Pre Mňa Žiť Je Kristus a Zomrieť Zisk: Hlboký Výklad a Aplikácia v Živote

Dnes večer by som začal jedným zvláštnym veršom z Listu Hebrejom 2,14: „Pretože súrodencov spája telo a krv, i On sa stal jedným z nás, aby svojou smrťou zbavil moci toho, kto vládne smrťou, totiž Diabla, a aby tak vyslobodil tých, ktorí boli strachom pred smrťou držaní po celý život v otroctve.”

Sú tu spomenuté tri dôležité veci:

• Ježiš je náš brat, teda niekto blízky a príbuzný.
• Svojou smrťou zbavil moc toho, kto vládne smrťou - Diabla.
• Ježiš Kristus svojou smrťou zbavil Diabla moci, a tým vyslobodil ľudí z otroctva strachu zo smrti.

Dnešná prednáška by mala byť práve o strachu. Strach je najväčší Diablov nástroj, ktorý na nás používa s veľkou efektivitou a periodicitou. Zo smrti nesmieme mať strach.

Keď si všimnete, všetky primitívne národy, no nielen primitívne, ale aj všetky ostatné náboženstvá, si spravili zo smrti modlu. Všetky tieto národy uzmierovali svojich démonov a predkom balili do rakvy všetko možné, usilujúc sa akýmkoľvek spôsobom vyžiadať to, aby ich nejasná budúcnosť bola šťastne zabezpečená. A potom, podmnožinou strachu zo smrti, je strach z budúcnosti a strach z toho, že sa mi bude zle dariť. To je už len odvodený strach zo strachu zo smrti.

Keď si všimnete, aj v Starom zákone žalmista hovoril: „Už ťa nebudem môcť chváliť, keď zomriem, nechaj ma pri živote. Čo budem robiť v Šeole, v krajine zomierajúcich, v krajine mŕtvych?” Všimnite si, čo potom hovorí sv. Pavol: „Mne žiť je Kristus a zomrieť zisk. Zomrieť je ešte lepšie, pretože môžem byť s Pánom.” A toto sa udialo preto, lebo Pavol už vedel, že Ježiš za neho zomrel.

Tu je napísané: „Jeho smrťou, Ježišovou smrťou na kríži, Ježišovým krížom, Ježišovou krvou je zničená moc Diabla.“ Diabol totiž vládol smrťou a vládol strachom zo smrti. A kto sa bojí smrti, je zotročovaný, manipulovateľný a manipulovaný.

Tí, ktorí pochopili, že Ježiš Kristus za nich zomrel a že je zničená moc smrti, sa zrazu začali na ňu tešiť. Toto boli ľudia maximálne použiteľní pre Boha, pretože išli do čohokoľvek. A ničoho sa nebáli, pretože keď sa im vyhrážali, že ich zabijú, tak si povedali: „Ako dobre…“ S takým človekom nezmôžete nič, iba zabiť, ale presne to chce.

A toto sa udialo vierou alebo toto sa deje v nás, keď uveríme, že Ježiš zomrel - zomrel za nás a že smrť naozaj stratila nad nami moc a už nepanuje nad nami.

V prvom liste Korinťanom v 15. kap. je písané: „No smrť, kdeže je tvoj osteň, smrť, no, kde je tvoje víťazstvo?” Zvíťazil Ježiš, nezvíťazila smrť. On svojou smrťou zničil smrť a vstal ako živý.

Teraz zaujímavá poznámka. Všimnite si, že to pochopili pri vyliatí Ducha, pochopili to vtedy, keď boli opití Duchom. Vtedy pochopili, vtedy sa to v nich naplno uskutočnilo. Lebo dovtedy boli za zatvorenými dverami a dobre si ich strážili. A potom vyšli a už im bolo jedno, čo sa stane. Už im bolo jedno, či ich zbičujú, či ich zatvoria do väzenia, či ich ukrižujú, či ich ukameňujú… Stratili strach zo smrti.

Na tomto mieste nastala jedna obrovská skutočnosť - zažiarilo svetlo. Strachom zo smrti boli strašení všetci. Keď Ježiš priniesol slobodu, tak na ľudí, ktorí boli oslobodení zo strachu pred smrťou, sa už nevzťahujú tieto veci. Diabol nemôže útočiť všeobecne, lebo toto poznanie tu je a ak ho máme, tak sa snaží útočiť na jednotlivcov. Snaží sa nás zneisťovať.

