Pravoslávny krst dieťaťa: Priebeh a význam

Krst predstavuje jednu zo sviatostí, ktoré môžu prijať všetci členovia kresťanských cirkví. Je jedno, či boli naši predkovia rímskokatolíci, gréckokatolíci, evanjelici alebo pravoslávni, všetci podstúpili krst, aby sa mohli stať členmi konkrétneho cirkevného spoločenstva. Táto sviatosť je z pohľadu genealógie mimoriadne dôležitá, pretože od novoveku bol krst človeka spojený so zápisom do matriky.

Od svojich rodičov, príbuzných a blízkych vieme, že sme boli pokrstení. Je nám známe, kto sú našimi krstnými rodičmi, pretože sa s nimi stretávame pri rôznych rodinných príležitostiach. Mnohí z krstných rodičov dávajú o sebe vedieť aj takým spôsobom, že pri príležitosti našich narodenín nám darujú nejaký vecný dar. O svojom krste vieme prípadne aj to, že v akom chráme sme boli pokrstení a mnohí z nás vedia aj to, že ktorý kňaz nás pokrstil.

Starší si pamätajú, že pred sobášom sa kňaz vypytuje či sme boli pokrstení, v ktorom chráme a zaujíma ho aj to, akého sme vierovyznania. To je stručná charakteristika dnešnej situácie a okolností, ktoré nám pripomínajú, že sme prijali svätú tajinu krstu. Možno, že uvedená charakteristická sa nedá aplikovať na váš konkrétny prípad, ale vo všeobecnosti platí.

Dnes sa v našich chrámoch akosi málo hovorí o krste. V niektorých farnostiach je ešte zvykom, že na záver kalendárneho roka, keď kňaz informuje o hospodárení na farnosti, uvedie aj to, že koľko bolo vykonaných krstov počas uplynulého roka.

V tejto chvíli sa mnohým z vás núka otázka: „Prečo je to tak?“ Čo je dôvodom toho, že v dnešnej dobe tak málo hovoríme i počujeme o krste? Mnohým tento stav natoľko vyhovuje, že sa im zdá už úplne prirodzeným a normálnym. Ďalej už nebudeme uvažovať v tejto rovine, ale položme si priame otázky: „Čo znamená krst v živote človeka?“ a „Prečo naši rodičia, bez nášho súhlasu, nás hneď po narodení dali pokrstiť?“

Nový život v Kristovi

Odpovede na položené otázky dáva samotný Christos. On vysvetlil význam a zmysel svätej tajiny krstu v rozhovore so starcom Nikodémom. Stalo sa, že keď raz Christos hovoril o Kráľovstve nebeskom počúval ho aj istý starec menom Nikodém. Christos sa vtedy vyjadril: „Kto sa nenarodí z vody i Ducha, nemôže vstúpiť do Božieho kráľovstva.“ Na to sa ho Nikodém spýtal: „Vysvetlí mi ako ja starec, na sklonku svojho života sa môžem nanovo narodiť, či mám sa naspäť vrátiť do lona svojej matky?“ Christos mu však odpovedal: „Ak sa nenarodíš z vody i Ducha nemôžeš vojsť do Božieho kráľovstva.“

Z uvedeného rozhovoru je jasne vidieť, že krst, ktorý sme prijali, je nové narodenie z vody i Ducha. Je to narodenie nie telesné ale duchovné pre nový život v Christu a s Christom. Preto aj Cirkev počas udeľovania svätej tajiny krstu prikazuje spievať oslavný hymnus: „Jelicy vo Christa krestistesja, vo Christa oblekostesja. Aliluia“. Všetci, ktorí sme pokrstení, prijali sme do svojho vnútra Christa a v Christov odev čistoty sme sa obliekli. To reálne manifestuje „križma“, biely odev čistoty.

Trojným ponorením do vody v mene Svätej Trojice: Otca Amiň, Syna Amiň, i Svätého Ducha Amiň, zomrel starý človek a narodil sa nový, pretože každý kto sa narodil od telesných rodičov, sa pod vplyvom hriechu Adama a Evy v raji, rodí ako starý človek, zaťažený týmto prvotným hriechom. Prijatím krstu sa zbavujeme tohto hriechu a aj ostatných hriechov, ak sme ich učinili svojim konaním.

