Pravoslávny Kostol Trebišov: História a Vývoj

História farnosti v Trebišove je bohatá a siaha až do stredoveku, pričom prešla rôznymi náboženskými a kultúrnymi vplyvmi. Tento článok sa zameriava na vývoj farnosti, významné osobnosti a architektonické skvosty, ktoré formovali jej identitu.

Pravoslávny kostol Trebišov

Náboženský Vývoj v Regióne

Z hľadiska náboženskej príslušnosti prešli obyvatelia Techne (dnes Trebišov) podobným vývojom ako obyvatelia iných zemplínskych dedín. Najstaršie generácie vzývali pohanské božstvá, no od 11. storočia sa stali kresťanmi a patrili do rímskokatolíckej cirkvi. Približne okolo rokov 1600 až 1700 boli obyvatelia evanjelikmi, no neskôr sa opäť stali rímskokatolíkmi.

V roku 1828 žilo v Techni 384 rímskokatolíkov a gréckokatolíkov, 42 evanjelikov a 7 ľudí židovského náboženstva. Treba pripomenúť, že v stredoveku nejestvoval v Techni kostol. Tunajší obyvatelia chodievali na bohoslužby do farského kostola v susedných Parchovanoch. Až v polovici 18. storočia postavili kostol pre miestnych gréckokatolíkov.

Národnostná Príslušnosť

Z hľadiska národnostného bola národnostná príslušnosť obyvateľstva v stredoveku jednotvárna, lebo všetci bolo Slovieni, presnejšie Slováci. Až do 18. storočia sa jazykový a národnostný obraz spestril, keď sa v dedine usadili Rusíni a prisťahovali sa zo severného Zemplína a od polovice 18. storočia aj Židia, sťahujúci sa z Haličska. Rusínov možno poznať podľa ich mien a priezvisk, ale aj podľa náboženstva, lebo boli gréckokatolíkmi. Aj Židia mali svojské mená a priezviská a uplatňovali sa ako krčmári.

V polovici 18. storočia žilo v dedine 31 poddanských rodín či domácností, ktorých hlavami boli muži. Žili tu aj židovské rodiny. Okolo roku 1785 žila aj rodina gréckokatolíckeho farára Jána Örmezeyho. Podľa záznamov organizovaný náboženský život v obci je známy už od polovice 18. storočia.

Cirkevné Pomery v Obci

Do 19. storočia vstúpili Dvorianky ako obec katolícka, keďže veriaci gréckokatolíckej a rímskokatolíckej cirkvi predstavovali viac ako 96 % všetkého obyvateľstva. Najsilnejšou cirkvou bola aj naďalej gréckokatolícka cirkev. Dvorianky už od predchádzajúceho storočia boli sídlom farnosti s filiálkami Parchovany, Kinčeš a Božčice. Gréckokatolícka farnosť v Dvoriankach patrila do Sečovského dekanátu a mukačevského gréckokatolíckeho biskupstva. Podľa katalógu farností mukačevského biskupského úradu z roku 1806 žilo v Dvoriankach 364 gréckokatolíkov.

Matriky gréckokatolíckej cirkvi sú vedené od roku 1805 a sú uložené v Štátnom oblastnom archíve v Košiciach. Už v 18. storočí sa položili základy farskej knižnice, v ktorej sa nachádzali tlačené knihy od roku 1765. V druhej polovici 19. storočia pod tunajšiu farnosť patrili tieto filiálne obce: Parchovany, Božčice, Tušice a majere Világoš a Kinčeš. Farský kostol bol zasvätený k Uspeniju (Nanebovzatiu) Panny Márie. Až do prvej svetovej vojny mal kostol 3 zvony, najstarší bol zhotovený ešte v roku 1783 počas pôsobenia farára Jána Örmezeyho.

