História a architektúra evanjelického kostola vo Vrútkach

Vrútky, mesto s bohatou históriou, sa po prvý raz písomne spomínajú v roku 1255 ako "villa Vrutk". Archeologické nálezy na území dnešného mesta dokumentujú existenciu sídliska a popolnicového pohrebiska lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej a sídlisko púchovskej kultúry z obdobia prelomu letopočtov.

Do konca 19. storočia boli Vrútky zemianskou osadou, no ich význam vzrástol koncom 19. storočia vďaka výstavbe Košicko-bohumínskej železnice a štátnej železnice MAV. Vrútky mali svoj peňažný ústav, štyri hotely a čulý spoločenský život. V tomto období bol upravený aj ľavý breh Váhu a bola zregulovaná rieka Turiec.

Z architektonických pamiatok mesta zaujme rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa z roku 1905 i obecný dom z roku 1926, ktorý je sídlom mestského úradu. Zaujímavá je aj budova železničnej stanice z roku 1872, ktorá dokumentuje železničiarsku tradíciu Vrútok. Významnou rodáčkou z Vrútok bola spisovateľka Hana Zelinová. Jej pamätná izba sa nachádza v budove Mestského úradu. Rodákom Vrútok je aj mimoriadne talentovaný huslista Dalibor Karvay, či herec Radoslav Brzobohatý.

Vďaka polohe a dobrému dopravnému spojeniu sú Vrútky častým východiskom výletov do Malej Fatry. V blízkosti mesta sa nachádza rekreačné stredisko Piatrová, z ktorého vychádzajú turistické chodníky na Minčol (1345 m) a ďalšie vrchy lúčanskej časti Malej Fatry.

Približne v polovici 13. storočia bol vo Vrútkach postavený drevený gotický kostol, ktorý stál na mieste dnešného rímskokatolíckeho kostola. Vrútocký kostol bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Už v 16. storočí sa v Turci rozšírila reformácia a od roku 1560 bol vrútocký kostol evanjelický. Po roku 1709 sa znova kostola zmocnili katolíci.

Ako prvý evanjelický farár sa uvádza Matej Rechtinius z roku 1599. Vrútocký kostol a fara boli s menším prestávkami od roku 1599 až po rok 1709 v držbe evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V roku 1673 sa ale situácia zvrátila v prospech katolíkov, keď získali naspäť skoro všetky kostoly, vrátane toho vrútockého.

V roku 1710 prevzal vrútockú faru katolícky kňaz. Po roku 1713 sa slúženie omší viac a viac obmedzovalo. Až v roku 1731 sa vo Vrútkach slúži omša len každú tretiu nedeľu. V roku 1817 sa na starom kostole zrútila časť strechy pod váhou snehu. Až roku 1867, keď sa stal sučianskym farárom Jozef Palovič, sa začalo konať aj vo veci vrútockého kostola.

Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa

Farský kostol sv. Jána Krstiteľa bol postavený v roku 1905 v neogotickom štýle s pôdorysom v tvare latinského kríža. Kostol projektoval Ing. Jozef Pfinn, hlavný inžinier Košicko-bohumínskej železnice. Stavbou bol poverený Stanislav Zachar. Hlavným sponzorom bol Peter Ráth-Ruttkay.

Vrútocká farnosť bola opätovne osamostatnená v roku 1899, keď sa odtrhla od materských Sučian. Veriaci podali žiadosť vtedajšiemu banskobystrickému biskupovi Dr. Karolovi Rimelymu v prvej polovici roku 1899. V obnovenej farnosti postavili novú budovu fary na terajšej ulici Sv. Cyrila a Metoda. V roku 1905 bol postavený nový murovaný kostol Sv. Jána Krstiteľa, keďže dovtedajší kostol už nevyhovoval požiadavkám doby. Novopostavený kostol bol požehnaný 1. októbra 1905 biskupom Alexandrom Radnaiom.

Kostol svätého Jána Krstiteľa vo Vrútkach slávnostným spôsobom posvätil (konsekroval) a do oltára vložil relikvie blahoslavenej sestry Zdenky Schelingovej, panny a mučenice 4. septembra 2011 Mons. Tomáš Galis, žilinský biskup.