Cirkev vykonáva svätú tajinu krstu v mene Svätej Trojice z toho dôvodu, že takto ju prikázal vykonávať samotný Christos. Písmo nám svedčí, že keď na misijnú činnosť posielal svojich učeníkov povedal im: „Choďte do celého sveta, krstite národy v mene Otca i Syna i Svätého Ducha a naučte ich zachovávať všetko čo som vám prikázal“. Cirkev keď vykonáva krst nekoná podľa ľudského príkazu ale podľa príkazu Božieho. Krst sa vykonáva v mene Svätej Trojice, pretože krstom sa začleňujeme do života s trojjediným Bohom, respektíve vo svätej tajine krstu sme sa narodili pre tento život v jednote s našim Stvoriteľom, ktorým je Boh Trojica. Tento život sa uskutočňuje vo Svätom Duchu cez Christa k Otcovi.

Ikona znázorňujúca Krst Isusa Christa v rieke Jordán

Krst Jána Krstiteľa

Zo Svätého Písma vieme, že krst vykonával aj svätý Ján Predchodca Christa, ktorého nazývame Krstiteľom, pretože od neho prijal krst aj Isus Christos v rieke Jordán. Ján krstil vodou. Táto udalosť je sprítomňovaná vo sviatku Bohozjavenia, kedy aj Cirkev vykonáva tzv. veľké svätenie vody. Jánov krst však nebol krstom nového narodenia, ale krstom pokánia, preto Ján aj povedal: „Ja vás krstím vo vode na pokánie, ale prichádzajúci za mnou (rozumej Isus Christos) silnejší než ja, ktorému nie som hodný niesť jeho obuv. On vás bude krstiť Svätým Duchom“. Tento prorok vyzýval Izrael, aby činil pokánie lebo sa priblížilo Kráľovstvo nebeské a každému, kto s vierou v Boha, v pokore a pokání sa dal pokrstiť, Boh odpustil hriechy.

Christos, ako Boží Syn však bol bez hriechu. Prečo teda prijal krst od Jána, nakoľko odpustenie hriechov, ako vtelený Boží Syn nepotreboval. Odpoveď na tieto naše úvahy nájdeme v evanjeliu podľa Matúša. Isus Jánovi, ktorý sa zdráhal ho pokrstiť, povedal: „nám je dané naplniť každú pravdu“ (Mt 3, 15), čo znamená, že úlohou Christa bolo naplniť Zákon. Preto prijal krst pokánia od Jána. Jeho prijatím posvätil vody, aby sa voda stala opäť nositeľkou života, aby mala takú istú kvalitu ako pri stvorení sveta, kedy: „Duch Boží sa vznášal nad vodami“ (Gen 1, 2). Tým, že Christos posvätil vody, dal nám reálnu možnosť sa nanovo narodiť pre nový život, lebo voda sa znovu stala živlom, ktorý je nositeľom života. V tom spočíva kontinuita Jánovho krstu s našim krstom. Ak by Christos sa nedal pokrstiť od Jána, voda by nemala kvalitu pre nový život. Aj tu vidíme, že Duch Boží vo vide holubice sa vznáša nad vodami, tak ako to bolo pri stvorení.

Príprava na krst

Príprava na krst sa líši v závislosti od veku krsteného. Pri krste dieťaťa sú to rodičia a krstní rodičia, ktorí preberajú zodpovednosť za jeho výchovu vo viere. V prípade dospelého človeka je príprava rozsiahlejšia a zahŕňa katechumenát.

Katechumenát

Katechumen je človek, ktorý túži a je rozhodnutý prijať sviatosť krstu. Toto rozhodnutie by malo vyvierať z jeho vlastného vnútra. Najdôležitejším rozdielom medzi krstom dieťaťa a dospelého je, že pri krste dospelého človeka je to práve on, ktorý vyjadruje túžbu, aby bol pokrstený. V prípade dieťaťa sú to jeho rodičia, ktorí s ním prichádzajú. Dieťa je vždy krstené vo viere svojich rodičov. Preto i deti na prvom sv. Katechumenát je aj o rozlišovaní, aj o umení povedať „ešte nie“, ak chýba dostatočná ľudská alebo duchovná zrelosť. Augustín v jednej z homílií tiež hovorí, že rozdiel medzi katechumenmi a pokrstenými nie je vo viere, lebo aj katechumen už „nejako“ verí, ale v tom, čo prináša sviatosť krstu - Božiu milosť prostredníctvom odpustenia dedičného hriechu a v dospelosti aj aktuálnych hriechov.

