Kedy byl ľud Izraelský šťastlivější, jako keď Josafat, Joathan, Ezechiáš, Šalamún a Dávid kráľ nad nim panovali? Keď kráľovná Saba viděla slávu Šulamúnovú, rekla: „Ponéváč miluje Boh Izraela, a chce ho zachovať na věky, preto ustanovil tebä nad nim kráľom“ (II. kn. Kron. 9, 8.).
Myslime i my, dnešní deň, v ktorom rozjímame o čnostach sv. Štěfana, prvého našeho kráľa, a ctíme jeho pamiatku s obzvláštnou slavnosťou. Krajino Uhorská! ktorá si sv. Štěfana na svět vydala, v lone tvojom vychovala; ktorá si mala to šťastie, že on nad tebou s kráľovskou mocou panoval: tys´ viděla jeho horúcu lásku k Bohu, divila si sä nad svätosťou tvojeho kráľa, skúsila si nad tebou božské požehnanie: uznávaj s povďačným srdcom, že sv.Ó, zaiste sä môžu o ňom povědať tie slová proroka: „Vyšiel si k vysloboděniu ľudu tvojeho.“ Podľa týchto slôv sv. Štěfan je opravdivým vysloboditeľom ľudu národu svojeho; lebo ho vyslobodil od pohanskej slepoty zahynutia věčného, a viedol k časnému a věčnému blahoslavenstvu.
Svätý Štefan a šírenie kresťanstva
Sv. Štěfan už raz s Bohom skutok ten začal, aby pohanských Uhrov k Bohu priviedol, nestaral sä už viac o svoje časné panovanie. Keďby sä on skrze ty prekážky a protivenstvá, ktoré sä mu pri vykoreňovaní pohanstva nadstavovaly, hneď z počiatku byl odstrašiť dal, tedy by snáď Uhorská krajina nebyla kresťanská, stála by snáď v priateľstvě s diablom, v nepriateľstvě ale s Bohom. Sv. Štěfan začal s Bohom prácu svoju, poručil na Boha všecko.
Svět sä eště posaváď čuduje nad tým, že kráľ tento byl takou silou od Boha ozbrojený, že takú vieru a náděj v Bohu mal, ktorýžto u prostried tak veľmi divokého národu sä odvážil skutok ten vykonať, aby Uhrov pohanským modlám slúžacích obrátil a pod Kristovu zástavu priviedol.
Skutok tento byl zaistě vznešený a ťažký! Nemôhol-li sä kráľ toho obávať, že sä proti němu celý národ zbúri, ktorý od predošlého náboženstva, v ktorom predkovia jeho za mnoho tisíc rokov žili, od predošlých obyčajov, ku ktorým byl národ tento zvyknutý, odviesť silou, mocou sä usiloval.Sv. Štěfan, jaheň a prvý mučedlník, v jasnej podobě těhotnej manželke Gejzy, kniežaťa, Šarolta nazývanej, v meste Ostrihome, reknú k něj: „Úfaj, ženo! Aby sä ale istějšie poznalo, k čemu toto zjavenie cieli, i pred tým zjavil anjel tajemstvo toto Gejzovi, ktorý o obrátění m rodu Uhorského byl starostlivý, reknúc k němu: „Pokoj buď tebě, vyvolený Boží! nestane sä skrze tebä, o čom si rozmýšľaš; narodí sä tebe syn, ktorý z uríděnia Prozretedlnosti božskej to vykoná, čo ty chceš. On bude kráľ, a síce z počtu tých kráľov, ktorých Boh vyvolil.“Hľa, eště v životě materinskom je nádoba táto vyvolená! Prvej Bohu, nežli matke známy, eště sä nenarodil, a už ku koruně je povolaný! S tak mnohými zázrakmi bylo oznámeno naroděnie sv. Štěfana! Ó, zaistě Bohu milé dieťa! Už vtedy vidělo nebe deňnicu, v ktorej světle budú pohanskí Uhria chodiť, a deň spravodlivosti Ježiša Krista poznávať, podľa toho, čo hovorí prorok: „Ľud, ktorý chodil vo tmách, viděl světlo veliké: a bývajúcim v krajině stienu smrtedlného, svetlo vzešlo im“ (Izai.Vyplněné sú, Gejzovi a Šaroltě učiněné božské zasľúbenia. Narodil sä Štěfan v městě ostrihomskom. Sv. Vojtěch, biskup pražský, ktorý z božského vnuknutia, pre obrátěnie pohanov prišiel do Uhorskej krajiny, a v domě Gejzovom sä uhospodil, pokrstil a vychoval tohoto, v náděj krajiny rostnúceho mladého princa.Keď po smrti otca svojeho Štěfan vzäl ríděnie krajiny a národa Uhorského na sebä, prvá jeho starosť byla, aby pohanský svôj národ spravedlnosti a k světlu pravej viery priviedol. A preto povzbudzoval národ svôj rozkazom, mocou, príkladom svojim, aby sä poddal sladkému jármu učenia Kristovho, aby na miesto modiel vzýval Ježiša, aby obrátil zlorečenie na vyznanie hriechov svojich, vyliaťa krve, bitky, pomsty na skrúšené pokánie.
