Viedeň, mesto s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom, je domovom mnohých architektonických skvostov, vrátane pravoslávnych kostolov. Tieto stavby nielenže slúžia ako miesta uctievania, ale aj ako svedectvo o prítomnosti a vplyve pravoslávnej komunity v meste.
Pre lepšie pochopenie kontextu je užitočné pozrieť sa na širší obraz multikultúrneho prostredia v strednej Európe, napríklad v takých mestách ako Černovice, ktoré boli kedysi označované aj ako Malá Viedeň. V centre dominujú klasicistické, novorenesančné a secesné stavby.
Mapa Černovíc z roku 1779
História pravoslávnych kostolov vo Viedni
Prítomnosť pravoslávnej komunity vo Viedni má dlhé korene, siahajúce až do obdobia habsburskej monarchie. Postupom času sa mesto stalo útočiskom pre mnohých prisťahovalcov z rôznych častí Európy, vrátane tých, ktorí vyznávali pravoslávnu vieru.
V 19. storočí sa niekoľkonásobne zvýšil počet obyvateľov a za habsburskej monarchie boli Černovice po Viedni a Prahe tretím najväčším sídlom vtedajšieho štátu a svojho času mali s Viedňou a Prahou aj priame železničné spojenie. Mesto vzrastalo vďaka prílevu ľudí z Bukoviny (Rumuni, Rusíni), no ešte viac ich prichádzalo zo severne ležiaceho Haliča (Ukrajinci, Poliaci) a veľa bolo aj nemecky hovoriacich prisťahovalcov z Rakúska a Nemecka (Nemci, Židia).
V 2. polovici 19. storočia v dobe prebudenia ukrajinského národného povedomia, a najmä po cárskom zákaze verejného používania ukrajinčiny na území vtedajšej Ruskej ríše v r. Černovice stali dôležitým centrom ukrajinského jazyka a kultúry.
S rastom komunity rástla aj potreba vlastných miest uctievania. Tak vznikali pravoslávne kostoly, ktoré sa stali nielen centrami náboženského života, ale aj dôležitými kultúrnymi a spoločenskými bodmi pre pravoslávnych veriacich vo Viedni.
Architektúra pravoslávnych kostolov
Architektúra pravoslávnych kostolov vo Viedni je rôznorodá a odráža vplyvy rôznych kultúr a architektonických štýlov. Mnohé z týchto kostolov boli postavené v tradičnom byzantskom štýle, ktorý sa vyznačuje použitím kupol, mozaík a bohatých dekorácií.
Černovická univerzita, postavená českým architektom Josefom Hávkom
Netradične vyzerajúci impozantný tehlový komplex o veľkosti polovice Versailles postavený v r. 1864-1882 podľa návrhu českého architekta Josefa Hlávky (pôvodne určený ako rezidencia pravoslávneho bukovinského metropolitného biskupa) vyniká netradičnými žiarivými mozaikami, geometrickými tvarmi byzantského štýlu, budovy obsahujú mnoho komínov a vežičiek.
Pri individuálnej prehliadke treba zaplatiť 5 hrivien, pričom za vstup do priľahlej univerzitnej botanickej záhrady so vzácnymi druhmi stromov si opäť priplatíte.
Avšak, nájdu sa aj kostoly, ktoré kombinujú byzantské prvky s inými architektonickými štýlmi, ako napríklad barok alebo klasicizmus. Táto kombinácia vytvára unikátny a fascinujúci architektonický celok, ktorý stojí za preskúmanie.
Interiér pravoslávnych kostolov je rovnako pôsobivý ako ich exteriér. Ikonostasy, fresky a iné umelecké diela zdobia steny a stropy, vytvárajúc atmosféru duchovnosti a krásy. Každý detail má svoj význam a prispieva k celkovému zážitku z návštevy kostola.
Mnohé gréckokatolícke, ale aj pravoslávne Božie príbytky, ktoré vyrástli na Slovensku v horizonte posledných tridsiatich rokov, sú na rozdiel od ich novodobých rímskokatolíckych súrodencov oveľa viac v súlade s večne mladými historizujúcimi vzormi. Klobúk dolu. Dýchajú dôstojnosťou a sakralitou, i keď voči mámeniu eklekticizmu nezostali vždy imúnne.
Nové ikonostasy majú vo väčšine prípadov lucidus ordo - jasný poriadok.
Ak sa chceme pozrieť aj na modernejšie poňatie sakrálnej architektúry, môžeme spomenúť aj Katedrálu spásy národa v Bukurešti. Potrebuje 21. storočie tradičné katedrály? Ekumenický patriarcha Bartolomej a rumunský patriarcha Daniel, ktorí v novembri 2018 spoločne predsedali slávnostnej konsekrácii oltára goliášskeho sanktuária Catedrala Mântuirii Neamului (Katedrála spásy národa) na Dealul Arsenalului blízko Ceauşescovho parlamentu v hlavnom meste Rumunska, majú na túto otázku jednoznačnú odpoveď.
Je až zarážajúce, že laik - akokoľvek vplyvný a bohatý - mal odvahu verejne vyhlásiť, že cisár je nahý. Nemožno si nespomenúť na biskupské berly kedysi namierené proti ariánskym štátnikom. Politik nemá pravú vieru, a preto by nemal byť vpustený do kostola…!
V roku 2019 navštívil Katedrálu spásy národa Svätý Otec František.
Interiér katedrály poplatný stredovekým umeleckým modelom pojme 6 000 veriacich a bude pokrytý „kobercom“ byzantských mozaík v štýle sakrálnych pamiatok z talianskej Ravenny na celkovej ploche 25 000 metrov štvorcových.
Rumunská biserica bisericilor (chrám chrámov) je vysoká 120 metrov a vybavená 8 výťahmi. Zvony majú celkovú hmotnosť 33 ton. Nechýba 28 bronzových dverí s ikonografickými vyobrazeniami a 392 okien.
Každá byzantská katedrála, či už je metropolitná alebo limitrofná kdesi na okraji bývalej ríše, kde líšky dávajú dobrú noc, rastie v šľapajach veľkého Justiniána.
Tabuľka: Porovnanie architektonických prvkov
| Architektonický štýl | Charakteristické prvky | Príklady |
|---|---|---|
| Byzantský | Kupoly, mozaiky, bohaté dekorácie | Chrám Hagia Sofia |
| Barok | Dynamické formy, ornamenty, iluzívne maľby | Kostol sv. Petra vo Viedni |
| Klasicizmus | Symetria, jednoduchosť, stĺpy | Rakúsky parlament vo Viedni |
Návšteva pravoslávnych kostolov vo Viedni je nielen náboženským zážitkom, ale aj príležitosťou obdivovať krásu a rozmanitosť architektúry a umenia. Tieto stavby sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva mesta a svedčia o jeho bohatej histórii.
Viedenské skryté architektonické skvosty: Objavte najlepšie budovy mesta
tags: #pravoslavny #kostol #vo #viedni