Svätý Otec František: Životopis a odkaz

Svätý Otec František, vlastným menom Jorge Mario Bergoglio, sa narodil 17. decembra 1936 v Buenos Aires v Argentíne v rodine talianskych prisťahovalcov. Zomrel 21. apríla 2025. Bol 266. pápežom katolíckej cirkvi, zvolený na konkláve dňa 13. marca 2013. Stal sa prvým pápežom pochádzajúcim z amerického svetadielu a prvým, ktorý vzišiel z jezuitskej rehole.

Pred vianočným obdobím Vatikánska pošta opäť vydáva poštové známky s portrétom pápeža Františka (2013 - 2025), ktorý zomrel na Veľkonočný pondelok tohto roku. Známky pripomínajú „cesty pápeža Františka po svete v roku 2024“.

Publikovanie novej apoštolskej exhortácie pápeža Leva XIV. Dilexi te, o láske k chudobným, prináša aktuálny podnet aj pre slovenskú Cirkev. Dokument, ktorý Svätý Otec predstavil začiatkom októbra, vyzýva k prehĺbeniu citlivosti voči núdznym a k obnoveniu evanjeliovej pozornosti voči tým, ktorí trpia.

Palestínsky prezident Mahmúd Abbás sa pomodlil pri hrobke pápeža Františka v Ríme a položil kvety. „Nemôžem zabudnúť, čo urobil pre Palestínu,“ povedal. Vo štvrtok sa stretne s pápežom Levom XIV. po prímerí v Gaze.

Svätý Otec Lev XIV. v pondelok 3. novembra slávil Eucharistiu za zosnulého pápeža Františka, kardinálov a biskupov, ktorí zomreli počas uplynulého roka. Vo svojej homílii pripomenul, že Kristus svojím zmŕtvychvstaním premenil smrť na prechod do života.

Slovenskí gréckokatolícki biskupi sa dnes modlili pri hrobe zosnulého pápeža Františka v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme. Spolu s nimi sa na modlitbe zúčastnili aj pútnici z ich eparchií, ktorí prišli do Ríma pri príležitosti jubilejnej púte. Kard. Makrickas o Františkovi.

Kardinál arcikňaz pápežskej baziliky Santa Maria Maggiore Rolandas Makrickas vysvetľuje týmito slovami príliv veriacich, ktorí každý deň prichádzajú k hrobu pápeža Bergoglia. Je to neutíchajúci prúd pútnikov. Pol roka po odchode pápeža Františka.

„Drahí bratia a sestry, s hlbokým zármutkom musím oznámiť úmrtie nášho Svätého Otca, pápeža Františka,“ oznámil kardinál Kevin Farrell v deň, keď sa správa o smrti pápeža Františka rozšírila do celého sveta.

Pápež František vo svojom posolstve k Svetovému dňu misií 2025, ktoré napísal ešte pred svojím úmrtím, pozýva veriacich, aby sa stali „misionármi nádeje medzi všetkými národmi“. Pápež pripomína, že Kristus je „božským Misionárom nádeje“.

Pápež František dnes oslavuje 11. výročie svojho pontifikátu. Argentínsky jezuita Jorge Mario Bergoglio sa stal hlavou Katolíckej cirkvi 13. marca 2013.

Aj ako pápež presadzoval svoju predstavu cirkvi chudobných a zachoval si neformálne vystupovanie. Bol známy svojou kritikou konzumného spôsobu života i kapitalizmu ako globálneho ekonomického systému. Tiež propagoval ochranu životného prostredia a zápas proti klimatickej zmene. Postoje k týmto problémom prezentoval aj vo svojich encyklikách Laudato Si - O starostlivosti o náš spoločný domov (2015) a Fratelli tutti - O bratstve a sociálnom priateľstve (2020).

Vyjdite z izolácie svojich kostolov a kazateľníc a slúžte chudobným, vyzýva kňazov a cirkevných hodnostárov. A sám ide príkladom. V prvých rokoch svojho pôsobenia zriadil v blízkosti Vatikánu miesta, kde sa môžu bezdomovci osprchovať, oholiť a ostrihať. Na svoju prvú Veľkú noc v pontifikáte celebroval omšu na Zelený štvrtok v centre pre mladistvých na okraji Ríma a počas obradu umyl a pobozkal nohy 12 delikventom, z ktorých dve boli dievčatá, čo bolo pre pápeža prvýkrát.