Po stáročia ako filiálka patrili Dvorianky do parchovianskej rímskokatolíckej farnosti, ktorá sa v rámci sečovského dekanátu roku 1804 začlenila do novokonštituovaného košického biskupstva. Až do roku 1800 navštevovali farský kostol zasvätený sv. Andrejovi, ktorý 25. novembra toho istého roku zhorel. Obnovený bol až v roku 1819 a zasvätili ho sv. Štefanovi kráľovi. Tento kostol stál až do roku 1899, kedy bol zbúraný starý a na jeho mieste bol zásluhou grófa Gejzu Andrášiho a veriacich postavený nový kostol, postavený v roku 1900 a stojí dodnes.

Ostatné cirkvi boli v obci zastúpené iba jednou či dvoma rodinami. Príslušníci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania poslúchali pod evanjelický zbor v Pozdišovciach a evanjelici reformovaní mali najbližšiu farnosť v Tušiciach. Najbližšie židovské synagógy boli v Parchovanoch a v Sečovciach.

Gréckokatolícky Chrám v Trebišove

Medzi významné sakrálne stavby patrí aj Gréckokatolícky chrám Nanebovzatia Presvätej Bohorodičky v Trebišove, ktorý je dôležitou súčasťou miestnej histórie a kultúry. Výstavba gréckokatolíckej cerkvi v Trebišove bezprostredne súvisela s vrcholiacou migráciou obyvateľstva zo severovýchodu horného Uhorska do úrodnejších častí Zemplína počas ruthénskej kolonizácie v 18. a prvej tretine 19. storočia.

V roku 1720 tvorilo Trebišov iba 36 meštianskych domácností. V matrike gréckokatolíckej cirkvi, vedenej od roku 1776, je správa o starej fare, ktorá naznačuje existenciu staršej cerkvi tejto východnej cirkvi v Trebišove.

Preto bol v čase vrcholiacej migrácie 28. augusta 1817 položený základný kameň nového kamenného chrámu pre veriacich východného obradu. Projektantom novej gréckokatolíckej cerkvi bol staviteľ Jozef Turčáni. Plán nového chrámu vyhotovil staviteľ Jozef Turčáni a stavbu uskutočnil v rokoch 1818-1825. Jeho slávnostná vysviacka sa uskutočnila 28. augusta 1825 na sviatok nanebovzatia Presvätej Bohorodičky.

Tragické udalosti neobišli ani tento chrám. Po živelnej pohrome 3. júla 1844 sa zrútila kostolná veža, ktorú znovu vybudovali v roku 1855. Po požiari v roku 1876 boli zničené zvony vo veži, na ktoré prispel kráľ i ministerstvo kultúry.

Gréckokatolícky chrám Trebišov

Interiér a Ikonostas

Dominantnou ikonou na ikonostase je Smrť Panny Márie. Spolu s ňou sú tam umiestnené aj ikony Ježiša Krista, Matky Božej, Sv. Mikuláša. V ďalšom rade menších ikon je v centre Posledná večera a po jej obidvoch stranách je dvanásť hlavných cirkevných sviatkov kresťanského roka.

Ikony dvanástich apoštolov, prorokov a patriarchov, nad nimi dominujúca Golgota s Bolestnou Matkou a Sv. Jánom Krstiteľom, dotvárajú kompozíciu celého ikonostasu.

Prístavbou sachristie roku 1901, zakúpením umelecky hodnotného lustra, vydláždením interiéru keramickou dlažbou a osadením okenných vitráží (1907) bola dostavba chrámu prakticky ukončená. Namiesto troch zrekvírovaných zvonov z rokov prvej svetovej vojny bol v 20-tych rokoch 20. storočia zakúpený veľký zvon pomenovaný menom Georgij.

Čo sa týka samotnej stavby, jedná sa jednoloďovú budovu s dominantnou vežou. Hlavný vchod je v západnej časti. Dominantou interiéru chrámu je ikonostas. Je to stena zdobená inkonami, ktorá oddeľuje loď chrámu od svätyne chrámu. Pretože kostol je zasvätený smrti Panny Márie, ústredný obraz inkonostasu je vyhotovený na túto tému. Na ikonostase sa nachádza päť radov ikon. Za ikonostasom sa nachádza hlavný oltár chrámu. Má podobu veľkého stola, nad ktorým je baldachýn na štyroch mramorových stĺpoch. Oltár bol postavený v roku 1949 sochárom Františkom Gibalom. Vitrážové okná zdobia chrám zo severnej a južnej strany a ďalšie sa nachádzajú aj na priečelí. Na jednom z týchto okien sa nachádza aj erb Andrássyovcov.