Kto z vás je zneisťovaný strachom, ako to bude zajtra, ako to bude s našim bývaním, ako to bude s našou prácou, s mojimi peniazmi, s mojim povolaním? Koho z vás to tlači k zemi? Diablovou stratégiou je, vždy si vytiahnuť z masy jednotlivca a ničiť ho, likvidovať. Preto je spoločenstvo niečo úžasné. A preto, keď tu odznie svedectvo o tom, že ja som mal celý život strach alebo ma niečo gniavilo a Ježiš sa ma dotkol, tak môžeš byť povzbudený aj ty. V spoločenstve si zvláštnym spôsobom chránený.

Teraz niekoľko príkladov, ako by sa dali vysvetliť tieto slová. Ľudia, ktorí sú obkľúčení v meste a v silnej agónii, v zvláštnom strachu čakajú, ako dopadne výsledok bitky, či sa nepriateľ vovalí do mesta alebo či bude odohnaný. Viete si predstaviť ten strach a tú úzkosť. Ďalším príkladom môže byť absolútna strata odvahy v slepej doline bez východiska. Zrazu si vovedený do niečoho, čo sa pred tebou zatvorí a je pred tebou tma a nemáš cestu … Toto je jedna z vecí, ktorými sa nás Satan snaží strašiť.

Ďalší význam tohto slova je: uväznené myslenie, blokáda myslenia, myšlienky na ťažké veci … Ďalšie je: spútanosť a udusenosť strachom. To je jedna z tých fínt a trikov. Tak sa bojíš, až si úplne spútaný. Ďalšie slovo, ktorým by sa dal pocit strachu vyjadriť, je pocit, že si privalený niečím ťažkým. Toto môže v tebe spôsobovať strach.

Možno treba spomenúť pár vecí, čo hovorí Božie slovo o tomto strachu. Prvá vec, na ktorú musíme zaútočiť je, že musíme zničiť toto klamstvo a zmocniť sa pravdy. Vedieť, čo je pravda, keď na nás dolieha podobný strach. Ako ľudia, ktorí sú obliehaní v meste a nevedia, ako dopadne bitka. Vedz, že bitka už dávno prebehla a výsledok tejto bitky už predsa dávno vieš. Víťaz je dávno známy a dávno oslavovaný. Ak si gniavený strachom, ktorý sa podobá tmavému údoliu, či slepej uličke, ktorá nikam nevedie a všade navôkol je tma, vedz, že Božie slovo hovorí, že Boží prút a Božia palica sú tvojou útechou. „Aj keby si šiel tmavou dolinou, aj keby nemal miesto, aj keby si nevedel, čo ďalej…“ (Ž 23).

A keď si v tej slepej uličke a nevieš, čo ďalej, tak si spomeň na Božie slovo, ktoré hovorí, že Boh ťa nedovolí skúšať nad tvoje vlastné sily, ale s každou skúškou ti dáva zároveň východisko z tejto situácie.

Je jediná možnosť ako nemať strach zo smrti, ako nemať strach z budúcnosti, ako nemať strach z toho, či bude o mňa postarané. Tou možnosťou je, že budeš dôverovať Bohu. Veľakrát o tom hovoria žalmy, ale celé Božie slovo je o tom: „Dôverujem v Pána a preto sa nebojím. Nedôverujem v Pána a preto sa bojím.” Pretože hlavná pointa je v tom, že nie si uviazaný na svoje istoty - na istotu svojej práce, istotu svojho bývania, istotu svojich dobrodincov. Istota toho, že to nejako pôjde, istota svojho zdravia, istota toho, že keď budem chorý, mám svojich známych lekárov - samé istoty.

Dôvera v Boha je život bez istôt, no nádherný život, pretože Boh jediný je verný. On jediný je istý, On jediný je ten, ktorý dodržiava prisľúbenia. Dôvera v Boha, ktorá je založená na obete Ježiša Krista, na láske Ježiša Krista, na požehnaní Ježiša Krista, na krvi Ježiša Krista a na našej viere v Neho. Ten, kto verí, kto pozná Ježiša a kto verí, že bol obmytý Jeho krvou, že je zachránený človek, ten môže dôverovať. Musíš byť znovuzrodený, aby si mohol dôverovať Bohu a aby si nemusel mať strach zo smrti. Ten, kto sa na kresťana iba hrá, ten kto naozaj nepozná Ježiša a nemôže sa na Neho spoľahnúť, lebo nemá záruku, ktorá je iba vo viere, bude mať vždy strach zo smrti, strach z budúcnosti a strach zo zajtrajšieho dňa.

