Grécko je krajina s bohatou históriou, ktorá je úzko spätá s náboženstvom. Najdôležitejším aspektom spoločnosti je grécka ortodoxná byzantská kresťanská cirkev, ktorú vyznáva 98% Grékov.
Interiér Metropolitnej Katedrály v Aténach
Historické Korene a Vývoj
Celá história Grécka by sa dala rozdeliť na tri časti: starovekú, stredovekú a novodobú. Od 4. storočia n.l. sa Grécko stalo súčasťou Byzantskej ríše. Po páde Carihradu v r. 1460 sa Grécko dostalo pod nadvládu tureckej Osmanskej ríše. Prvé nezávislé grécke územia vznikli až v r. 1830. V 20. storočí sa Grécko stalo jednou z krajín, ktorú napadlo hitlerovské Nemecko.
Kultúra súčasného Grécka vychádza predovšetkým z byzantských tradícií, ale aj z antiky. Celkovo má grécka kultúra bližšie k orientálnym krajinám, ako k Európe. Ale aj tak tvorí akúsi vstupnú bránu medzi západom a orientom. Orientálna je aj ľudová a populárna hudba (Syrtaki, Chassapiko, Tsifteteli), národné jedlá, no aj mestská a každodenná kultúra.
Grécka Gréckokatolícka Cirkev
Grécka gréckokatolícka cirkev je jednou z východných katolíckych cirkví byzantského obradu (gréckokatolíckych cirkví). Je teda súčasťou Katolíckej cirkvi, uznáva za svoju hlavu rímskeho pápeža a jej vierouka je identická s rímskokatolíckou. Pri bohoslužbách však, podobne ako ostatné východné katolícke cirkvi, nepoužíva rímsky obrad, ale jeden z východných obradov.
V prípade Gréckej gréckokatolíckej cirkvi je ním byzantský obrad vo svojej gréckej verzii, takmer identický s tým, v ktorom slávia bohoslužby grécke pravoslávne cirkvi. Grécka gréckokatolícka cirkev vznikla vďaka činnosti katolíckych misionárov v 19. a 20. storočí medzi duchovenstvom a veriacimi gréckych pravoslávnych cirkví, najmä Konštantínopolskej pravoslávnej cirkvi.
Podarilo sa vytvoriť niekoľko malých gréckokatolíckych komunít napr. v Istanbule, východnej Thrákii (dnes európska časť Turecka) i na území dnešného Grécka. Pre týchto veriacich vytvoril pápež sv. Pius X. v roku 1911 apoštolský exarchát so sídlom v Istanbule. V rámci výmeny obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom po grécko-tureckej vojne začiatkom dvadsiatych rokov 20. storočia sa väčšina gréckych gréckokatolíckych veriacich vysťahovala z Turecka.
Gréckokatolíci z Istanbulu sa usadili v Aténach a veriaci z východnej Thrákie v severogréckom meste Giannitsa, kde už predtým vznikla malá gréckokatolícka komunita. V roku 1932 sa exarchát rozdelil na dva nové apoštolské exarcháty: jeden v Grécku (so sídlom v Aténach) a druhý v Turecku (so sídlom v Istanbule).
V súčasnosti má Grécka gréckokatolícka cirkev 2 330 členov (2006). Väčšina z nich žije v Grécku (2300), najmä v Aténach. Mimo Atén existujú grécke gréckokatolícke komunity v severogréckej Giannitse a v Nea Makri blízko Atén. Gréckokatolícka kaplnka sa nachádza aj na ostrove Syros v Egejskom mori (Syros je najkatolíckejšou časťou Grécka - až 40% obyvateľov ostrova je rímskokatolíckeho vyznania). V Turecku žije len 30 gréckych gréckokatolíckych veriacich.
Apoštolským exarchom katolíkov gréckeho obradu v Grécku so sídlom v Aténach je biskup Dimitrios Salachas (nar. 1939). Do funkcie exarchu ho pápež Benedikt XVI. vymenoval 23. apríla 2008. Za biskupa bol vysvätený 24. mája 2008. V pastorácii mu pomáha niekoľko kňazov. Apoštolský exarchát v Turecku je nielen bez exarchu ale jeho 30 veriacich nemá k dispozícii ani kňaza.
Vplyv Pravoslávnej Cirkvi na Slovensku
Keďže územie Slovenska viac ako tisíc rokov bolo súčasťou Uhorska, aj dejiny Pravoslávnej cirkvi na Slovensku máme študovať v kontexte dejín Uhorska. Mnohí z nich vyznávali pravoslávnu vieru, preto aj tvorili jednu Cirkev. V Uhorsku jednotlivé pravoslávne cirkevné obce a eparchie spočiatku patrili do Konštantínopolského patriarchátu.