Románsky Kostol Sv. Ducha

K najstarším sakrálnym pamiatkam Trebišova patrí románsky kostol Sv. Ducha, ktorého základy s cintorínom boli náhodne objavené v areáli Stanice mladých prírodovedcov v Trebišove. Jeho existenciu potvrdzovali záznamy v pápežských desiatkoch vyhotovené v rokoch 1332-1337. Archeologický výskum ukázal, že kostol Sv. Ducha mal obdľžnikovú loď s polooblúkovou apsidou-svätyňou. Na základe nálezov možno kostol Sv. Ducha datovať pravdepodobne do 1.polovice 13. stor.

Zoznam Kňazov Pôsobiacich vo Farnosti Dvorianky

Históriu farnosti spracoval Gabriel Čverčko v roku 2015, ako svoju ročníkovú prácu.

Zoznam kňazov pôsobiacich v gréckokatolíckej farnosti Dvorianky:

• 1779 - 1788 Ján Örmezey
• 1788 - 1792 Andrej Gajda
• 1792 - 1805 Nie je známy
• 1805 - 1820 Ján Hieronym
• 1820 - 1827 Anton Dudinský
• 1827 - 1832 Michal Alexevič
• 1832 - 1834 Juraj Dubay
• 1834 - 1837 Michal Stupkay
• 1837 - 1842 Ján Bovankovič
• 1842 - 1846 Andrej Kačanovský
• 1846 - 1851 Anton Demjanovič
• 1851 - 1859 Anton Barna
• 1859 - 1873 Štefan Kapišinský
• 1873 - 1875 Štefan Dubay
• 1875 - 1885 Teodor Kováč dePásztely
• 1885 - 1894 Ján Dudinský
• 1894 - 1903 Július Poľanský
• 1903 - 1924 Július Pajkoši
• 1924 - 1936 Alexej Parkányi
• 1936 - 1937 Vojtech Dudič (zastupovanie)
• 1937 - 1941 Štefan Ortutay
• 1941 - 1961 Eduard Gerbery (pravoslávny)
• 1961 - 1964 Michal Pejo (pravoslávny)
• 1964 - 1966 Ján Puškaš (pravoslávny)
• 1966 - 1968 Juraj Červený (pravoslávny)
• 1968 - 1970 Imrich Vasiľčák
• 1970 - 1978 Mikuláš Ďurkáň CSsR
• 1978 - 1996 Michal Kučera
• 1996 - 1998 František Puci
• 1998 - 2001 Emil Zorvan ml.
• 2001 - 2002 Marcel Gecej (zastupovanie)
• 2002 - 2017 Ján Kmec
• 2017 - 2023 Lukáš Vojčík
• 2023 - Mário Cserép

Školské Pomery v Obci

Dejiny dvorianskej ľudovej školy bezprostredne súvisia s dejinami gréckokatolíckej cirkvi. Od samého začiatku bola škola cirkevnou - gréckokatolíckou. Školu spravovala cirkevná obec na čele s predsedom školskej stolice, ktorým bol miestny farár. Dobré výsledky pri maďarizácii obyvateľov rozhodli, že cirkevná obec dostala súhlas na výstavbu novej školskej budovy. Do užívania bola odovzdaná v roku 1905 a po menších úpravách stojí dodnes.

Farnosť v rokoch 1918-2000

V prvej Československej republike (1918-1938) Gréckokatolícka ľudová škola v Dvoriankach bola v rokoch 1918 - 1938 nezastupiteľnou vzdelávacou a kultúrnou inštitúciou. V československom štáte dostalo vyučovanie nový obsah, diametrálne odlišný od maďarizačného školského systému pred rokom 1918. Až do roku 1933 škola bola jednotriedna a postačovala jej jediná školská učebňa. Po zriadení druhej triedy sa začala prenajímať miestnosť domu Pavla Čigaša.