Ďalšia vec, na ktorú sa sústreďuje Diabol, okrem tohoto všeobecného útoku na strach zo smrti, sú predsudky. Predsudky sú zaužívané veci v našej mysli, určitým spôsobom bariéry alebo pevnosti, ktoré sú tak a hotovo. Jeden z najdôležitejších predsudkov aj tu medzi nami a zvlášť v európskej kultúre je otázka: „Čo si o mne pomyslia iní, čo na to povedia iní?“ A Ježišova milosť je tu na to, aby búrala tieto predsudky v našej mysli. Aby priniesla veľké kladivo a rozmetala to.

Pretože ľudia s predsudkami si nemôžu užívať Božej slobody. Ľudia, ktorí sú zviazaní predsudkami, či už kultúrnymi, alebo rodinnými, alebo nejakými nepísanými pravidlami, si nemôžu užívať Božej voľnosti a Božej slobody. Lebo Duch Pánov je tam, kde je sloboda. Duch Pánov nie je tam, kde sú predsudky, kde sú škrupule. A preto je pre nás také dôležité vedieť to, že sme povolaní do slobody.

Je pre nás dobré vedieť zrušiť predsudky toho, že zbožný človek vyzerá takto: človek s pokorným až poníženým výrazom, bez života, upierajúci svoj pohľad hore… Tento popis kresťana je európsky predsudok. Nedajme sa zošnurovať našimi predsudkami. Jediné, kde máme mať mantinely, je láska. Máme byť vedení láskou a Duchom Svätým. A nemyslím si, že láska od nás vyžaduje to, aby sme boli strnulí.

Ďalšou vecou, ktorá je priamym pozvaním alebo priamym znakom slobody je, že nikto ťa neprinúti, aby si bol slobodný. Pretože to je sloboda. Ty si vyberieš sám. Pokiaľ si ty sám nevyberieš, že chceš teraz, tak nečakaj až niekto príde k tebe. Keď napr. hovoríme o chválach a ty aj chceš zodvihnúť ruku, no privolil by si, aby niekto k tebe prišiel, zodvihol ti ju, aby si to potom mohol zvaliť na neho. Si pozývaný do slobody. Braňov príklad so 100 Sk: Keď ti bude niekto dávať tieto peniaze a ty si ich nevezmeš, tak ich nebudeš mať. Takto je to aj so slobodou. Boh ti ju ponúka. Ak si ju nevezmeš a ak si ju neužiješ, tak ju nebudeš mať.

Najviac ma bolí, keď chodíme po Slovensku a vidíme ľudí, ktorí snažia ísť za Bohom a myslia to úprimne. A predsa sú nešťastní a smutní, sú uťahaní, sú dobití… Chodia cez týždeň na omšu, navštevujú pravidelne spoveď a záleží im na Bohu. No nikdy nepočuli to volanie do slobody, nikdy nezažili radosť z Pána. Nikdy nezažili spomínaný ”odvaz.“ Nezažili ho, pretože vnímajú Boha ako „škrupulanta.“ Myslia si, že Boh by nás zbil, keby sme boli slobodní.

Mne sa dnes páčili deti, keď tu behali okolo. Vôbec im nezáležalo na tom, ako na to reagujú ostatní. Malému Damiánovi vôbec nevadilo, čo si o ňom pomyslíme, keď nám tu zaspieva, jednoducho - nemá predsudky. Ako sme sa tešili, ako sme ocenili, že prišiel dopredu a spieval. Vôbec nebolo pre nás dôležité, ako spieval, my sme ocenili, že tu bol a spieval. A takto je to aj s Bohom. On ocení to, že si slobodný. A to je jedno, čo tu budeš robiť, k čomu ťa povedie. On oceňuje to, že si slobodný, že to robíš. Predsudky sú pre nás mimoriadne nebezpečné. Určite nám pomáhajú prežiť v tomto svete, ale my si nemáme nechať diktovať predsudkami to, čo budeme robiť, lebo sa stávame ich otrokmi.

Ja som si na sto percent istý, že mnohí z vás prežili také volanie do slobody a nemyslím len tu na modlitbách, či v spoločenstve. Prvé, čo diabol rýchlo priniesol, aby zastavil takúto slobodu, bolo: „Vedľa teba v tretej lavici sedí tvoj šéf, nerob to, neriskuj. Čo si o tebe pomyslí babka. Čo si o mne pomyslí môj muž …?“

Takýto silný predsudok môže mať aj manžel s manželkou. Predsudok, ktorý nás ukracuje o Božiu milosť, o Božiu radosť, o Božiu slávu. A my sme povinní bojovať proti týmto predsudkom, my sme povinní bojovať za Božie slovo. Pretože, čo nám je prednejšie - predsudky, či Božie slovo? Čo nám je prednejšie, predpísané maniere ľudí alebo to, čo od nás chce Boh?