Po prijatí sviatosti krstu by malo nasledovať duchovné aj ľudské sprevádzanie v prostredí spoločenstva.

Pravoslávny kňaz počas krstu

Priebeh krstu

Samotný obrad sv. Krstu má svoje špecifické prvky a symboliku.

• Krst sa podľa možnosti udeľuje v nedeľu. Vtedy si totiž Cirkev pripomína veľkonočné tajomstvo.
• Krst sa vysluhuje za účasti veriacich, najmä príbuzných.
• Dieťa majú dať pokrstiť otec a matka. Sprevádzajú ich krstní rodičia.

Kňaz pozdraví prítomných, najmä rodičov a krstných rodičov, a vyjadrí radosť nad tým, že rodičia prijali dieťa ako Boží dar. Veď Boh je prameňom všetkého života a teraz chce dieťaťu uštedriť aj svoj vlastný život.

Kňaz sa opýta rodičov: Aké meno dávate svojmu dieťaťu? Rodičia: M. Kňaz: Čo si žiadate od Božej Cirkvi pre M. ? Rodičia: Krst.

Milí rodičia, žiadate krst pre svoje dieťa. Tým beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho, ako nás o tom poučil Kristus. Ste si vedomí tejto povinnosti? Rodičia: Áno. A vy, krstní rodičia, máte pomáhať rodičom plniť túto povinnosť. Ste ochotní im v tom pomáhať? Krstní rodičia: Áno.

Svätá matka Cirkev ťa prijíma s veľkou radosťou. V jej mene ťa poznačujem znakom kríža. A bez slova poznačí dieťa krížom na čele. Potom vyzve rodičov, pripadne aj krstných rodičov, aby aj oni poznačili dieťa znakom kríža: Aj vy, rodičia (a krstní rodičia), poznačte dieťa na čele znakom Krista, nášho Spasiteľa.

Nasleduje spoločná modlitba: Bratia a sestry, prosme nášho milosrdného Pána Ježiša za toto dieťa, ktoré má prijať milosť krstu. Modlime sa aj za jeho rodičov a krstných rodičov i za všetkých pokrstených.

Pane Ježišu, daj tomuto dieťaťu účasť na tajomstve tvojej smrti a zmŕtvychvstania. Všetci: Prosíme ťa, vyslyš nás. Udeľ mu milosť znovuzrodenia a začleň ho do svätej Cirkvi. Upevni ho vo viere a urob z neho verného učeníka a svedka tvojho evanjelia. Pomáhaj mu k svätosti života a veď ho do radostí svojho kráľovstva. Pane Ježišu, daj týmto rodičom i krstným rodičom živú vieru, aby boli dobrým príkladom pre svoje dieťa. Zachovaj vo svojej láske aj rodinu tohto dieťaťa. Aj nás všetkých obnov, Pane, aby sme si živšie uvedomili svoje znovuzrodenie v krste.

Nech ťa posilňuje sila Krista, nášho Spasiteľa; na znak toho ťa pomažeme olejom spásy v Kristovi, našom Pánovi, ktorý žije a kraľuje na veky vekov.

Potom sa ide ku krstiteľnici alebo do presbytéria, podľa toho, kde je vhodnejšie udeľovať krst.

Milí rodičia a krstní rodičia, priniesli ste toto dieťa na krst. Dobrý Pán Boh mu dá v tejto sviatosti nový život. Dieťa sa znovuzrodí z vody a z Ducha Svätého. Usilujte sa vychovávať toto dieťa tak, aby sa v ňom božský život stále zveľaďoval. Chráňte ho pred hriechom, lebo hriech ohrozuje boží život v človekovi. Ak ste teda v duchu viery ochotní vziať na seba túto úlohu, pripomeňte si, že aj vy sami ste boli pokrstení; zrieknite sa hriechu a vyznajte vieru v Ježiša Krista, ako v neho verí Cirkev. V tejto viere sa udeľuje deťom krst.

Kňaz: Zriekate sa zlého ducha? Rodičia a krstní rodičia: Zriekam. Kňaz: Aj všetkých jeho skutkov? Rodičia a krstní rodičia: Zriekam. Kňaz: Aj všetkých jeho pokušení? Rodičia a krstní rodičia: Zriekam.

Kňaz: Veríte v Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme? Rodičia a krstní rodičia: Verím.

Kňaz: Veríte v Ježiša Krista, jeho jediného Syna a nášho Pána, narodeného z Márie Panny, umučeného a pochovaného, ktorý vstal z mŕtvych a sedí po pravici Otca? Rodičia a krstní rodičia: Verím.