Predložil im, aby poznávali, jaký je rozdiel medzi službou pravého Boha a medzi službou diabla, medzi pravým Bohom a cudzými falošnými bohami, medzi Kristom a blúdom, medzi nebom a zemou, medzi věčným blahoslavenstvom a zatracením, medzi peklom a věčným životom. „Milý ľud! Ty a predkovia tvoji ste dychtili po panovaní nad celým svetom: hľa, to je opravdivě panovanie, keď sä službě božskej odovzdáte. Keď ste hotoví, pre pomíňajúce sä vladárstvo toľko krve vyliať: prečo sä radšej neusilujete, abyste si nebeskú korunu zýskali?“ Týmto a tomuto podobným spôsobom napomínal, povzbudzoval sv. Štěfan ľud svôj k prijatiu viery Kristovej.Sv. Štěfan začal s Bohom prácu svoju, poručil na Boha všecko. On otvoril dvere kráľovstva nebeského, nakoľko to na ňom, jako na apoštolovi záležalo, ohlašujúc: „Jeden je Boh, jedna viera, jeden krst“ (k Efezk. 4, 5.). A jako kráľ a nástroj Boží „prinútil ich vojsť“ do ovčinca Kristovho, - prinútil ich (Luk. 14, 23.) so všeckou mocou, to jest: rečou, s rozkazmi dobrými príkladmi, áno i zázrakmi, aby poddaní jeho viděli, že Boh je s nim: a preto pospiechali nie po jednom, lež húfami ku Kristu Kaštiele, zámky, mestá, vojáci, celé obce hromadami prichádzaly nasledujúc príklad vätšícb, aby sä dali pokrstiť.
Z úst každého slyšať bylo meno Ježiš; všade bylo vidieť pokánie, všade radost, pokoj, lásku, dobrotivosť a iné dary Ducha Sv., ktoré zaštěpovala chovala, rozmnožovala v srdciach jejích modlitba, zásluhy, príklad apoštolská horlivosť sv. Štěfana. Abych na krátko povědal: že krajina Uhorská dnes modlám neslúži, to je ovocie horlivosti sv.Obdobie nepokojov a upevňovanie viery
Keď videl sv. Kráľ s radosťou ovocie horlivosti svojej: že s totižto jeho poddaní Uhorskí každodenně viac a viac z pohanstva pod zástavu Kristovu shromažďujú: vtedy nepriateľ všeckého dobrého, diabol, sä zo závisti so všeckou silou usiloval, jeho sv. úmyslu prekážku učiniť: a preto keď velkú čiastku ľudu k predošlému pohanskému blúdu zviedol, pobúril celú krajinu.Tu a tam povstanúc něktorí buriči, všecko vyhubili ohňom a mečom, kostoly vyrabovali, služebníkov Cirkve ukrutně prenasledovali, a vieru spolu i s kráľom vykoreniť sä usilovali. Kupa sedmohradský a Julius šimegský, kniežatá, pekelně rozzlobení, sä ozbrojili, aby to, čo sv. Kráľ s velkým ustávaním za dluhý čas staväl a vystavil, naraz vyvrátili, vyhubili. I čože činil sv. Kráľ v týchto tak mnohých búrkach? Jeho v Bohu založená dôvera neoslabla; lež jako voľakedy Gedeon, dúfajúc v božskej pomoci s 300 vojákami, vojsko nepriateľské, na 2,000 hláv silné, rozohnal: tak sv. Štěfan, dúfajúc v Bohu, ktorého česť obraňoval, postavil sä na odpor buričom, a obdržal víťazstvo nie len nad týmito, lež ai nad pekelnými mocnosťami, ktoré nad pohanskými Uhrami tak dluhý čas panovaly. Považujúc toto, vyvolávam s prorokom: Ó, blahoslavený Kráľu, sv. Štěfane!Jako opatrný hospodár činí so svojou rolou, tak učinil sv. Štěfan kráľ so svojou krajinou. Hospodár najprv vytrhuje, vypaľuje zo země trnie, bodláče a škodlivé byliny, a potom seje žito do něj: podobně náš apoštolský kráľ vykorenil trnie modlárstva, ohavnosti a ukrutnosti pohanskej, a potom zasial semeno sv. evanjelia, vštěpil vieru Kristovu, nábožnosť, čnosť do sŕdc poddaných svojich. Tak on činil, jako múdry staviteľ, ktorý dom buduje. Múdry staviteľ musí najprv zrútiť, obzvláště keď chce nový dom vystaviť z kamenia domu pobúraného.