Pápež František býva v Dome svätej Marty, kam sa presťahoval po odchode z Buenos Aires. V Ríme sa podľa jeho slov cíti pohodlne. O rezignácii neuvažuje, ale vysvetľuje, čo by ho nakoniec viedlo k odstúpeniu: „Únava, ktorá vám nedovolí vidieť veci jasne. Nedostatok jasného úsudku a hodnotenia situácie. Vždy sa pýtam a nechávam si poradiť. Ako sa veci vyvíjajú? Myslíte si, že by som sa mal pohnúť ďalej...? Pýtam sa ľudí, ktorí ma poznajú, aj niektorých inteligentných kardinálov. A tí mi hovoria pravdu: Pokračuj, ide to dobre. Pri rozlúčke vždy prosí o modlitbu. „Som si istý, že každý sa modlí. Neveriacim hovorím, aby sa za mňa modlili, a ak sa nemodlíte, pošlite mi dobré vlny. Veď mi píše priateľ ateista: ...a ja ti posielam dobré vlny. Je to pohanský spôsob modlitby, ale je láskyplný.

Celkovo František precestoval desiatky krajín na všetkých obývaných kontinentoch a stretol sa s miliónmi ľudí rôznych kultúr. V roku 2019 absolvoval náročnú cestu do Mozambiku, na Madagaskar a Maurícius, kde volal po prekonaní chudoby a ochrane prírody.

Všade, kam prišiel, sa snažil priniesť posolstvo evanjelia spôsobom zrozumiteľným miestnym ľuďom. Stal sa takpovediac „globálnym pápežom“, ktorý osobne spájal Rím s najvzdialenejšími komunitami. Rád sa počas ciest zastavoval aj na neformálne momenty - napríklad v Brazílii 2013 navštívil chudobnú favelu, v Írsku 2018 zavítal do centra pre bezdomovcov a v Kanade 2022 vykonal kajúcu púť za pôvodnými obyvateľmi, kde ich prosil o odpustenie za krivdy minulosti.

Napriek vysokému veku si pápež František dlhé roky udržiaval relatívne dobré zdravie a obdivuhodnú pracovnú energiu. V nasledujúcom roku 2022 ho však trápili silné bolesti pravého kolena. Verejne priznal, že ho to frustruje, no prijíma to ako pokoru.

V rozhovoroch v posledných rokoch pontifikátu otvorene hovoril, že ak by raz zdravotne nezvládal svoje povinnosti, zváži rezignáciu podobne ako Benedikt XVI.

Mladosť a vzdelanie

Po skončení stredoškolského štúdia za chemického technika si zvolil cestu kňazstva a vstúpil do diecézneho seminára. Jorge Mario Bergoglio vyštudoval za chemického inžiniera, ale potom sa rozhodol pre kňazstvo a vstúpil do seminára vo Villa Devoto.

11. marca 1958 vstupuje do noviciátu Spoločnosti Ježišovej. Svoje humanitné štúdiá ukončil v Čile a po návrate do Argentíny v roku 1963 dokončil aj štúdium filozofie na Kolégiu sv. Jozefa v San Migueli.

V rokoch 1964-65 pôsobil ako profesor literatúry a psychológie na Kolégiu Nepoškvrnenej v Santa Fé a v roku 1966 vyučoval rovnaké predmety na Kolégiu Spasiteľa v Buenos Aires.

Kňazská služba

V rokoch 1967-70 úspešne zavŕšil štúdium teológie na Kolégiu sv. Jozefa. 13. decembra 1969 bol arcibiskupom Ramónom Josém Castellanom vysvätený za kňaza. V rokoch 1970 a 1971 pokračoval vo formácii v Španielsku a 22. apríla 1973 skladá u jezuitov večné sľuby.

Po návrate do Argentíny pôsobí ako novicmajster vo Villa Barilari v San Migueli, profesor na fakulte teológie, konzultor provincie Spoločnosti Ježišovej a rektor kolégia. 31. júla 1973 bol zvolený za provinciála jezuitov v Argentíne.

Po šiestich rokov sa opäť ujíma práce v akademickej oblasti a v rokoch 1980-1986 pôsobí znovu ako rektor Kolégia sv. Jozefa, a tiež ako farár v San Migueli.