Neskôr po udelení autokefality Srbskej pravoslávnej cirkvi v roku 1219 postupne ako sa srbský národ sťahoval pred Turkami na sever do Uhorska a zakladal tam nové cirkevné obce, Srbská jurisdikcia naberala väčší priestor a význam v uhorských dejinách. Na teritóriu dnešného Slovenska sa pravoslávie zachovávalo najmä v horských oblastiach a vzdialených miestach od centier vtedajšej prozápadne vládnucej moci.
Chrám v Prešove
Od 14. storočia Pravoslávie tu bolo zvlášť posilnené valašskou kolonizáciou. Valasi boli zväčša Slovania, ktorí po hrebeňoch Karpát prišli na Slovensko z územia dnešného Rumunska. Podľa cirkevnej príslušnosti historické dokumenty o nich hovoria ako o starovercoch, schizmatikoch, teda nie rímskokatolíkoch, preto neplatili ani rímskokatolíckym biskupstvám alebo kláštorom cirkevnú daň. Žili podľa tak zvaného valašského práva.
V 15. a 16. storočí pravoslávne chrámy nachádzame na Horehroní, Gemeri, v Honte. Napríklad na Muránskom hrade chrám svätého Nikolaja, Telgárt, Šumiac, Pohorelá, Heľpa, Závadka nad Hronom, Polomka, Bacúch, Beňuš, Rejdová, Dobšiná, Vernár. Tých, ktorí zostávali stále pravoslávni, neskôr Rakúsko-uhorská vrchnosť nazývala Griechisch nicht unirte Kirche (Grécka nezjednotená cirkev) a nariadením z 29. 11. 1864 Griechisch Orientalische Kirche - Grécka východná cirkev.
Pod vplyvom invázie Turkov sa v roku 1690 patriarcha Pečský Arsenije III. (Crnojevič) presťahoval so štyridsaťtisíc pravoslávnymi Srbmi do Rakúsko-Uhorska. Z toho je vidno, že pravoslávni veriaci v Uhorsku, teda vrátane Slovenska, cirkevno-právne boli súčasťou Srbskej pravoslávnej cirkvi.
Podľa schematizmu karlovackej metropolie vydanom v roku 1910, kde sa uvádza stav Cirkvi z roku 1905 na teritóriu dnešného Slovenska, pravoslávni veriaci žili takmer vo všetkých väčších mestách západného a stredného Slovenska. Napríklad v Komárne a Trnave mali aj svoj chrám. Podľa tohto schematizmu pravoslávni veriaci žili v župách: užhorodská, zemplínska, novohradská, komárňanská, bratislavská, zvolenská, nitrianska, trenčianska, liptovská, oravská a hontianska.
V čase vpádu husitov, reformácie a protireformácie pravoslávni veriaci častokrát boli nazývaní staroverci, boli donucovaní zmeniť vierovyznanie. Hoci Pravoslávie administratívne bolo potláčané, v národe stále žilo. Veriaci ľud pri bohoslužbách používal pravoslávne bohoslužobné texty, ktoré vyjadrujú učenie pravoslávnej viery.
Lásku k Pravoslávnej cirkvi a jej tradíciu vštepovali ľudu aj národní buditelia a osvetoví pracovníci. Ďalšími obdivovateľmi pravoslávia boli J. Kollár, J. M. Hurban, J. Francisci, S. H. Vajanský, J. Záborský, S. Tomášik, historik F. V. Sasínek a ďalší. Všetci videli v Pravoslávnej cirkvi oporu pre zachovanie slovanskej identity a budúci všestranný rozvoj slovenského národa.
Súčasnosť Gréckej Ortodoxnej Cirkvi
Dnes je Grécko pokojnou a turisticky vyhľadávanou krajinou. Najdôležitejším aspektom spoločnosti je grécka ortodoxná byzantská kresťanská cirkev, ktorú vyznáva 98% Grékov. Mesto nasiaknuté mytológiou a históriou. Atmosféra Atén je príjemná, ozvláštnená rušnými kaviarňami, chodníkmi vedúcimi pomedzi nekonečné pamiatky.
Ak strávite miestnu mentalitu, užijete si jedno z najkľudnejších a najzvláštnejších európskych miest. Mesto na prvý pohľad vyzerá ako betónová džungľa a dodnes ho trápi obávaný nefos (smog). Za hlučným a chaotickým zovňajškom má nepopierateľný šarm.