Kráľovstvo svätého Štefana – začiatok stredovekého Uhorska
Význam chrámu
Sv. Sv. písmo činí zmienku o dvojakom chráme. Jeden je rukou ľudskou spravený (Skut. ap. 7, 48.), ktorýžto je k svätým věcam, jakožto: k vykonávaniu pobožnosti, k modlitbě, k slyšaniu slova Božieho, k chvále Božej uríděný. Druhý je nie rukou ľudskou spravený (k Žid. 9, 11.). A tento jest vznešenější, dokonálejší, nežli tamten; lebo je chrám duchovný.Každý opravdivý kresťan je takýto chrám, ktorý totižto podľa výpovědi sv. Pavla v milosti božskej žije. „Neviete-li - hovorí - že ste chrám, Boží, a Duch Beží prebýva vo vás“ (I. kn. Kor. 3, 16.). Chrám nie rukou ľudskou učinený je Cirkev svätá, t. j. shromažděnie všeckých pravověriacich kresťanov, „v ktorom základné kameně sú apoštolovia, uholný ale kameň je sám Ježiš Kristus. Na ktorom všecko stavanie vystavené rastie v chrám svätý v Pánu: na ktorom ste ai vy spolu vystavení na príbytok Boha v duchu“ (k Efezsk. Tohoto chrámu živé kameně sú pravověriaci kresťania, o ktorých hovorí sv. Peter: „I vy, jakožto kameně živé, vystavujte sá v dom duchovný“ (I. Petr. 2, 5.).
To, čo sv. Peter chce týmito slovami: „jako kameně živé vystavujte sä v dom duchovný“ povědať, vykladá sv. Není potrebné, abych vám obšírnějšie vyložil: s jak mnohýn ustávaním, s jak velikou horlivosťou vystavil sv. Kráľ náš Boh tento chrám, nie rukou ľudskou spravený, - to je celému světu známo. Lebo jestli podľa slôv sv. Augustína býva chrám Bohu vystavený vtedy, keď bývajú pohani k pravej viere Kristovej obrátění, z temnosti pohanstva k světlu opravdivej viery privedení zdáliž sv. Štěfan nerozšíril Cirkev Kristovu, keď neustále na tom pracoval, aby duše Bohu zýskal? Jestli Dom Boží býva staväný vtedy, keď ľud kresťaský býva k nábožnému spôsobu života spôsobený: zdáliž i toto nečinil sv. Štěfan jak slovom, tak príkladom náboného života?Takýmto spôsobom oběrajúcsä v práci apoštolskej sv. Kráľ náš, zaštěpil pomály vieru, kresťanstvo v srdciach národu svojeho, a priviedol k hojnej úrodě. Chcete-li vidieť apoštolského Kráľa a Kráľa apoštola? Hľa, toto je sv. Štěfan! Kráľ je on a Apoštol, pravím; lebo on hodnosť kráľovskú s horlivosťou apoštolskou sjednotil. Tuto on vyhubil jako Kráľ nepriateľov; tam zase jako Apoštol založil biskupstvá. Tuto on ustanovil právo krajinské; tam zase ohlašoval evanjelium. Tuto on rozšíril panstvo a krajinu; tam zase Cirkev sv. rozmnožoval. Tuto on zámky, městá; tam zase chrámy Božie vzbudoval.
| Činnosť sv. Štefana | Príklad |
|---|---|
| Vyhubenie nepriateľov | Ako kráľ |
| Založenie biskupstiev | Ako apoštol |
| Ustanovenie práva krajinského | Šírenie evanjelia |
| Rozšírenie panstva a krajiny | Rozmnožovanie Cirkvi svätej |
| Budovanie zámkov a miest | Budovanie chrámov Božích |
On nebyl s tým spokojný, že uhorský národ k poznaniu pravého Boha do ovčinca Kristovho priviedol; lež staral sä o to, aby ľud jeho, ku Kristu obrátený, ai život viedol, ktorý by sä s tak svätou vierou srovnával. Čo iného sú tie krajinské práva, tie rozkazy, ktoré on k ríděniu národu Uhorského vydal, jako samé rozkazy sv. evanjelia? On nič nezanedbal z úrädu apoštolského. Ničeho nebylo proti viere a Cirkvi, čo by on nebyl vyhubil; nebylo tej modle na Uhorskej púdě, ktorú by on nebyl stroskotal. Nebylo slyšano toho zlorečenia, toho preklínania, toho prerušenia sviatku alebo pôstu, ktoré by on nebyl potrestal.