Biskupská a kardinálska služba

Kardinál Antonio Quarracino, arcibiskup v Buenos Aires, si ho zvolil za blízkeho spolupracovníka, a tak ho Ján Pavol II. 20. mája 1992 ustanovil za titulárneho biskupa mesta Auca a pomocného biskupa Buenos Aires. Tam prijal 27. júna v katedrále biskupskú vysviacku priamo od spomínaného kardinála.

Ako motto si zvolil Miserando atque eligendo a do biskupského erbu si vložil kristogram ihs, znak Spoločnosti Ježišovej. Vzápätí bol menovaný za biskupského vikára pre oblasť Flores a 21. decembra 1993 bol poverený aj úradom generálneho vikára arcidiecézy.

Potom už nebolo žiadnym prekvapením, keď bol 3. júna ustanovený koadjútorom arcibiskupa v Buenos Aires. Neprešlo ani deväť mesiacov a 28. februára 1998, po smrti kardinála Quarracina, sa stáva arcibiskupom, primasom Argentíny a ordinárom pre veriacich východného obradu v Argentíne.

21. februára 2001 ho Ján Pavol II. na konzistóriu menoval za kardinála s titulárnym kostolom sv. Roberta Bellarmina. Vtedy požiadal veriacich, aby nešli do Ríma osláviť jeho menovanie a ušetrené peniaze darovali chudobným.

V októbri 2001 bol menovaný za generálneho relátora na 10. plenárne zhromaždenie Biskupskej synody venovanej službe biskupa. Táto úloha mu bola zverená v poslednej chvíli, aby nahradil kardinála Edwarda Michaela Egana, arcibiskupa New Yorku, ktorý musel ostať doma v dôsledku teroristických útokov z 11. septembra.

Napriek tomu sa nikdy nevzdal svojho striedmeho postoja a prísneho životného štýlu, ktorí niektorí označili za temer asketický. V tomto duchu chudoby odmietol v roku 2002 aj menovanie za predsedu Biskupskej konferencie Argentíny, no o tri roky neskôr bol zvolený a potom v 2008 bol znovu potvrdený na ďalšie trojročné obdobie.

Ako arcibiskup Buenos Aires - diecézy s troma miliónmi obyvateľov - vypracoval misijný plán založený na spoločenstve a evanjelizácii, ktorý mal 4 hlavné ciele: otvorené a bratské spoločenstvá; vedúca úloha uvedomelých laikov; evanjelizácia zameraná na každého obyvateľa mesta; pomoc chudobným a chorým.

Jeho cieľom bolo reevanjelizovať Buenos Aires, „berúc do úvahy tých, ktorí tam žijú, jeho štruktúru a jeho históriu“. Vyzval kňazov a laikov na spoluprácu. V septembri 2009 spustil na národnej úrovni kampaň solidarity z príležitosti dvojstoročnice nezávislosti krajiny: do roku 2016 sa má zrealizovať dvesto charitatívnych diel. A na úrovni kontinentu očakáva väčší dopad posolstva Konferencie z Aparceidy v roku 2007, ktoré nazval „Evangelii nuntiandi Latinskej Ameriky.

Dňa 13. marca 2013 bol zvolený za 266. pápeža.

Prvý pápež, ktorý pochádza z Ameriky, je 84-ročný argentínsky jezuita Jorge Mario Bergoglio, od roku 1998 arcibiskup Buenos Aires.

„Môj ľud je chudobný a ja som jedným z nich,“ povedal viackrát na objasnenie svojho rozhodnutia bývať sám a sám si pripravovať večeru. Svojim kňazom vždy odporúčal milosrdenstvo, odvahu a pre každého otvorené dvere. Pri istej príležitosti sa vyjadril, že najhoršie, čo sa môže Cirkvi stať, „je to, čo Lubac nazýva duchovná svetáckosť“, to znamená „zameranie na seba“. A keď spomína sociálnu spravodlivosť, vyzýva vziať do ruky katechizmus, desatoro prikázaní a blahoslavenstvá.

Napriek jeho skromnej povahe - jeho životopis má len pár riadkov - sa stal terčom pozornosti pre svoje nekompromisné postoje počas ekonomickej krízy, ktorá postihla Argentínu v roku 2001.

17. decembra 1936 sa v hlavnom meste Argentíny narodil imigrantom z talianskeho Piemontu syn. Otec Mário bol zamestnaný na železnici ako účtovník a matka Regina Sivoriová sa starala o domácnosť a výchovu piatich detí.

