkodňové vodácke túry.
SIMIHO TIP: Ak budete študovať vodácke trasy na internete, vedzte, že poľská Niedzica ako východzí bod sa bez jedného kilometra zhoduje so slovenskou Lysou nad Dunajcom.
Poliaci na tejto trase s pltníkom ponúkajú trasu až do Krościenka. Slovenské plte majú končenú v slovenskej dedine Lesnica.
Nenosíte so sebou raft, kanoe, či bicykel? Žiadny problém, pri Dunajci vám ich požičajú vo viacerých prevádzkach.
Ako sa dostať späť?
Dobre, splavili sme Dunajec až do Lesnice, ako sa dostaneme späť k svojmu autu, ktoré sme nechali v Majeroch, Červenom Kláštore, alebo Spišskej Starej Vsi? (Lysá nad Dunajcom je vlastne mestská časť Spišskej Starej Vsi.)
Pri pltiach s pltníkmi pltnícke spoločnosti zabezpečujú odvoz späť do východzieho prístavu. Požičovne raftov k splavu za maličký príplatok ponúkajú z Lesnice aj bicykle, ktoré môžete potom nechať vo východzom prístave. Dá sa vrátiť i pešo popri Dunajci náučným chodníkom. Taxík na tento účel stojí od 4 do 6 eur. Takže pohoda.
Kde si prenajať raft?
- Rafting Tri Koruny
- Rafting Červený Kláštor
- Rafting Pieniny
- Canoe Raft Dunajec
- Rafting Oravec
S kým ísť na plte?
- Pltníctvo Červený Kláštor
- Združenie pltníkov Dunajec - Majere
- Plte - Pltníctvo Dunajec
- Plte Dunajec Bobry
Bobry
Vidieť bobra naživo je veľmi ťažké, ale v Pieninách vám určite neuniknú stopy po nich. Zrezané konáre na brehoch.
Čierne bociany
V Pieninách sídli aj komunita čiernych bocianov a je relatívne ľahké ich vzhliadnuť. Ak ste zvyknutí len na bielych, je dosť možné, že vás takéto stretnutie zaujme.
Červený Kláštor
Červený Kláštor - Pešia visutá lávka do Poľska
Nie je to najväčšia atrakcia Červeného Kláštora, ale povedali sme si, že ideme chronologicky, teda rad za radom, na čo po ceste z Tatier natrafíme. S pokojným svedomím sa pri lávke aj v takomto poradí zastavte. Nič vám neunikne.
Čo je ná lávke zaujímavé?
Môžete sa pozrieť na Dunajec z vrchu, z lávky sa robia krásne snímky s pozadím Troch Korún. Pešo sa môžete dostať do poľskej dedinky Nižné Sromowce.
Uvedomíte si, aká je Schengen úžasná vec. Pre tých, čo ste nikdy, alebo dlho neboli v Poľsku, je to atraktívne samo o sebe. V Sromowciach môžete zakúsiť vône autentického poľského vidieka, naozaj pár metrov od Slovenska a mnohé má inú príchuť. Na miestom trhovisku si kúpiť čerstvú zeleninu, oštiepky, tie poľské sa robia z kravského mlieka.
Trh ľudových produktov v Sromowciach, 20 metrov do pešej lávky.
Vône poľského vidieka.
SIMIHO TIP: Ak sa v ten deň nevydáte na výstup na Tri Koruny, môžete si to vykompenzovať aj fotografiami a pohľadmi na ne na východzom bode túry. Na začiatku „žltého“ chodníka. Či ho nazvete tak, či onak, je to čarovné miesto, ktoré dalo názov aj celej dedinke.
Možnosť zacestovať si v čase do tej romantickejšej a osvietenej časti stredoveku sa nenaskytne každý deň. Osvieteného ducha vzdelanosti a chuti po bádaní do kláštora doniesol slávny mních Cyprián. Venoval sa medicíne, botanike, zostavovaniu slávneho herbáru a podľa legendy dokonca aj pokusom lietať. Práve z vrcholkov Troch Korún.
Niektorých ľudí múzeá až tak nelákajú. Múzeum Červený kláštor však pôsobí tak autenticky, že aj pre tých skeptikov ho nazvime strojom času.
V poslednom čase sa tam koná aj čoraz viac koncertov, divadelných predstavení a iných podujatí. Či už na nádvorí, alebo v kaplnke kláštora. Je veľká šanca, že aj vy budete mať šťastie a naďabíte na jedno z nich.
Červený kláštor sa nachádza pár metrov od brehu Dunajca, teda v tesnej blízkosti väčšiny atrakcií a tipov z tohto článku.
Záhrada
Pri prehliadke kláštora nezabudnite na záhradu. Ja si v nej vždy predstavujem, ako tam mních Cyprián sadí svoje liečivé bylinky.
V Červenom kláštore organizujú v posledných rokoch aj čoraz viac kultúrnych podujatí pri veľkej žánrovej pestrosti. Od komorných chrámových koncertov, po detské divadlo a domáci goralský folklór tam natrafíte vskutku na hocičo.