Kňaz: Veríte v Ducha Svätého, vo svätú katolícku Cirkev, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný? Rodičia a krstní rodičia: Verím.

My všetci sme teraz s vami vyznali vieru Cirkvi. Chcete teda, aby M. bol (a) pokrstený (á) v tejto viere? Rodičia a krstní rodičia: Chceme.

Kňaz hneď krstí dieťa a hovorí: M., ja ťa krstím v mene Otca poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody prvý raz, i Syna poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody druhý raz. i Ducha Svätého. poleje dieťa vodou alebo ho ponorí do vody tretí raz.

Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud. Teraz ťa poznačuje krizmou spásy, aby si bol údom Krista kňaza, proroka a kráľa a mal život večný. Tu kňaz mlčky pomaže sv. krizmou dieťa na temene hlavy.

M., stal (a) si sa novým stvorením a obliekol (obliekla) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti. Tvoji rodičia a príbuzní budú ti pomáhať slovom i príkladom, aby si ho priniesol (priniesla) nepoškvrnené do života večného.

Prijmite svetlo Kristovo. Otec alebo krstný otec (krstná matka) zažne sviecu svojho dieťaťa od veľkonočnej sviece.

Milí rodičia a krstná matka (krstný otec, krstní rodičia), vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom ako dieťa svetla a vytrvalo vo viere až do konca. Tak bude môcť ísť so všetkými svätými v ústrety Pánovi, keď' príde v ...

Krst ako prvá sviatosť je nezaslúžiteľný dar, pôsobí vždy blahodarne a má umožniť každej ľudskej bytosti mať podiel na Božej nadprirodzenej milosti. Do našej nesmrteľnej duše sa vtláča nezmazateľný znak, že patríme Kristovi a diabol si na nás nemôže robiť nárok.

Historické aspekty krstu

Nasledujúci článok sa zaoberá vysluhovaním sviatosti krstu v minulosti a cirkevnými nariadeniami, ktoré ovplyvňovali nielen samotný krst, ale aj vedenie matriky pokrstených v rámci Rímskokatolíckej cirkvi. Nariadenia o vysluhovaní krstu boli zhrnuté v tzv. rituáloch, ktoré vydávala pápežská kúria v Ríme. Odtiaľ boli následne rituály distribuované do celého kresťanského sveta.

Najstaršími dokumentmi pojednávajúcimi o sviatosti krstu a o vedení matrík, ktorými sa budeme zaoberať, sú závery Tridentského koncilu, ktorý sa konal v rokoch 1545 - 1563. V rámci tohto koncilu boli do istej miery upravené vysluhované sviatosti, okrem iných aj sviatosť krstu. Koncil zmenil pôvodný zvyk, podľa ktorého malo každé pokrstené dieťa jediného krstného rodiča. Podľa nového zvyku mohlo mať dieťa buď jedného, alebo dvoch krstných rodičov. Ak bol zvolený jediný krstný rodič, mohlo ísť o muža alebo o ženu bez ohľadu na pohlavie dieťaťa. Ak však boli zvolení dvaja krstní rodičia, malo ísť o jedného muža a jednu ženu (Concilus Tridentinus, Sessio 24., Caput 2.

Najstarším dokumentom z územia Uhorska, ktorý by reagoval na závery Tridentského koncilu, bolo záverečné uznesenie Trnavskej synody, ktorá sa konala v roku 1611. Krstu a matriky pokrstených sa týkajú dva odseky. Prvý povoľuje účasť dvoch krstných rodičov na krste dieťaťa (Synodus Tyrnaviensis, 1611, s. 17. In: Rituale Strigoniense, 1692). Druhý odsek sa venuje dekanským vizitáciám. V rámci vizitácie prikazuje dekanovi o. i. zistiť, „či jestvujú knihy, do ktorých sa zapisujú mená pokrstených, krstných rodičov, biskupom pobirmovaných a mená tých, ktorí uzavreli manželstvo.“ Z toho je jasné, že už v roku 1611 mali v uhorských farnostiach existovať minimálne matriky pokrstených, pobirmovaných a sobášených.

Rímsky rituál vydaný za pápeža Pavla V. v roku 1614 veľmi presne popisuje vysluhovanie sviatosti krstu. Obsah tohto rituálu sa neskôr stal súčasťou viacerých rituálnych kníh, ktoré vydávali uhorské diecézy, napr. Ostrihom (1692), Jáger (1702), Ostrihom (1745) a Kaloča (1833). Krst sa v Rímskokatolíckej cirkvi považuje za prvú zo sviatostí, ktoré určil sám Ježiš Kristus. Je bránou k ostatným sviatostiam, keďže žiadnu inú sviatosť nemožno prijať bez predchádzajúceho prijatia krstu. Rituál jasne cituje Sv.

Matériou krstu bola čistá voda, ktorá sa požehnávala každoročne na Veľkonočnú vigíliu alebo na Vigíliu zoslania Ducha Svätého a tá sa používala po celý zvyšok roka. Nepožehnaná voda sa smela použiť iba v prípade, že sa požehnaná voda minula, resp. v prípade tzv.

Pri krste mal byť prítomný jeden alebo dvaja krstní rodičia. Ak teda zistíme, že niektorý z našich predkov šiel za krstného rodiča, automaticky môžeme o ňom prehlásiť, že bol považovaný za duševne zdravého a morálne spôsobilého na plnenie tak významnej úlohy. Sviatosť mohol v kostole vyslúžiť farár alebo iný kňaz, ktorý mal biskupské poverenie krstiť deti. Pred obradom bol povinný stretnúť sa s krstnými rodičmi a zistiť, či sú z miestnej farnosti. Následne prišlo na výber krstného mena pre dieťa. To nesmelo byť hanlivé, vymyslené, posmešné, mýtické ani pohanské.

Kňaz krstil výlučne v latinskom jazyku formulkou Ego te baptizo in nomine Patris et Filii et Spiritus Sancti (Ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého), pričom mohol dieťaťu liať vodu na hlavu, ponoriť dieťa pod vodu alebo dieťa jednoducho pokropiť vodou. Potom nasledoval samotný krstný obrad. Jeho prvou časťou je zrieknutie sa hriechov, ktoré v mene pokrsteného vykonali jeho krstní rodičia. Táto časť sa slúžila v jazyku ľudu, a preto je aj v samotnom rituáli popísaná v štyroch jazykoch - latinsky, nemecky, maďarsky a slovensky.

Z pohľadu genealóga má mimoriadny význam posledná veta popisujúca priebeh krstného obradu: „Predtým, než je dieťa z kostola odnesené alebo než krstní rodičia z kostola odídu, zapíše farár dôkladne ich mená a iné údaje o vyslúženom krste podľa predpísaného spôsobu do knihy pokrstených.“

Pod týmto pojmom rozumieme krst za špeciálnych okolností, kedy z rôznych dôvodov nebolo možné dieťa priniesť na krst do kostola. V prípade hroziacej smrti mohol dieťa i dospelého pokrstiť ktokoľvek - veriaci, neveriaci, evanjelik, pravoslávny veriaci, či dokonca exkomunikovaný. V takomto prípade mohol krst prebehnúť aj v materinskom jazyku krstiaceho človeka.

Pri výbere krstiaceho spomedzi prítomných mal byť uprednostnený kňaz pred diakonom, vysvätený kňaz pred laikom, veriaci pred neveriacim a muž pred ženou. Výnimkou z posledného pravidla bola situácia, ak by žena ovládala formulku a obrad krstu lepšie než prítomný muž. Na to, aby pôrodná baba vedela poriadne krstiť, mal v každej farnosti dohliadnuť farár. Ak hrozila smrť dieťaťa, potom smela dula dieťa pokrstiť hneď, keď sa na svet dostala jeho hlavička.

Rímsky rituál z roku 1614, ako aj uhorské diecézne rituály zo 17. a 18. storočia sa bližšie vyjadrujú aj k zapisovaniu pokrstených detí do matrík. „Roku Pána X. Dňa X. v Mesiaci X. som Ja X., farár tohto Kostola sv. X. v meste alebo na mieste X. pokrstil dieťa narodené dňa X. z X. a X., manželov tejto farnosti, alebo z takej farnosti, miesta a rodiny, ktorému bolo pri krste dané meno X. Krstnými rodičmi sa stali X., syn X. z farnosti alebo miesta X. a X., manželka X., resp. dcéra X. z farnosti alebo miesta X.“ (Písmeno X.

Krstný obrad bol vo forme, v akej ho poznáme dnes, ustanovený už v 16. storočí počas koncilu v Tridente.

tags: #pravoslavny #krst #dietata