Detva, hoci nepatrí medzi historicky najstaršie sídla bývalej Zvolenskej župy, rýchlo vstúpila do historického povedomia slovenského národa vďaka svojráznej ľudovej kultúre jej obyvateľov. Už Matej Bel o nej hovorí ako o "chýrečnej dedinke Detve".
Kostolík patrí do málo početnej skupiny stredovekých chrámov, ktoré vo svojej architektúre spájajú už vyspelú gotiku v podobe polygonálneho tvaru svätyne s doznievajúcim románskym slohom, ktorý reprezentujú štrbinové okná s polkruhovým záklenkom.
Patrocínium kostola je sv. Matúša, pôvodne sv. Štefana. Vznikol na konci 13. storočia - začiatku 14. storočia.
Podľa listiny ostrihomského arcibiskupa Tomáša z roku 1309 získali povolenie postaviť v obci kaplnku s cintorínom Bychor a Zubrata, synovia zvolenského župana Tobiáša. Architektúra stavby s viacerými románskymi prvkami však pripúšťa aj staršie datovanie.
Kostol sv. Matúša v Zolnej
História a Prestavby
V krátkom čase po výstavbe, niekedy v období rokov 1310 - 1320 došlo k veľkej prestavbe kostola. Zvýšili obvodové múry lode i presbytéria, ktoré dostalo novú rebrovú klenbu a zo severnej strany pristavali sakristiu, ktorá slúžila aj ako kaplnka. O dodatočnej prístavbe sakristie dodnes svedčí aj dolná časť jednej z nárožných prípor presbytéria, ktorá je dnes v jej interiéri.
Kostol aj so zasvätením sv. Štefanovi sa spomína v súpise pápežských desiatkov z rokov 1332 - 1337. V období rokoch 1360 - 1390 bol interiér kostolíka vyzdobený freskami, ktoré sa sčasti zachovali dodnes. Ich autor bol podľa všetkého nasledovníkom čerínskeho majstra. Najmladšie maľby pribudli v kostole niekedy na začiatku 16. storočia.
V čase reformácie prešiel do rúk protestantov a katolíkom stavbu vrátili až v roku 1709. V priebehu 16. storočia bola statika presbytéria zosilnená opornými piliermi na nárožiach a kostolík bol obohnaný kamenným múrom. Koncom 17. storočia, po vrátení katolíkom, bol kostol opätovne vysvätený, pričom dostal nové patrocínium.
V roku 1937 objavili v kostole stredoveké fresky, počas druhej svetovej vojny ich však opätovne zabielili. V roku 1951 bola opravená strecha lode. Fresky boli opätovne sondážne odkryté až v roku 1961. Od roku 1963 má chrám status národnej kultúrnej pamiatky.
V rokoch 1971 - 72 bola realizovaná celková obnova kostola, počas ktorej bol staticky zabezpečený a mohli byť odstránené nárožné oporné piliere presbytéria. Sakristia musela byť z veľkej časti znova postavená s využitím pôvodného stavebného materiálu a architektonických článkov. Reštaurovanie malieb bolo dokončené až v 90. rokoch. V roku 1993 bol uskutočnený aj archeologický prieskum, ktorý okrem iného nepotvrdil existenciu bočných oltárov po stranách víťazného oblúka.
Architektonické prvky
Románsky štýl evokujú aj prípory na nárožiach presbytéria, ktoré však už nemajú klasický valcový tvar ale opäť už goticky viacboký. Podobné prípory ešte valcového tvaru nájdeme na svätyni pôvodne dominikánskeho kostola v Banskej Štiavnici a v Turčianskom Jasene.
Gotiku reprezentujú okrem hrubej stavby rebrové klenby svätyne a sakristie so zdobenými svorníkmi, okná s lomeným oblúkom na južnej strane lode a na východnej strane sakristie, ako aj pomerne netradičné obdĺžnikové okno naľavo od južného vstupu (osvetľovalo priestor pod drevenou tribúnou).
Južný portál do lode a severný vstup do sakristie sú hypotetickou rekonštrukciou z druhej polovice 20. storočia. Okná na veži v tvare mníšky boli pôvodne združené, stredové stĺpiky sa však už nezachovali. Pôvodná podoba okien bola rekonštruovaná pri nedávnej obnove veže.