Počas svojho pôsobenia v septembri 2021 navštívil Slovensko. Už pri stretnutiach s predstaviteľmi krajiny varoval Slovákov, aby si neuzatvárali srdcia a aby náboženstvo nikdy nezneužívali na politické ciele. Vyzdvihol význam prijatia menšín a povedal, že „v cirkvi nik nemá byť bokom“.

Na štadióne v Prešove predsedal gréckokatolíckej liturgii sv. Jána Zlatoústeho a navštívil rómske geto v Luníku IX. Vyvrcholením návštevy bola svätá omša v národnej Bazilike Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne, na ktorej sa zúčastnilo vyše 50 000 veriacich. V homílii Slovákov povzbudil k mariánskej viere plnej putovania a snahy o bratskosť.

Jeho návšteva zanechala hlboký dojem - bol to len druhý pápež v dejinách, ktorý zavítal na Slovensko (po sv. Jánovi Pavlovi II.).

František zomrel len deň po tom, čo počas Veľkonočnej nedele udelil tradičné požehnanie Urbi et orbi a následne sa previezol po Svätopeterskom námestí v papamobile.

„Učil nás žiť hodnoty evanjelia s vernosťou, odvahou a univerzálnou láskou, najmä k najchudobnejším a ľuďom na okraji spoločnosti," oznámil kardinál Kevin Ferrell.

Františka pred necelým mesiacom prepustili z Gemelliho nemocnice v Ríme do domácej liečby v jeho rezidencii vo Vatikáne.

Osemdesiatosemročného pápeža hospitalizovali 14. februára s bronchitídou, ktorá neskôr prerástla do obojstranného zápalu pľúc. Pápež prekonal viacero respiračných kríz a krvné testy vo februári zistili „počiatočné zlyhanie obličiek“.

Pápež František, ktorý bol hlavou katolíckej cirkvi od roku 2013, sa už v minulosti niekoľkokrát liečil na respiračné ochorenia.

Za posledné roky takisto podstúpil operáciu prietrže a hrubého čreva. Vzhľadom na bolesť kolena tiež používal invalidný vozík.

Zhrnutie kľúčových udalostí v živote pápeža Františka:

Pápež František

Kardinál Robert Francis Prevost O.S.A., bývalý prefekt Dikastéria pre biskupov, sa narodil 14. V roku 1977 vstúpil do noviciátu Rádu svätého Augustína (O.S.A.) v provincii Nostra Signora del Buon Consiglio v Saint Louis. 29. augusta 1981 zložil sľuby. Vo veku 27 rokov bol rádom vyslaný do Ríma, aby študoval kánonické právo na Pápežskej univerzite sv. Tomáša Akvinského (Angelicum). Kňazskú vysviacku prijal 19. júna 1982. V roku 1987 získal doktorát s dizertáciou na tému: „Úloha miestneho priorátu Rádu svätého Augustína“.

V tom istom roku bol zvolený za riaditeľa povolaní a riaditeľa misií augustiniánskej provincie „Matky dobrej rady“ v Olympia Fields v štáte Illinois (USA). V roku 1988 bol vyslaný na misiu do Trujilla ako riaditeľ projektu spoločnej formácie augustiniánskych kandidátov z vikariátov Chulucanas, Iquitos a Apurímac. Tam bol priorom komunity (1988 - 1992), riaditeľom formácie (1988 - 1998) a učiteľom (1992 - 1998). Po dva a pol roku bol v roku 2007 generálnou kapitulou zvolený za generálneho priora. V októbri 2013 sa vrátil do svojej provincie (Chicago), kde vyučoval a pôsobil ako provinciálny vikár; tieto funkcie zastával až do 3. novembra 2014, keď ho pápež František menoval za apoštolského administrátora diecézy Chiclayo (Peru) a povýšil na titulárneho biskupa diecézy Sufar. 7. novembra kánonicky prevzal diecézu v prítomnosti apoštolského nuncia Jamesa Patricka Greena; za biskupa bol vysvätený 12. decembra, na sviatok Panny Márie Guadalupskej, v katedrále svojej diecézy.

Biskupom Chiclayo je od 26. septembra 2015. Od marca 2018 bol druhým podpredsedom Peruvijskej biskupskej konferencie. 15. Od 30. Pápež František ho kreoval za kardinála v konzistóriu 30. septembra 2023 a pridelil mu diakóniu sv. 6. Za pápeža bol zvolený dňa 8.

tags: #svaty #otec #frantisek #narodeniny