Gréckoštátne zriadenie: republikahlavné mesto: Aténynajvýznamnejšie mestá: Atény, Solún, Pireuspočet obyvateľov: 10 668 354urbanizácia: 65,2%náboženstvo: pravoslávne 98%, islamské 2%rasové a národnostné zloženie: Gréci 95%, Macedónci 1%, Turci 1%, Cigáni 1%, iné 2%priemerná dĺžka života: muži 75 rokov, ženy 80 rokov
Turistická sezóna v Grécku je najrušnejšia v mesiacoch máj - september, čo je aj ideálne obdobie pre dovolenku v Grécku. Počasie sa líši vo vnútrozemí i na ostrovoch, no vo všeobecnosti platí, že najteplejšími mesiacmi roka sú júl a august, kedy sú priemerné denné teploty 26 °C. Do Grécka môžu občania Slovenskej republiky vstúpiť s platným občianskym preukazom alebo cestovným pasom.
V Grécku je zakázaný dovoz, vývoz, predaj, prechovávanie, výroba, predaj a prevážanie drog či pestovanie rastlín, z ktorých sa môžu vyrábať psychotropné a omamné látky. Platí to aj pre mak, ktorý je považovaný za ľahkú drogu. Do Grécka môžete doviezť rôzne potraviny z Európskej únie ale v množstve osobnej spotreby.
Suveníry nájdete skoro všade. Obchody so suvenírmi sa delia na klasické a špecializované. V klasických nájdete typické darčekové predmety ako magnetky a pohľadnice a v špecializovaných nájdete miestne vyrábaný tovar. Sú to najmä predmety, ktoré vystihujú danú oblasť ako napríklad keramika. Okrem suvenírov tu nájdete, samozrejme, aj obchody s klasickými predmetmi či značkovým oblečením.
Významné sviatky:
- Nový rok a sviatok Ágios Vassélis (sv. Vasil).
- Sviatok Zjavenia Pána, oslavujúci pokrstenie Krista v rieke Jordán.
- Sviatok Zvestovania Panny Márie a Deň nezávislosti.
- Čistý pondelok - Prvý deň pôstu.
- Veľká noc - Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa a Veľkonočný pondelok. Na Veľký piatok sa nosí v procesii so sviečkami Kristova rakva, v sobotu o polnoci kňaz v kostole vyhlási, že Kristus vstal z mŕtvych a od jeho zapálenej sviečky sa prenáša tzv. plameň života na sviečky veriacich, ktorí si ich nesú zapálené domov.
- Sviatok jari a sviatok práce.
Grécko má siahodlhú históriu, na ktorú sú Gréci právom pyšní. Je stále dôležitou súčasťou ich života a obklopuje ich vo všadeprítomných pompéznych pamiatkach, ako aj zachovalých kláštoroch.
Kedysi vyspelé obchodné a umelecké centrum antického Grécka, ktoré mohlo mať až 30 000 obyvateľov, ktorí sa sem dostali z Atén, Ríma, Cypru, Egypta a ďalších miest vtedajšieho sveta. Ostrov má dĺžku 5 km a šírku 1,3 km. Podľa mytológie sa tu Leto, milenke boha Dia, narodili boh Apolón a bohyňa Artemis.
V archeologickom areáli sa nachádza agora, divadlo, terasa s levmi, chrám boha Apolóna, pokladnica mestských štátov, domy s krásnymi mozaikovými podlahami, ktoré uchvacujú každého milovníka histórie a umenia. V archeologickom múzeu sú vystavené levy, sochy a zlaté šperky.
Antické Delphi sú bezpochyby veľmi pôsobivé miesto. Ležia na juhozápadnom svahu hory Parnas s výhľadom na pobrežnú nížinu na juhu a údolie Phocis. V súčasnosti je rozsiahlym archeologickým centrom pri malebnej dedinke s rovnakým názvom. Delphi boli zapísané na zoznam svetového dedičstva UNESCO vďaka fenomenálnemu vplyvu v staroveku, o čom svedčia viaceré historické pamiatky.
Epidavros bolo malé mesto v starovekom Grécku na polostrove Argolida v Saronickom zálive. V súčasnosti je toto miesto využívané len ako archeologické nálezisko, v ktorom môžete vidieť obrovské divadlo. Toto divadlo sa používa dodnes na dramatické predstavenia, slávnostné hestiatoreion a palaestru. Divadlo je obdivované svojou mimoriadnou akustikou , ktorá umožňuje takmer dokonalú zrozumiteľnosť nezmazateľných slov z proscenia alebo skenu na všetkých 14 000 divákov.
Vysvetlenie východnej pravoslávnosti | Vysvetlenie pravoslávnej cirkvi | Čo je východná pravoslávia?
tags: #ortodoxna #pravoslvna #grecka #cirkev