Z náboženského hľadiska sa základná štruktúra obyvateľstva, v porovnaní s obdobím pred rokom 1918, nezmenila. Viac ako polovicu tvorili gréckokatolíci, tretina bola rímskokatolícka a jedna rodina bola židovská.

Výstavba Novej Cerkvi za 1 Rok a 6 Dní! (29.august 1936 - 4. september 1937)

Nesporne najvýznamnejšou udalosťou v živote gréckokatolíckej cirkvi a gréckokatolíckej farnosti v Dvoriankach a jej veriacich bola asanácia starého a výstavba nového kostola - cerkvi. Hlavným dôvodom výstavby nového kostola, ktorý v obci stál už od 17. storočia, bolo to, že starý kostol už nevyhovoval nielen svojou veľkosťou, ale aj klenba bola veľmi poškodená a hrozilo nebezpečenstvo, že sa zrúti. Už 5. marca 1936 okresný náčelník Okresného úradu v Trebišove dal príkaz na okamžité uzavretie kostola a jeho zapečatenie dovtedy, kým nebude zbúraný, aby neohrozil ľudské životy.

Posviacka základného kameňa sa uskutočnila 29. augusta 1936 (vtedy na sviatok Uspenija Presvätej Bohorodičky), ktorú previedol dekan Emil Hegeduš zo Sačurova za asistencie mnohých kňazov z okolia. Pamätný spis z posviacky s inými dokladmi v plechovej tube je uložený pod kameňom za hlavným oltárom v stene v soklovom múre. Materiál zo starého kostola bol použitý na stavbu cesty Dvorianky - Tušice. Základné údaje novej cerkvi sú: dĺžka je 28 m, šírka 12 m a výška veže 31 m. Veľkým a slávnostným dňom v novodobej histórii Gréckokatolíckej farnosti v Dvoriankach a jej veriacich je 4. september 1937. Je obdivuhodné a až nepochopiteľné, že taká veľká stavba bola zrealizovaná za 1 rok a 6 dní! (29.august 1936 - 4. september 1937).

Pravoslávna Cirkev v Českých Krajinách a na Slovensku

Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku je pokračovateľkou misijného diela svätých bratov Cyrila a Metoda, ktoré bolo započaté v roku 863. Aj napriek tomu, že učeníci svätých bratov boli z územia Veľkomoravskej ríše vyhnaní, v Čechách a na Morave sa konali pravoslávne bohoslužby až do 12. storočia.

V 19. storočí dochádza k veľkej obnove Pravoslávia na území Čiech za výraznej pomoci Ruskej pravoslávnej cirkvi. Po vzniku Československej republiky, do ktorej patrila aj Podkarpatská Rus, sa i napriek prekážkam zo strany úradov veľké množstvo bývalých uniatských veriacich začalo vracať k Pravosláviu.

Po obnovení tzv. gréckokatolíckej cirkvi v r. 1968 dochádzalo k mnohým útokom na pravoslávnych kňazov a násilnostiam voči pravoslávnym veriacim. K novej vlne nepokojov došlo v roku 1990 pri tzv. majetkovo-právnom vysporiadaní, kedy Pravoslávna cirkev na území Slovenska prišla o takmer všetok svoj nehnuteľný majetok.

Dnes má Pravoslávna cirkev v českých krajinách a na Slovensku dve metropolitné rady, štyri eparchie, jednu teologickú fakultu a niekoľko monastierov. Cirkev prevádzkuje filantropické zariadenia zamerané na deti, mládež a utečencov. Cirkevné obce poskytujú filantropickú službu núdznym. Cirkev sa zapája do ekologických a environmentálnych aktivít.

Chrám sv. apoštolov Petra a Pavla v Trebišove

Adresa: ul.

Z cirkevného hľadiska sa tu nachádza Rímskokatolícky kostol návštevy Panny Márie, Gréckokatolícky Chrám zosnutia presvätej Bohorodičky, pozostatky Románskeho kostola sv. Ducha i Pravoslávny chrám sv. apoštolov Petra a Pavla.

Tabuľka: Počet Kostolov Podľa Denominácie v Košickom Kraji

tags: #pravoslavny #kostol #trebisov