Pravda je, že hrozby od zlého odstrašujú; však ale predca účinlivější je živý príklad: a preto k odďáleniu bezbožnosti a k vykonávaniu čnosti u ľudu pohanského v ten čas najmocnějšou pohnútkou byl príklad života sv. Ale ani s týmto nebyla spokojná horlivosť sv. Kráľa; lež aby nová Cirkev Uhorská hojnějšie ovocie prinášala, povolal učených ľudí z cudzích krajín, a prijal ich jako anjelov Božích laskavě: Sv. Vojtěcha, pražského biskupa, sv. Gerarda z Benátok, ktorý potom byl biskupom čanádskym, vychovateľom sv. Imricha kniežaťa a mučedlníkom. I nepovolaní prišli húfně k sv. Kráľovi, - o ktoromžto chýr sä byl po celom kresťanskom světě rozniesol, - a po všeckých stranách krajiny učili a krotili národ uhorský.Všecko usilovanie sv. Štěfana, jako Kráľa apoštolského ta cielilo, aby na miesto pohanstva a modloslužebníctva česť Boha pravého v srdciach svojich Uhorských poddaných zaštěpil a upevnil; lebo věril: že blaho a vzrost zemského panstva, že zachovanie pokoja s Božskou cťou a bázňou býva tak úzko spojené, že krajina s touto stojí, bez tejto ale upáda. Písano stojí u Izaiáša: „Národ zaistě a kráľovstvo, ktoré by neslúžilo tebe, zahynie“ (Izai. 60, 12.).A preto, jako sä na Kráľa Boha milujúceho svědčalo, sv. Štěfan neprestával k božskej cti a k viere štvorakým spôsobom dopomáhať. Totižto s dobrým príkladom, s ktorým to zýskal, že sä krajina jemu poddaná v bohabojnosť a nábožnosť obliekla. S rozkazmi, s ktorými zákon Boží krajině predložil. So zbrojou, s ktorou sä hrozil pohanom, ktorí druhých od obrátěnia zdržovali. Medzi týmito pamiatky hodno je v ostrihomskom zámku arcibiskupstvo a hlavný kostol, z ktorého ale včuľ už len něktoré múry stoja; potom štyria prepoštovia so svojou kapitulou.
Sv. Kráľ chcel, aby táto hlavná ostrihomská cirkev u prostried krajiny tak byla, jako srdce u prostried údov. - Nie za mnohé letá, keď sv. Kráľ slyšal, že sv. Vojtěch je v Pruskej krajine pri oltári zamordovaný, a spoznal, že on to krvou svojou zapečatil, čo pred tým slovami učil, nebylo mu dosť na tom, že mu jako mocnému prímluvcovi sebä a krajinu svoju odporučil, lež mu chcel tiež jakožto svojemu vychovateľovi věčnú pamiatku v ostrihomskom zámku pozôstaviť. „Na tomto mieste - riekol sv. Kráľ - som vodou krstu svätého umytý; na tomto mieste mňa v Ježiši Kristu sv. Vojtěch splodil. Keď toto zvěděl náměstník Kristov rímsky pápež Silvester, tohoto mena druhý, skrze poslov, ktorých k němu poslal sv. Štěfan, a vyrozuměl túto kresťanskú horlivosť sv. Kráľa, ktoroužto si tak veliká krajina zýskala Ježišu Kristu, radoval sä v Pánu, a jemu ďakujúc, tieto slová riekol: „My sme Apoštolskí; sv. Stěfan je opravdivý Apoštol sám.“ Čo od něho žiadal a prosil sv. Štěfan, k tomu všeckému privolil.M. Kr.! slyšali ste, že sv. Štěfan je od Boha k spaseniu krajiny našej poslaný; lebo on v krajině Uhorskej vykorenil pohanstvo; on vieru Kristovu v něj založil; on nás do ovčinca Kristovho, do lona Cirkve sv. priviedol. Utíkajme sä k sv. Kráľovi, aby čo s božskou mocou vystavil, to skrze orodovanie svoje zadržal, Cirkev sv. samospasitedlnú. Nasledujme príklad sv. Kráľa, a čo on v celej rozsiahlej krajině, to my dľa možnosti a spôsobnosti našej čiňme. Netrpme nevěru, zlosť a bezbožnosť v domoch našich; napomáhajme vieru, bohabojnosť, nábožnosť. Budme věrní služebníci Kristovi, abysme spolu s věrným jeho služebníkom sv. Štěfanom někdy korunu slávy věčnej obdržali. Ameň.