Pravoslávny Kostol vo Vernári: História a Súčasnosť

V jedno jesenné popoludnie sa stretávame v obci Vernár. Vernár pribudol do nášho cestovného itinerára na poslednú chvíľu a bolo to dobré rozhodnutie.

Keď som k nemu pred časom zavítal po túre na Téryho chatu, medzi rečou mi spomenul, že v miestnom evanjelickom kostole majú raz do mesiaca bohoslužby aj pravoslávni veriaci, potomkovia prisťahovalcov z Vernára, ktorí sa tam usadili po vysťahovaní nemeckého obyvateľstva.

Na pravoslávnej fare vo Vernári nás víta kňaz Jozef Nemčík v ležérnom športovom oblečení. Rodák zo Sloviniek (okres Spišská Nová Ves) pôsobí v obci na pomedzí východného a stredného Slovenska, Prešovského, Košického a Banskobystrického kraja, Slovenského raja a Nízkych Tatier už pätnásť rokov.

Vernárčania sa rovnako ako ostatní obyvatelia severnej časti Horehronia oddávna hlásili k východnému byzantskému obradu, teda k „starej viere“.

Východný byzantský obrad na Horehronie priniesli rusínski osadníci zo Zakarpatskej oblasti (západná Ukrajina), Marmarošskej župy (severné Rumunsko) a Lemkovskej oblasti (ukrajinsko-poľsko-slovenské pohraničie) ešte v čase valašskej kolonizácie v 14. - 17. storočí.

V podstatne menšej miere však rusínske etnikum do tejto oblasti prichádzalo aj v neskoršom období. Rusínska komunita, ktorá žije v pohraničnej oblasti od Tatier (obec Osturňa) až po ukrajinskú hranicu (Ubľa), je štvrtou najväčšou národnostnou komunitou na Slovensku.

Podľa historických záznamov osídľovali od 15. storočia rusínski valasi i obce na Horehroní. V priebehu vekov síce asimilovali so Slovákmi, dodnes si však udržali pravoslávnu vieru alebo aspoň východný obrad ako gréckokatolíci.

Keď po podpise Užhorodskej únie v roku 1646, ktorá znamenala zjednotenie veriacich byzantského obradu v severovýchodnom Uhorsku so západnou latinskou cirkvou, vznikla Gréckokatolícka cirkev, časom sa k nej pridala aj farnosť Šumiac so svojimi filiálkami Telgárt a Vernár.

Aj horehronských veriacich sa v roku 1950 dotklo násilné zlúčenie Gréckokatolíckej cirkvi s pravoslávím (tzv. akcia P). A hoci jej činnosť bola v roku 1968 za obmedzených podmienok obnovená, nezaobišlo sa to bez rôznych napätí.

Tento stav pretrval až do roku 1993, keď pravoslávni veriaci museli chrám nedobrovoľne opustiť, a tak si neďaleko postavili vlastný. Vedenie oboch cirkví sa napokon dohodlo na tom, že pôvodný chrám pravoslávni prenechali gréckokatolíkom, za čo oni urobili podobný ústupok v inej obci.

Do pravoslávneho Chrámu narodenia Presvätej Bohorodičky postaveného v 90. rokoch však v nedele prichádza len asi tridsať ľudí, väčšinou žien a detí. Na veľké sviatky však prídu do chrámu aj chlapi, a keď treba manuálne pomôcť, nie je o ochotné ruky núdza.

Z okna fary sa núka výhľad nielen na pravoslávny, ale aj gréckokatolícky chrám, ktorý je takisto zasvätený narodeniu Presvätej Bohorodičky, i keď postavený bol omnoho skôr, ešte začiatkom 19. storočia. Z toho, čo počujeme, sa zdá, že vzťahy medzi gréckokatolíckym a pravoslávnym kňazom sú dobré. „Sme na jednej lodi. To isté, čo mám ja, má aj on. Nemá to o nič lepšie.“

Otec Jozef sympaticky priznáva, že po skončení liturgických povinností si vybehne nedeľný zápas TJ Partizán Vernár pozrieť aj on, hoci stíha už len druhý polčas.

Otec Jozef opisuje realitu: „Kňazov nieto. Kto vám to bude robiť? Plat je mizerný, ubytovanie tobôž. Mnohí duchovní už majú dve zamestnania, lebo ak manželka nepracuje, tak rodina z jedného príjmu nevyžije.“ To, že otec Jozef má spolu s manželkou a troma deťmi farskú strechu nad hlavou, však neznamená, že bytovej otázke unikne - po odchode do dôchodku sa rodina bude musieť z fary vysťahovať a nájsť si vlastné bývanie.

Tvrdé podmienky, prirodzene, vplývajú aj na mentalitu miestneho obyvateľstva. „Tu nikdy neviete, kde dostanete facku. Ale aspoň viete, na čom ste, nikto vás nebude poza chrbát ohovárať. Hoci sa ľudia nadrú, a najmä muži chodia po robotách kade-tade, rodiny podľa kňaza držia pokope. No stále majú menej detí, viac ako tri sú zriedkavosťou.

V najbližšej susednej obci Hranovnici síce škola funguje, ale navštevujú ju už len rómske deti.

Keď filmári nahrávali túto scénu - scenárista Miro Šifra pochádza priamo z tejto obce -, kňaz ich sledoval spoza plota fary.

V rámci 24. ročníka Festivalu viachlasného chrámového a ľudového spevu v Telgárte, ktorým organizátori vyjadrujú príslušnosť tejto obce k cirkevnoslovanskej bohoslužobnej tradícii, pricestovali na Horehronie i hostia zo Srbska, konkrétne Zbor školy cirkevného spevu sv. Jána Damaského z Nového Sadu.

V piatok 13. júla 2018 tento zbor vystúpil v pravoslávnom chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky vo Vernári, kde ich privítal miestny duchovný správca prot. Jozef Nemčík spolu s veriacimi a starostom obce Ing. Milanom Krajčim.

Pred samotným vystúpením povedal niekoľko slov o byzantskej hudbe a jej význame prot. Peter Soroka.

Prítomní boli spevom skutočne uchvátení a mnohým sa tisli slzy do očí. Ako následne povedal miestny arcidekan mitr. prot. Milan Gerka: „Možno povedať, že nejako podobne spievali i sv. Cyril a Metod, ktorí nám na Veľkú Moravu priniesli vieru.“

V sobotu 14. júla 2018 sa účastníci festivalu stretli pri prameni rieky Hron neďaleko obce Telgárt. Odtiaľ sa spoločne vypravili na Kráľovú hoľu, ktorá je pri svojej nadmorskej výške 1946 m najvyššou v širokom okolí. Na samotnom vrchu bolo pomerne nepríjemné chladné a veterné počasie s hmlou, no ani tieto nepriaznivé podmienky nezabránili prítomným zaspievať si spoločne niekoľko slovenských a rusínskych piesní.

V popoludňajších hodinách sa konal koncert v telgártskom gréckokatolíckom chráme, kde speváci byzantských nápevov zo Srbska zožali obrovský úspech. V miestnom kultúrnom dome sa v ten istý deň v podvečer pravoslávny zbor zo Srbska predstavil viacerými skladbami.

Medzi jednotlivými vystúpeniami dirigent jerodiakon Jerotej prítomným rozprával o byzantskom speve, jeho dejinách a spätosti s pravoslávnou teológiou.

Nádherný víkend na Horehroní vyvrcholil v nedeľu 15. júla 2018 sv. liturgiou v bohoslužobných priestoroch Pravoslávnej cirkevnej obce v Telgárte, ktorú odslúžil prot. Peter Soroka z Osadného a byzantskými nápevmi ju antifónnym spôsobom (na dve strany oproti sebe) spievali hostia zo Srbska.

V kázni duchovný prirovnal pravoslávnych Tergártčanov k uzdraveným slepcom z Evanjelia, ktorí vďaka Christovi začali vidieť telesnými očami - tunajší veriaci v nepravoslávnom prostredí sú tými, ktorí duchovnými očami vidia a poznajú pravú vieru. Povzbudil ich, aby tak, ako sú byzantské noty závislé jedna od druhej a samé osebe sa zaspievať nedajú, aby aj oni vo svojej obci prebývali v jednomyseľnosti a viere na ceste do Nebeského Kráľovstva.

Na konci sv. liturgie hosťom podaroval v mene telgártskych veriacich ikonu sv. Rastislava, aby si pamätali, že na Slovensko prišli podporiť Pravoslávie a zaspievať nápevmi, ktoré sv. Cyril a Metod priniesli na Veľkú Moravu. Srbskí zboristi poďakovali za krásne prijatie a modlitebnú atmosféru a podarovali do tunajšieho chrámu ikonu sv. Sávu Srbského, ako to urobili aj v piatok po koncerte vo Vernári.

Návšteva zboru zo Srbska na Horehroní mala pre tunajších pravoslávnych veriacich veľký význam a najmä sv. liturgia ich duchovne podporila v udržaní si svojej otcovskej viery. Aj samotný festival, ktorý sa tu konal už po dvadsiaty štvrtý raz, pripomína, že hoci sa tu schádzajú Slovania z rôznych končín, cirkevnoslovanský jazyk ich spája a v rozhovore s Bohom si dokonale rozumejú.