Hostinec
Na nádvorí kláštora nájdete hostinec „Krčma pod Lipami“. Ak ste pozerali za mladi filmy o Troch mušketieroch, presne takto vyzerá tento. Ďaľšie cestovanie v čase s použitím štipky fantázie. Autentické prostredie pripomínajúce stredovek zaujalo aj turistku z Paraguaja Máriu Rolón.
SIMIHO TIP: Predajňa suvenírov
Oproti hostincu je predajňa suvenírov. Simi s ňou nemá žiadnu spoluprácu, s majiteľmi sa ani nepozná. Nie je to teda dôvod, prečo o nej chceme povedať pár slov.
Je jednoducho výnimočná, ponúka originálne suveníry a ľudové hračky, zábavky pre deti. V záplave komerčných produktov s „čínskou“ pečaťou poteší dušu niečím originálnym, umeleckým, opakom gýča.
Červený Kláštor - Kúpele
Kúpele Červený Kláštor Ako sa vraví, čo by kameňom dohodil, od kláštora sa nachádzajú Kúpele Smerdžonka.
Liečia, alebo zmierňujú ťažkosti z kožných chorôb, špeciálne psoriázu.
Na liečbu je samozrejme potrebný dlhší pobyt, jedna kúpeľná atrakcia vám zaberie ale len 10 minút. 50% známych, ktorým ju predstavím, mi poďakuje, zvyšok sa na mňa zamračí. Zábavné na veci je, že nikdy dopredu neviem, kto sa zaradí do tej, či onej skupiny.
Sírový štamperlík
Voda Smerdžonka s ultra vysokým obsahom síry sa dá piť. Samozrejme, vo veľmi opatrných dávkach. Preto vám na recepcii kúpeľov poskytnú plastové štamperlíky.
Pár metrov ďalej je prameň, kohútik, ktorý vám štamperlík naplní. Zápach vody, ktorý dal aj kúpeľom svoj názov, je vskutku prenikavý. Ako sme už povedali, niekoho nadchne, niekto si povie, že túto vodu pil naposledy Oplatí sa zistiť, ku ktorej skupine patríte.
Pri prameni je aj informačná tabuľa s presným zložením vody a liečivými indikáciami.
Sírový štamperlík si z prameňa občas dá aj majiteľ kúpeľov Smerdžonka Ján Korčák.
Haligovské skaly
Ak ste vyslovený fanatik do skál a hôr, len malý kúsok na východ od kúpeľov sa nachádzajú známe Haligovské skaly.
Počas nášho jednodňového výletu zostáva čas si ich len tak omrknúť z cesty. Máte ale ďalší dobrý tip pre budúce výlety. Na Haligovské skaly stačí pol dňa. Z Haligoviec k nim môžete vyraziť zelenou značkou a do Červeného Kláštora sa vrátiť po červenej.
Výstup na Tri Koruny
Je to jeden z paradoxov, že mýtické Tri Koruny, symbol Pienin, ležia na poľskej strane Pienin, avšak najkrajší výhľad na ne je zo slovenskej strany.
Pravdou je ale aj to, že lepšie, ako sa na ne zdola iba pozerať, je na Tri Koruny vystúpiť.
Počas výletu v pohode
Teraz vás povzbudíme. Ide o 9-kilometrovú trasu, ktorú rýchlejším tempom zvládnete za dve hodinky, relaxačné výletné nastavenie vám zoberie 3 až 4 hodiny.
Výstup na Tri Koruny teda zvládnete aj počas jednodňového výletu z Tatier, pričom úplne v pohode stíhate aj ďalšie hlavné atrakcie!
Na Troch Korunách vás čakajú výhľady na vrcholky Pienin, kaňony a meandre Dunajca.
Prečo sa dať na výstup?
Okrem zážitkov z krásnych hôr si vychutnáte aj neopakovateľné, a v tomto prípade tento výraz naozaj nie je klišé, pohľady na kľukaté priesmyky Dunajca. Čo je zaujímavé z plte, vyráža dych aj z vtáčej perspektívy.
Čo treba vedieť?
Za vstup na turistické trasy v poľských národných parkoch sa platí. Ide ale o drobné sumičky, väčšinou do jedného eura. Poliaci takto prispievajú na financovanie ochrany prírody.
Pobyt na vrchole (982 metrov nad morom) je limitovaný kapacitne. 15 osôb, aj časovo 15 minút. To ale vôbec nevadí, lebo celá trasa je nádherná. Hovoríme tu o najvyššom vrchole celých Pienin. Tri Koruny tvorí celkovo päť vrcholčekov. (Teda nie tri, ako napovedá názov.)
Červený Kláštor, Lechnica a Sromowce ako na dlani.
Kadiaľ ísť?
Veľmi jednoduché. Z Červeného Kláštora prejdete po pešej lávke a vykročíte na žltú turistickú značku. V sedle Szopka (ľudovo Chvála Bohu) zabočíte na modrú trasu a o približne 30 minút sa ocitnete na už spomínanom vrchole Troch Korún.