V severnej stene presbytéria sa nachádza mladšie gotické pastofórium v tvare trojlístka aj so stredovekou mrežou. Murivo zadnej časti oltárnej menzy vo svätyni pokrývajú prekrývajúce sa nápisy zrejme z rôznych časových období. Na západnej stene lode pod stropom sa zachoval vstup na vežu.
Zaujímavosťou je murovaná oltárna menza v sakristii, ktorej predná časť nesie sekundárne umiestnený kameň s reliéfom kríža. Je dôkazom, že ide o tzv. spolie.
Fresky
Gotické fresky sa zachovali na severnej stene lode a na víťaznom oblúku. V ich štýle sa ešte prejavuje byzantský vplyv, stvárnený už dobovým talianskym štýlom. Najrozsiahlejší celok tvoria záverečné obrazy pašiového cyklu (Snímanie z Kríža, Oplakávanie a Zmŕtvychvstanie) na severnej stene lode.
Na víťaznom oblúku zo strany lode nájdeme postavy sv. Valentína (najmladšia etapa) a sv. Mikuláša biskupa. Na severnej strane, nadväzujúc na výjavy zo života Krista v lodi, sa nachádza ďalší obraz zachovaný ale len veľmi fragmentárne. Na špaletách sa nachádzali oproti sebe postavy kráľovských svätcov (zrejme sv. Štefan a sv. Ladislav).
Na severnej stene nadväzuje na sv. Mikuláša freska sv. Barbory. Malá freska s motívom sv. Juraja v spodnej časti severnej steny lode slúžila zrejme ako ukážka pre objednávateľov výzdoby a má ísť o najstaršiu maľbu v kostolíku. Je atypická v tom, že maliar okrem draka namaľoval aj jaskyňu s dvoma dráčatami. Na svätcovom normanskom štíte (v 14. stor. už v strednej Európe dávno nepoužívanom) je vyobrazený netradične dvojkríž, ktorý mohol byť inšpirovaný erbom Zvolena. Ide zrejme o najmenšiu stredovekú fresku sv. Juraja na Slovensku.
Staršia literatúra spomína okrem týchto malieb aj postavy apoštolov medzi oknami presbytéria a tiež maľby sv. Imricha a sv. Ladislava.
Fresky v kostole
Súčasnosť
Neďaleko kostolíka stojí renesančný kaštieľ zo 17. storočia. Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi, interiér je po renovácii v dobrom stave. Od roku 2011 sa realizuje komplexná obnova, počas ktorej sa podarilo vrátiť vonkajším fasádam pôvodnú podobu zo začiatku 14. storočia. V roku 2019 získal vlastník dotáciu z Ministerstva kultúry SR na výmenu strešnej krytiny.
Zolná sa nachádza asi osem km od Zvolena, pričom je jeho administratívnou časťou. Je ľahko prístupný aj z hlavnej cesty Detva - Zvolen, vďaka odbočke vo Zvolenskej Slatine či neskôr pred vstupom do Zvolena. Kostolík nájdete na severnom okraji obce, hneď pri hlavnej ceste smerom na Čerín. Je už zďaleka viditeľný na svahu na pravej strane cesty.
Bohoslužby sa konajú v nedeľu o 11.00 hod.
Adresa: Zolná 962 31, Slovakia
GPS súradnice: 48°37'46.1"N 19°08'22.4"E
Kontakt: +421 45/533 04 12
Email: [email protected]
Webstránka: http://farnostzolna.sk
Facebook: https://www.facebook.com/Farnos%C5%A5-Zoln%C3%A1-107278218285913/
Tabuľka: Najdôležitejšie míľniky v histórii kostola
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1309 | Získanie povolenia na stavbu kaplnky |
| 1310-1320 | Veľká prestavba kostola |
| 1332-1337 | Prvá písomná zmienka v súpise pápežských desiatkov |
| 1360-1390 | Výzdoba interiéru freskami |
| 1709 | Vrátenie kostola katolíkom |
| 1963 | Získanie statusu národnej kultúrnej pamiatky |
| 1971-1972 | Celková obnova kostola |
Pre lepšiu predstavu o histórii a význame kostola si pozrite nasledujúce video: