Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat.
V roku 2008 v kanadskom Quebecu výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružale, Ladomirovej a Ruskej Bystrej.
Drevený kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
Kult Bohorodičky Ochrankyne na Rusi
Sviatok presvätej Bohorodičky Ochrankyne (csl. Pokrov) sa začal sláviť na Rusi na podnet Andreja Bogoľubského (†1174). Cirkevnoslovanský pojem Pokrov je doslovným prekladom gréckeho slova Skepé (ochrana, obrana, útočisko).Kyjevské veľkoknieža sa o príslušnej udalosti dozvedelo zo životopisu svojho patróna sv. Andreja Jurodivého (blázna pre Krista). Tento svätec slovanského pôvodu sa zúčastnil aj so svojím učeníkom Epifánom na modlitbovom zhromaždení v blachernskom chráme, ktoré sa mohlo konať práve 1. októbra.
Počas modlitby uprostred zástupu svätý Andrej Jurodivý „jasne videl na vlastné oči Paniu veľmi vysokej postavy, ako prichádza cez cárske dvere [ikonostasu], obklopená vznešeným sprievodom. Sprava a zľava ju svojimi rukami podopierali ctihodný Predchodca [Ján Krstiteľ] a Syn hromu [evanjelista Ján]; sprevádzal ju nespočetný zástup svätých… Keď sa zástup dostal k ambónu [polkruhovitému vyvýšenému miestu pred ikonostasom], Andrej sa obrátil k svojmu učeníkovi Epifánovi a spýtal sa ho: ‚Vidíš Vládkyňu a Paniu?‘ On odpovedal: ‚Áno, vidím, môj duchovný otec.‘ A pred ich očami, keď nadlho sklonili kolená, sa Pani modlila, pričom jej stekali slzy z božskej a nepoškvrnenej tváre. Po skončení modlitby vstúpila do svätyne, kde sa znova začala modliť za ľud, ktorý ju obklopoval. Potom si zložila žiarivý plášť, s veľkou vznešenosťou ho rozprestrela a svojimi čistými rukami ním zakryla všetok ľud, ktorý pod ňou stál. Tí, čo videli tieto neobyčajné veci, značný čas na to hľadeli a celé vnútro [chrámu] ožarovala božská sláva.“ (Acta Sanctorum)
Chrámy venované Božej Matke Ochrankyni
Prvý chrám zasvätený presvätej Bohorodičke Ochrankyni dal na Rusi postaviť Andrej Bogoľubský v blízkosti mesta Vladimir pri rieke Nerľ v roku 1165. Pre cirkevno-politické ciele tohto kyjevského veľkokniežaťa, ktoré však sídlilo vo Vladimiri, bola príznačná skutočnosť, že nový sviatok propagoval aj na úkor starších patronátov (napríklad svätých mučeníkov Borisa a Gleba), preto sa rýchlo rozšíril po celej Rusi. V obľube zostal aj medzi gréckokatolíkmi. V Prešovskej archieparchii je Bohorodičke Ochrankyni dodnes zasvätených 54 chrámov, v Košickej eparchii desať.
Klokočov: Pútnické miesto gréckokatolíkov
Najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Zemplíne je Klokočov (okres Michalovce). Úcta k tomuto miestu je zviazaná s ikonou Bohorodičky v miestnom chráme. Dedina Klokočov je malá - žije tam len okolo 430 obyvateľov; niekto by ju nazval idylickou, arogantnejší nudnou. Osobitý ráz jej dodáva fakt, že leží na severnom brehu Zemplínskej šíravy.
Možno by klasicistický chrám nikto mimo miestnych špeciálne nevyhľadával, nebyť obrazu Panny Márie, ktorý pred 350 rokmi prebodli vojaci - a Panna Mária na ňom začala slziť.
Úvod do ikon
Zázračná Ikona a Historické Udalosti
Časť udalostí nám prezrádza text zachovaný na kópii ikony. Stalo sa to v roku 1670 počas kuruckých vojen, keď vojsko tiahlo na Michalovce. Ľudia sa so strachom zišli v drevenom chráme. Keď bolo rabujúce vojsko blízko, tvár Bohorodičky na ikonostase sa zatemnila a začala slziť.
Vojaci na druhý deň chrám podpálili, ale ikona nebola poškodená. Previezli ju do Prešova a umiestnili v mestskej klenotnici. Tu sa začala jej dobrodružná púť.
Chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove
Svedčí nám o tom text na kópii čudotvornej ikony v Klokočove: „Skutočná ikona Bohorodičky, ktorá v r. 1670, v chráme rusínskej dediny Klokočov, patriacej k Viňanskému zámku v Hornom Uhorsku, pred zrakmi mnohých slzila. Keď sa udial tento zázrak pred očami heretických vojakov, mnohí z nich padli na kolená a prosili o odpustenie svojho previnenia. Ďalší ušli do tábora a oznámili, čo sa v stalo v klokočovskej cerkvi. V noci vojaci drevený chrám zapálili a zhorel do tla.
Z iného podania sa dozvedáme, že v čase zázraku okolie Michaloviec obliehali maďarské kalvínske vojská, ktoré ničili všetko. Bola pravdepodobne nedeľa, alebo sviatok, pretože v chráme bolo veľa ľudí, ktorí sa tu zišli, pretože počuli o slzení drevenej ikony Bohorodičky, ktoré trvalo niekoľko dní. Ľudia ani nespozorovali, že do dediny vošlo kalvínske vojsko. Spamätali sa až vtedy, keď vojaci s krikom vtrhli do chrámu a začali nožmi a bajonetmi rezať ikony. Keď zastali pred ikonou Bohorodičky, v Jej očiach uvideli slzy. Vojak zdvihol bajonet, aby prebodol ikonu a vtedy ľudia zbadali, že z očí ikony cícerkami tiekli slzy.
Presvätá Bohorodička plakala... Či sa vojak zľakol a ustúpil od ikony, alebo mu ľudia zastali cestu k ikone, to už nie je známe. Ale s ikonou ušli do lesa a chrám vojaci vypálili do tla.
Osud Ikony po Zázraku
Čo sa stalo s ikonou po zázraku ? Ikona bola prenesená do Prešova, kde bola pomerne dlhý čas. Veriaci ju mali vo veľkej úcte. Z historických prameňov sa dozvedáme, že sa pred ňou často modlila grófka Sofia Báthory, ktorá ju neskôr dala preniesť do zámku v Mukačeve, kde bola umiestnená v zámockej kaplnke. Grófka ikonu dala ozdobiť perlami a drahokamami. Po jej smrti vzácnu ikonu, ako rodinný poklad, zdedila nevesta grófky Báthoryovej - Ilona Zrinska. Neskôr ikona ešte pár krát zmenila miesto, až napokon, v r. V r. 1769 dala cisárovná Mária Terézia vyhotoviť vernú kópiu čudotvornej ikony, ktorú darovala mestu Prešov, kde bol tento obraz do r. Ďalší osud pôvodnej ikony, tak ako aj jej prvej kópie, nie je známy. Začiatkom 20. stor. boli namaľované ďalšie dva obrazy, ktoré boli kópiami prešovskej ikony. Jeden bol umiestnený v uniatskej katedrále Povýšenia sv.
V rámci desaťročia duchovnej obnovy Slovenska od 16. septembra 1991 až do februára roku 1997 navštívila ikona Bohorodičky z Klokočova všetky gréckokatolícke farnosti na Slovensku. Od vzniku apoštolského exarchátu v Košiciach (1997) i jeho povýšenia na eparchiu (2008) je Klokočov jej najvýznamnejším pútnickým miestom. Tematicky je odpust zameraný na mládež. Okrem tradičného "uspenského" odpustu sa tu pravidelne konajú slávenia fatimských sobôt.
Program Eparchiálnej Slávnosti v Klokočove
Gréckokatolícka eparchia Košice a Farnosť Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove pravidelne pozývajú na eparchiálnu slávnosť chrámového sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Tu je príklad programu:
- Piatok: Duchovná obnova a svätá liturgia s modlitbami za uzdravenie a oslobodenie.
- Sobota: Deviata hodinka, malá večiereň, malé svätenie vody, veľká večiereň s lítiou, posvätný ruženec spoločenstiev mladých, archijerejská svätá liturgia, krížová cesta mladých.
- Nedeľa: Svätá liturgia (slovenská) s panychídou, akatist k Bohorodičke, polnočnica, eucharistická poklona, prosebný kánon k Bohorodičke, moleben k Presvätej Bohorodičke, utiereň a prvá hodinka, svätá liturgia (cirkevnoslovanská), tretia hodinka, posvätný ruženec, archijerejská svätá liturgia.
Výročie Zrodu Duchovného "Nového Klokočova"
Taktiež si pripomenieme 10. VÝROČIE ZRODU DUCHOVNÉHO „NOVÉHO KLOKOČOVA“ - keď sa v r. 2009 s požehnaním vladyku Juraja, vtedajšieho biskupa michalovského, nižno-rybnický chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky, stáva miestom prenesenia novej kópie divotvornej klokočovskej ikony a obnovenia úcty k nej medzi pravoslávnym národom. Pravoslávny národ mal stále vo veľkej úcte Presvätú Bohorodičku. Ona, Matka nášho Hospodina a Spasiteľa Isusa Christa, sa práve v tých spasiteľných chvíľach Jeho golgotského utrpenia stala aj našou Matkou.
Matka Božia Svoju lásku k nám prejavovala a do dnes prejavuje na mnohých miestach cez Jej čudotvorné ikony. V r. Zbožný národ sa stále s láskou utiekal pod pokrov Nebeskej Matky a tak to bolo aj vtedy, keď Bohorodička začala prelievať slzy nad ľudom Zemplína. Ľudia mali dôvod na modlitbu o ochranu, keďže sa v tom čase Uhorsko zmietalo v krvavých politických a náboženských bojoch. Aj Klokočovčania sa vrúcne modlili pred Jej ikonou, keď už nepriateľské vojská stáli neďaleko Michaloviec a všetko sa zdalo beznádejné.
Sviatok Zosnutia Bohorodičky
Sviatok, ktorý si pravoslávna Cirkev pripomína 15. / 28. Sviatok a jeho samotné slávenie má korene v rannom kresťanstve, celý kresťanský východ slávi tento sviatok od konca 6. storočia. Naša svätá pravoslávna Cirkev nás vopred pripravuje k dôstojnej oslave, dvojtýždňovou pôstnou predprípravou, tzv. Uspenský pôst sa nespája len so samotným sviatkom Zosnutia Bohorodičky, ale stretneme sa aj s pomenovaním ako sú „jesenný pôst“, „spasivka“, či „koncoročný pôst“, pretože završuje etapu cirkevného roka, vzhľadom na fakt, že práve 1. / 14. september je začiatkom nového ročného cyklu života Cirkvi.
Pred svojím zosnutím žila Presvätá Bohorodička v Jeruzaleme. Bohorodička, žijúc vo svätosti, nepotrebovala očisťovať svoju dušu prostredníctvom pôstu a modlitby, no aj napriek tomu to robila. Svätý Simeon Solúnsky vo svojom rozprávaní, kde vyzdvihuje dôležitosť a svätosť Matky nášho Spasiteľa Isusa Christa, hovorí: „A preto sme povinní aj my sa postiť a ospevovať Ju, napodobňujúc Jej život a vyzývajúc Ju k modlitbe za nás“.
Práve v česť sviatku Jej zosnutia je zasvätených mnoho chrámov, veď Bohorodička je tá, ku ktorej sa mnoho ľudí utieka a prosí Ju vo svojich modlitbách o pomoc. Sviatok Zosnutia Bohorodičky je radostnou udalosťou v živote každého kresťana. Mnohí sa pozastavíme nad tým, a určite si položíme otázku, ako môže byť smrť radostná? Ale skutočne, „smrť“ Bohorodičky, ukončenie Jej pozemského putovania, je veľkým a radostným okamihom. Samotný názov sviatku vystihuje podstatu, akou došlo k ukončeniu pozemského života Christovej Matky. Sviatkom Uspénija -Zosnutia, si pripomíname smrť, vzkriesenie a Jej pozdvihnutie do nebeskej slávy.
tags: #pravoslavny #pokrov #bohorodicky