Malý okruh
Čo je výborné, cestou späť netreba ísť tou istou cestou. Z vrcholu budete pokračovať ďalej po modrej značke po Ostrý vrch, kde zídete tentoraz na zelenú značku a vrátite sa do Nižných Sromowiec.
Chcete viac? Sokolica.
Ďalšia možnosť je sa z Troch Korún nevrátiť do Sromowiec, ale pokračovať po modrej až na vrch Sokolica. (747 metrov nad morom). Ide o 2 až 3 hodinky navyše, znova vás ale čakajú bonusové pohľady na krútiaci sa Dunajec a pieninské kaňony.
Modrá trasa končí rovno na brehu Dunajca, kde prejdete pltníckou kompou na slovenskú stranu. Lístok stojí 4 eurá.
Stadiaľ sa môžete popri brehu Dunajca vrátiť späť do Červeného Kláštora, alebo ísť do Lesnice na dobrý goralský obed. Ponúkajú aj čerstvé miestne pstruhy.
Podrobnosti pre detailnejšie plánovanie môžete nájsť tu, alebo tu.
Na túre k Sokolici uvidíte aj takéto riečne priesmyky a túto najfotografovanejšiu borovicu v Pieninách. Botanici odhadujú, že má viac ako 500 rokov.
SIMIHO TIP: Túra na Tri Koruny je úchvatná, avšak na vrchole turistickej sezóny tam nájdete davy ľudí. Predsa len, Poľsko má málo pohorí a 38 miliónov po turistike hladných obyvateľov. Máj, jún, september, október sú preto...
Konfliktná oblasť na Spiši
Konfliktnou oblasťou na Spiši bolo územie Pienin. Poľská finančná stráž 27. novembra 1938 o 14.30 h obsadila slovensko-poľskú hranicu podľa nového zakreslenia hraníc na svojich mapách.
Avšak československé jednotky, ktoré predtým ustúpili, sa nepozorovane vrátili na starú demarkačnú líniu. Mimoriadne ostré spory vyvolalo obsadenie kúpeľov Smerdžonka.
Pplk. Peter Duda v snahe zabrániť ďalšiemu ozbrojenému stretnutiu, vychádzajúc z demarkačnej čiary stanovenej Poľskom, nariadil prichystať evakuáciu kúpeľov a poštového úradu v Smerdžonke na ráno 28. novembra. Zároveň súhlasil, aby sa v obci ubytovalo poľské vojsko.
Zástupca veliteľa práporu Stráže obrany štátu (SOŠ) v tomto úseku, vrchný inšpektor Chlubna, však podal veliteľstvu 3. armády sťažnosť na postup pplk. Petra Dudu, lebo podľa mapy vrchného inšpektora Chlubnu mala Smerdžonka zostať v ČSR.
Velenie 3. armády postúpilo sťažnosť na prerokovanie slovenskej vláde, ktorá 27. novembra neskoro večer nariadila, aby evakuácia Smerdžonky bola zrušená a poľské vojsko z obce vypovedané.
Nasledujúci deň prenechal predseda vlády Dr. J. Tiso konečné rozhodnutie o evakuácii vojenským orgánom. Temer k incidentu došlo v noci 29. novembra 1938, keď na okupačnom úseku Smerdžonky, ktorému velil plk. Cieslinski, blízko lesnatého vrchu Aksamitka, sa pokúsili na územie Slovenska preniknúť ozbrojení poľskí civilisti.
Na výzvu SOŠ nezastavili a až po začatí paľby ustúpili. Komisár poľskej pohraničnej stráže v Lesnici vzápätí protestoval u veliteľa stanice SOŠ vo Veľkom Lipníku, že bolo údajne strieľané na službu konajúcu poľskú hliadku a žiadal vyšetrenie a potrestanie vinníkov.
Poliaci od požiadavky na Smerdžonku upustili až na rokovaní zmiešanej komisie 29. novembra, ale chceli získať aspoň prihraničnú budovu kasární finančnej stráže v obci. Nakoniec aj od tejto požiadavky ustúpili a Smerdžonka zostala v Československu.
Ďalším sporným miestom na Spiši bolo územie pri rieke Poprad, blízko ktorej na poľskej strane prechádzala železničná trať z Andrzejówky do Piwnicznej. Styčný dôstojník československej armády podporučík Šiler zo 16. pešieho pluku sa nemohol dohodnúť so styčným dôstojníkom poľskej armády, každý mal inak zakreslenú delimitačnú hranicu. Sporné územie obsadzovali jednotky poľskej pohraničnej stráže - 50 mužov pod velením kapitána Roskowianskeho.
Červený Kláštor a jeho okolie ponúka návštevníkom bohatú históriu, kultúru a prírodné krásy. Či už sa rozhodnete pre splav Dunajca, návštevu kláštora, alebo výstup na Tri Koruny, čaká vás nezabudnuteľný zážitok.
tags: #stretnutie #rusinov #cerveny #klastor