Postupom času sa menila budova fary, keďže v roku 1973 bola asanovaná pôvodná budova na ulici Sv. Cyrila a Metoda, nová fara bola na dnešnej Kalocsayovej ulici. Od roku 1987 vďaka pánovi farárovi Jánovi Ďuricovi, je budova fary na dnešnom mieste, na (Mlynskej ulici) Námestí S.

Dňa 14. februára 2008 Svätý Otec Benedikt XVI. zriadil Žilinskú diecézu a za prvého žilinského diecézneho biskupa vymenoval Mons. doc. ThDr. Tomáša Galisa, PhD. Farnosť Vrútky spolu s farnosťami Martin - mesto, Martin - Sever, Sučany a Turany boli odčlenené od Banskobystrickej diecézy a vytvorili Martinský dekanát, ktorý sa stal súčasťou novozriadenej Žilinskej diecézy.

Do farnosti Vrútky patria 3 filiálky: Martin - Priekopa, Lipovec a Turčianske Kľačany. Na území farnosti Vrútky žije približne 19 900 obyvateľov. Z toho katolíkov je 8 700, evanjelikov augs. vyznania 3 600, ostatní obyvatelia (7 600) sú zaradení do skupiny „bez vyznania“ alebo patria do menších skupín iných náboženských spoločenstiev.

Erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky

Heraldický register Slovenskej republiky vedený na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky sa oboznámilo so žiadosťou Rímskokatolíckej cirkvi, Farnosti Vrútky o zapísanie erbu tejto farnosti do Heraldického registra Slovenskej republiky. Heraldický register dňa devätnásteho februára roku dvetisícdesať preskúmal predložený návrh erbu a konštatoval, že erb navrhnutý na zapísanie do Heraldického registra Slovenskej republiky rešpektuje všetky po stáročia zachovávané heraldické pravidlá erbovej tvorby a spĺňa všetky požiadavky na jeho zaregistrovanie a používanie.

Heraldický register preto touto erbovou listinou potvrdzuje, že erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky má túto podobu: v modrom štíte v červenom hrote ležiaci strieborný baránok prekrývajúci zlatý latinský ďatelinkovitý kríž; v pravom hornom rohu strieborné písmeno X, v ľavom hornom rohu strieborný dvojitý labovitý kríž so skrátenými spodným ramenami. Nad štítom čierny kňazský klobúk s jedným strapcom na každej strane. Baránok Boží a kríž symbolizujúci patrocínium kostola svätého Jána Krstiteľa, písmeno X v pravom hornom rohu pripomína svätého Františka Xaverského, patróna Banskobystrickej diecézy, kam farnosť v minulosti patrila a dvojitý kríž v ľavom hornom rohu korení v erbe novej Žilinskej diecézy a vyjadruje súčasnú príslušnosť farnosti do tejto diecézy. Čierny kňazský klobúk so šnúrami s jedným uzlom na každej strane predstavuje heraldické odlíšenie erbu farnosti v systéme erbových znamení používaných v Rímskokatolíckej Cirkvi.

Erb Rímskokatolíckej Cirkvi, Farnosti Vrútky opísaný v tejto listine a farebne vyobrazený v jej strede je zapísaný v Heraldickom registri Slovenskej republiky pod signatúrou W - 174/2010. Tento erb, či už vo farebnej, čiernobielej, či inej podobe Farnosť Vrútky môže podľa heraldických zvyklostí používať na svojom majetku hnuteľnom aj nehnuteľnom, najmä na osobných listoch, pečiatkach, ex librisoch a pri všetkých iných vhodných príležitostiach.

V presbytériu dominuje neogotický oltár s centrálnym reliéfnym zobrazením krstu Ježiša v Jordáne, na vrchole je ikonografické zobrazenie Boha Otca, ktorý je obklopený tromi cherubínmi. Ján Krstiteľ je zobrazený vo svojej typickej ikonografickej podobe s pastierskou palicou, na ktorej je nápis Agnus Dei (Baránok Boží). Po stranách sa nachádzajú sochy uhorských svätých kráľov Štefana a Ladislava.

Vľavo je oltár Panny Márie Lurdskej, nad ktorým je na stene maľba zjavenia Panny Márie Bernadette Soubirousovej, na druhej strane sa nachádza oltár Božského Srdca s nástennou maľbou zjavenia Ježiša Márii Margite Alacoque v Paray-le-Monial. Na oknách sú zobrazení svätí Peter, Helena, Alžbeta Uhorská a ďalší.