Pre lepšie pochopenie kontextu náboženského života na Horehroní uvádzame prehľad chrámov a farností v okolí:

• BAJEROVCE - Chrám sv.
• BARDEJOV - Chrám sv.
• BARDEJOVSKÉ KÚPELE - Chrám sv.
• BŽANY - Chrám Prenesenia relikvií sv.
• BANSKÁ BYSTRICA - náhradné bohoslužobné priestory: Slovenské misijné hnutie misijný dom, Chrámový sviatok: sv.
• BRATISLAVA - Chrám sv.
• BRATISLAVA - Chrám sv.
• BREZOVÁ POD BRADLOM - náhradné bohoslužobné priestory, Námestie gen. M. R. 10/19, chrámovy sviatok sv.
• BODRUŽAL - Chrám sv. ap.
• DOBROSLAVA - Chrám sv.
• DLHOŇA - Chrám sv.
• FRIČKA - Chrám sv.
• GERLACHOV - Chrám sv.
• HANIGOVCE - Chrám sv. vmč. Kpt.
• HAVAJ - Chrám prep.
• HOLÍČ - Chrám Počájevskej ikony Matky Božej a sv.
• HRABOVÁ ROZTOKA - Chrám sv.
• HRABSKÉ - Chrám sv.
• HUMENNÉ - Chrám sv.
• JALOVÁ - Chrám sv.
• KALNÁ ROZTOKA - časť Kalná - Chrám sv. časť Roztoka - Chrám sv.
• KEČKOVCE - náhradné bohoslužobné priestory (chrámový sviatok sv.
• KOJŠOV - Chrám sv. ap.
• KRAJNÉ ČIERNO - Chrám sv.
• KRÁSNY BROD - Chrám Zboru sv.
• KROMPACHY - náhradné bohoslužobné priestory (chrámový sviatok sv. vmč.
• KRUČOV - Chrám sv. vmč.
• KRUŽLOV - Chrám sv.
• KRUŽLOVÁ - Chrám sv.
• KUROV - Chrám sv.
• LADOMIROVÁ - Chrám sv.
• LEVOČA - Chrám sv.
• LOMNÉ - Chrám sv.
• MEDVEDIE - Chrám sv.
• MIKOVÁ - Chrám sv.
• MIKULÁŠOVÁ - Chrám sv.
• NITRA - Chrámový sviatok sv. priestoroch v kaplnke Vzkriesenia na mestskom cintoríne, ul.
• NOVÁ BAŇA - náhradné bohoslužobné priestory, ul.
• NOVÁ POLIANKA - náhradné bohoslužobné priestory (chrámový sviatok sv. ap.
• NIŽNÁ PISANÁ - Chrám sv.
• NIŽNÝ ORLÍK - Chrám sv.
• PETROVÁ - Chrám ct.
• POPRAD - Chrám Vyvýšenia sv.
• PSTRINÁ - Chrám sv.
• ROKYTOVCE - Chrám sv.
• ROZTOKY - Chrám sv. vmč. akad.
• RUSKÁ VOLOVÁ - Chrám Narodenia sv.
• SOBOŠ - Chrám sv.
• SNINA - Chrám Nanebovstúpenia Isusa Christa, Chrám sv.
• SPIŠSKÁ NOVÁ VES - Chrám sv.
• STROPKOV - Chrám sv.
• SUKOV - Chrám sv.
• ŠAPINEC - Chrám sv.
• ŠARIŠSKÉ JASTRABIE - náhradné bohoslužobné priestory, č. d.
• TELGÁRT - náhradné bohoslužobné priestory (chrámový sviatok Zostúpenia Sv.
• UBĽA - Chrám sv.
• ÚDOL - Chrám sv.
• VALENTOVCE - Domový chrám sv.
• VLADIČA-DRIEČNA - Chrám sv. ap.
• VYDRAŇ - Chrám sv.
• VYŠNÁ JABLONKA - Chrám sv.
• VYŠNÁ JEDĽOVÁ - Chrám sv.
• VYŠNÁ POLIANKA - Chrám sv.
• VYŠNÝ MIROŠOV - Chrám sv.
• ŽILINA - náhradné bohoslužobné priestory, kaplnka sv.

Tento zoznam ilustruje rozsiahlu sieť chrámov a farností, ktoré slúžia veriacim východného obradu na Slovensku.

Etnické rozloženie obyvateľstva Slovenska v roku 2011. Zdroj: Wikimedia Commons

Život rusínskej komunity na Horehroní, vrátane jej náboženských tradícií, je úzko spätý s kultúrnym a historickým vývojom tohto regiónu. Zachovanie pravoslávnej viery a byzantského obradu je dôležitou súčasťou identity tejto komunity.

Aj samotný festival, ktorý sa tu konal už po dvadsiaty štvrtý raz, pripomína, že hoci sa tu schádzajú Slovania z rôznych končín, cirkevnoslovanský jazyk ich spája a v rozhovore s Bohom si dokonale rozumejú.

Kráľova hoľa, dominanta Horehronia. Zdroj: Wikimedia Commons

Zaujímavosťou je, že v telgártskom Chráme Najsvätejšej Trojice sa mieša byzantská a latinská duchovná tradícia, čo je vidieť na stenách, kde visia zastavenia krížovej cesty aj obraz Panny Márie s ružencom a so svätým Dominikom.

tags: #pravoslavny #kostol #vo #vernari