Musíš si vybrať. Ja viem, že je to ťažké, hlavne začiatok, ale ty musíš vedieť, čo ti je cennejšie. Keď ti je cennejšie to, čo si o tebe pomyslia iní, tak nebudeš mať to, čo ti ponúka Boh. Keď ti bude cennejšie to, čo ti ponúka Boh ako to, čo si myslia ľudia, tak budeš mať Božie veci. Ja ti poviem to, čo ťa možno prekvapí. Časom si ťa začnú vážiť aj tí, ktorých si sa najviac bál. Mal si strach, čo si o tebe pomyslia. Chvíľu ťa budú sledovať ako nebezpečného človeka, ale keď budú vidieť, že si verný a hlavne, že za tým vidno tvoj život, zmenu tvojho života, potom si ťa začnú vážiť. Keď v tých začiatkoch cúvneš, nemáš už u nich nikdy šancu. Keď vytrváš, potom si ťa budú vážiť celý život ako človeka, ktorý za niečo stojí.

Posledná vec, ktorá je veľmi dôležitá - ďalšie druhy strachu, ktorými vládne Diabol, sú (nevedeli sme to pomenovať, keď sme o tom diskutovali) určité naše stereotypy, niektoré naše presvedčenia. Najvýstižnejší príklad tohoto presvedčenia je veta: „Toto pre mňa nie je. Je to dobré, ale nie je to pre mňa. Je to pre iných. Vlastne to ani nepoznám, je to niečo nové…“ Odsúdim to ako niečo zlé. Napríklad klasickým medzidenominačným príkladom je názor, že katolíci sú zlí a hotovo. Nech by sa medzi nimi dialo čokoľvek, nech by sa tam udialo akékoľvek prebudenie a Boh by to potvrdzoval. Katolíci sú zlí zo zásady alebo aj presvedčenie, že tí a tí sú zlí. Neochota nechať sa presvedčiť Bohom, neochota vstúpiť do niečoho nového.

Záverečné opakovanie:

• Strach zo smrti - opakom strachu zo smrti je dôvera v Boha, ktorá je založená na Ježišovom kríži, smrti a zmŕtvychvstaní.
• Predsudky, zviazanosť predsudkami - na druhej strane je nekonvenčnosť. Nekonvenčnosť, evanjelium na prvom mieste, Božie zásady na prvom mieste… Čo je dôležitejšie - poslúchať viac Boha alebo ľudí? Ochota nechať pôsobiť Boha bez akýchkoľvek obmedzení.

V liste Filipanom apoštol Pavol vyjadruje hlbokú myšlienku, ktorá rezonuje s každým kresťanom: "Veď pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk." (Flp 1,21) Čo to však naozaj znamená a ako to môžeme aplikovať v našich životoch?

Význam Kristovho života v nás

Pre apoštola Pavla bol Kristus stredobodom jeho existencie. Žil, aby miloval, chválil Pána Ježiša a slúžil Mu. Jeho radosť nebola závislá na vonkajších okolnostiach a bol rád, že sa zvestuje evanjelium, nech už to robil ktokoľvek.

• Ustavične sa radujte!
• Bez prestania sa modlite, pri všetkom vzdávajte vďaky!

Pre apoštola Pavla to bolo jasné: Žil pre Krista. Žiadna túžba po sláve, žiadna túžba po majetku alebo moci.

Byť celý život v spojení s Kristom

Od krstu sme sa nadprirodzene spojili s Kristom. Opravdivý kresťan toto spojenie bude považovať za najvyššie vyznamenanie a majetok a bude sa oň starať.

Starať sa o kontakt s Kristom

Učeník, ktorý miluje svojho Učiteľa, nezdraví ho len príležitostne, ale vyhľadáva jeho blízkosť. Kresťan sa preto má rád modliť a čítať Sv.

Brať si Krista za vzor

Neznamená ho mechanicky, otrocky kopírovať, ale normy Kristovho zmýšľania zaviesť do svojho života.

Kristus bol dôvodom jeho existencie, a preto aj vyznal: „… lebo mne žiť je Kristus a zomrieť zisk.“

Pán Boh nás volá, aby sme sa na Neho v dôvere spoľahli. Nie iba v niektorej oblasti života, ale úplne.