V interiéri chrámu je zaujímavá neogotická krstiteľnica vedľa presbytéria, na stenách kostola je štrnásť zastavení krížovej cesty.

Prehľad Farárov Vrútockej Farnosti:

Územie Turca má doklady o prítomnosti človeka už z eneolitu (3200 až 1800 rokov pred Kr.). Prvá písomná zmienka o Vrútkach je z 19.8.1255, kde sa uvádza názov "villa Vrutk" ako časť územia patriaceho do majetku Uzdových synov - Záturčia.

Na hospodársku rozvinutosť Vrútok poukazuje skutočnosť, že už pred rokom 1332 boli aj samostatnou farnosťou s gotickým kostolom sv. Jána Krstiteľa z roku 1285. V roku 1560 vizitátor Michal Zegedinus uvádza týchto zemanov: Blažej Nedecký, Juraj Gazda, Martin a Mikuláš Sekerka, Dávid a Andrej Roman, Žigmund a Krištof.

Až výstavbou Košicko-bohumínskej železnice v roku 1870 a štátnej železnice MAV zo Šalgotariánu do Vrútok (1872) v roku 1873, keď sa začali stavať železničné dielne, dochádza k hospodárskemu rozvoju Vrútok. V posledných desaťročiach 19. storočia sa Vrútky premenili zo zemianskej osady na významný železničný uzol.

V medzivojnovom období významnú kultúrnu činnosť vyvíja Sokol a dramatický krúžok Jednoty. Centrami kultúry sa stali: Robotnícky dom, Katolícky kultúrny dom a Evanjelický kultúrny dom, ktorý bol postavený v roku 1943.

Evanjelický kostol Dr. Martina Luthera vo Vrútkach.

Evanjelický Kostol Dr. Martina Luthera je trojloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1903. V roku 1710 evanjelici prišli o svoj starý kostol v rámci protireformácie. Cirkevný zbor bol obnovený až v roku 1783, po vydaní Tolerančného patentu.

Staviteľom kostola bol Ján Czajkán z Banskej Štiavnice. Kostol má východnú orientáciu. Vnútrorný priestor je monumentálny, neobykle prevýšený. Pozoruhodná je liatinová konštrukcia interiéru, ktorá na svoju dobu predstavuje dômyselné technické riešenie. Umožnila zaklenúť priestor subtílnou sieťou krížových klenieb s elegantným neogotickým tvaroslovím, ktoré je podporené kontrastnou červenou polychrómiou.

Vnútorné zariadenie kostola je jednoduché, podporujúce strohý neogotický charakter stavby. Neogotický oltár, pochádzajúci z obdobia stavby kostola, je panelový s centrálnym obrazom Kristus v Getsemanskej záhrade.

Ďalšie významné pamiatky vo Vrútkach:

• Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa: Neogotická stavba z roku 1905.
• Neologická synagóga: Historizujúca stavba z rokov 1909-1910.
• Mestský úrad: Postavený v roku 1926.

Medzi významné osobnosti pochádzajúce z Vrútok patria spisovateľka Hana Zelinová, huslista Dalibor Karvay a herec Radoslav Brzobohatý.

Názov Vrútky pochádza zo staroslovanského slova "vrъtъkъ", čo znamená prameň alebo žriedlo. Erb mesta vychádza z erbu zemianskeho rodu Ruttkayovcov.

Evanjelický kostol a. v. Dr. Martina Luthera bol postavený na základe projektov Jána Čajkana z Banskej Štiavnice v r. 1903. Na financovaní jej výstavby sa podieľal Peter Ráth-Ruttkay, generálny riaditeľ Košicko-bohumínskej železnice, tiež samotná železnica a viacerí iní dobrodinci.

V spolupráci s Ministerstvom dopravy a výstavby SR, Žilinským samosprávnym krajom, Strednou odbornou školou dopravnou v Martine a viacerými inými partnermi organizuje Mesto Vrútky každoročne podujatie Študuj dopravu - kam po skončení základnej školy. Jeho cieľom je popularizácia štúdia stredoškolských a vysokoškolských odborov zameraných na budúce uplatnenie sa absolventov v sektore dopravy.