Život a smrť v Kristovi

Pavol vyznáva, že smrť je pre neho ziskom. Túžim zomrieť a byť s Kristom. Lenže, v láske k Bohu nejde o lásku k mŕtvemu predmetu či chladnému kameňu, ale o lásku k živej a láskyplnej bytosti. Ide o lásku k Bohu, ktorý svojou podstatou je Láska. Pretože nás miluje, nečaká nečinne kým k nemu prídeme a budeme žobrať o jeho lásku. Neskrýva sa nám, nebeží pred nami, ale nám vychádza v ústrety, ba dokonca nás hľadá, pozýva nás k sebe a núka nám svoju lásku.

Vďaka Kristovi má kresťanská smrť kladný zmysel: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“ (Flp 1,21). Podstatná novosť kresťanskej smrti je v tom, že krstom už kresťan sviatostne „zomrel s Kristom“, aby žil novým životom; a ak zomrieme v Kristovej milosti, telesná smrť dokončí toto „umieranie s Kristom“, a tak zavŕši naše včlenenie do neho v jeho vykupiteľskom čine.

V smrti Boh povoláva človeka k sebe. Preto kresťan môže pociťovať voči smrti podobnú túžbu ako svätý Pavol: „Túžim zomrieť a byť s Kristom“ (Flp 1,23).

Praktické uplatnenie

Žiť pre Krista znamená nasledovať ho, podobne ako učni majstra. Kresťanský život sa musí aj prejavovať. Kresťan svoj život má zamerať celkom na Krista ako Božieho Syna, dôverovať mu, hlásiť sa k nemu aj keď to stoji obetu.

Ako teda môžeme prakticky žiť pre Krista?

• Modlitba a čítanie Svätého písma: Starať sa o kontakt s Kristom. Učeník, ktorý miluje svojho Učiteľa, nezdraví ho len príležitostne, ale vyhľadáva jeho blízkosť. Kresťan sa preto má rád modliť a čítať Sv.
• Nasledovanie Krista ako vzoru: Zaviesť normy Kristovho zmýšľania do svojho života. K tomu povzbudzuje aj sv. Pavol v liste Flp.
• Spolupôsobenie na Kristovom poslaní: Byť poslom Krista medzi ľuďmi. Mnohí Krista nepoznajú, lebo nechodia do kostola, nečítajú bibliu a o náboženstvo sa nezaujímajú. S tebou sa však stretávajú a práve v tebe a cez teba majú spoznať Krista a stretnúť sa s ním.
• Ponúknutie svojich služieb Kristovi: Kristovi slúžiš, ak získaš kamaráta pre návštevu kostola, pre náboženský záujem, alebo ho uchrániš od zlých vplyvov.
• Konanie dobra: Ani jeden deň bez dobrého skutku. Nasledovať Krista neznamená len zamedzovať zlo, nekonať zlo, ale aj konať čím viacej dobra. Nemusí to byť nijaký hrdinský čin. Veď život sa skladá z maličkostí.
• Prijímanie sviatostí: Bez prijímania sviatostí to nejde. Eucharistia nie je sviatosť pre dokonalých, ale pre každého z nás, kto úprimne v spojení s Kristom chce naplniť svoj život.

Žiť pre Krista znamená viac ako len formálne dodržiavanie náboženských úkonov. Je to život naplnený láskou, službou a odovzdanosťou Kristovi.

Usilujte sa robiť dobre pred všetkými ľuďmi. Mám nádej v Bohu, preto sa stále usilujem, aby som mal svedomie bez úhony pred Bohom i pred ľuďmi.

Tabuľka: Aspekty života a život pre Krista

Pán hovorí: Bezo mňa nemôžete nič urobiť. Preto vás všetkých prosím, aby ste poslúchali slovo spravodlivosti, cvičili sa vo všetkej trpezlivosti. Buďte pevní a nezmeniteľní vo viere, bratsky sa majte radi, milujte sa navzájom, spojte sa v pravde, vzájomne si prejavujte Pánovu miernosť a nikým neopovrhujte.

Keď môžete urobiť dobre, neodkladajte, „lebo almužna oslobodzuje od smrti“. Dosvedčujem v Pánovi: Nežite, ako žijú pohania, v márnosti svojho zmýšľania, ale vždy sa usilujte o dobro medzi sebou i voči všetkým.

tags: #pre #mna #zit #je #kristus #a