Konvent rozhodol o stavbe modlitebne v budove bývalej ev. školy. Napokon sa však situácia vyvíjala inak. Presbyteri požiadali Ministerstvo kultúry a náboženstva v Budapešti o povolenie zbierky na stavbu kostola v celom Uhorsku. Návšteva nebola márna. Peter Ráth Ruttkay venoval na stavbu 2 000 korún a zabezpečil, že KBŽ sa na dlhšie obdobie stala finančným podporovateľom vrútockého cirkevného zboru. KBŽ na stavbu kostola ihneď zaslala ďalších 2000 korún a súhlasila s odkúpením starého nepotrebného plechu nachádzajúceho sa vo vrútockom rušňovom depe po 6 korún.

Na stavbu kostola sa hlásil Ján Czajkán z Banskej Štiavnice a Leopold (Lipot) Wachsberger z Vrútok. V. Szolárik 11. mája 1902 oboznámil presbyterstvo na jeho zasadnutí s plánom kostola od J. Czajkána a konvent napokon súhlasil, aby stavbu realizovala jeho firma. Základný kameň kostola bol položený 10. augusta 1902. Na mieste, kde stojí veža kostola, sa nachádzala studnička, vyvieral tu prameň vody, na ktorom akoby symbolicky vyrástol prameň života a viery, prameň živej vody, náš chrám Boží, chrám lásky.

Posviacku kostola vykonal 8. Postupne sa zariaďoval interiér kostola. V roku 1906 získal cirkevný zbor 29 korún a 25 halierov z Gustávskeho spolku. Presbyterstvo sa uznieslo a s najväčšou ochotou svoj chrám poskytlo na užívanie sesterskej kalvínskej cirkvi a spoluveriacim vrútockým protestantom - kalvínom. Po prvom kostolníkovi Andrejovi Golierovi, ktorý vykonával kostolnícke povinnosti v rokoch 1903 - 1907, prevzal túto funkciu Jozef Ďurdík.

V roku 1914 bolo vo Vrútkach 1982 evanjelikov. Seniorálny konvent 16. júla 1914 vyniesol rozhodnutie: „osamostatnenie sa Vrútok odobruje a dištriktuálnemu konventu k potvrdeniu sa predostiera“ (seniorálny zápis B 15 s. 72). Vojnové udalosti takmer prekazili osamostatnenie sa. Na februárovom konvente v roku 1916 sa vo fílii v Priekope urovnali posledné finančné povinnosti voči Záturčiu a napokon 9. apríla 1916 sa konal posledný filiálny konvent.

Pod číslom 1919/1916 je evidovaná prosba miestnej reformovanej cirkvi, ktorá žiadala o povolenie konať v našom chráme raz týždenne služby Božie . Presbyterstvo súhlasilo a od tohto roku sa v kostole o 15.30 hodine každú nedeľu konali služby Božie vrútockej reformovanej cirkvi.

Dvojmanuálový nástroj s 12 registrami inštalovala firma Emanuela Steina z Kutnej Hory za 53 406 korún. Slávnostným dňom bol 10. september 1922, keď sa v kostole konala posviacka organa. Elektrické vedenie do kostola a na faru zaviedol Ján Andok a prerobil aj dva veľké lustre na elektrické. Presbyterstvo sa v tomto roku uznieslo na tom, že počas služieb Božích majú byť okolité hostince pri kostole zatvorené a v kostole sa položila drevená dlažba.

Nové zvony boli zo stanice ku kostolu slávnostne prevezené 22. augusta 1927. Na ich prevoz občania Priekopy poskytli slávnostne vyzdobený koč a detský zbor trojhlasne zaspieval evanjelickú hymnu Hrad prepevný je Pán Boh náš. Biskupa dr. Jura Janošku na železničnej stanici za cirkev vítal dozorca Gabriel Ruttkay Miklian, za obec jej starosta K. Kalocsay a žiačka Anna Šťastná.

Koncom 19. storočia sa Vrútky zaradili medzi mestá s najväčším prírastkom obyvateľstva. Mesto sa stalo železničným uzlom v 70. rokoch 19. storočia.

Osudy Vrútok boli do veľkej miery spojené s neďalekým Martinom, s ktorým takmer úplne zrástli.

tags: #vrutky #evanjelicky #kostol