Pojem rovnosti pod slnkom má hlboké korene v biblickom učení a odráža sa vo vierovyznaní a postojoch cirkví. Tento článok sa zaoberá biblickým významom rovnosti, ako aj tým, ako rôzne cirkvi pristupujú k tejto téme.
Vierovyznanie a rovnosť
Vierovyznanie zohráva kľúčovú úlohu v chápaní rovnosti pred Bohom. Mnohé cirkvi zdôrazňujú, že všetci ľudia sú stvorení na Boží obraz a majú rovnakú hodnotu v Jeho očiach.
Veríme v jedného Boha Otca všemohúceho a jedného Pána nášho Ježiša Krista, Syna Božieho a v Ducha Svätého. Boha, nie troch Bohov, ale Otca, Syna a Ducha Svätého, jedného Boha ctíme a vyznávame: nie tak jedného Boha, ako by samotného, ani toho, ktorý bol sám sebe Otcom, sám i Synom, ale že Otec je ten, ktorý splodil a Syn ten, ktorý bol splodený, Duch Svätý však nie je splodený ani vrodený, ani stvorený, ani učinený, ale od Otca a Syna pochádzajúci, rovnako večný a ten istý ako Otec a Syn s nimi spolu pôsobiaci.
Preto tiež vyznávame v mene Otca i Syna i Ducha Svätého jedného Boha, čo je meno moci a nie vlastnosti. Vlastné meno Otca je Otec a vlastné meno Syna je Syn a vlastné meno Ducha Svätého je Duch Svätý. V tejto Trojici ctíme jedného Boha, pretože čo je z jedného Otca je jedného prirodzenia s Otcom, jednej podstaty a jednej moci. Otec splodil Syna nie z vôle ani nutnosti, ale z prirodzeného. Syn v poslednom čase k nášmu spaseniu a naplneniu Písiem sostúpil od Otca, avšak nikdy neprestal byť s Otcom. A počatý bol z Ducha Svätého a narodený z panny. Prijal na seba telo a dušu i smysly, to jesť dokonalé človečenstvo, avšak neopustil, čo mal, ale počal byť, čím nebol, takže bol dokonalý vo svojich veciach a opravdový v našich.
Lebo On, ktorý Bohom bol, narodil sa človekom, a ktorý ako človek sa narodil, pôsobil ako Boh, a ktorý ako Boh pôsobí, ako človek zomiera a ktorý ako človek umiera, vstáva z mŕtvych ako Boh. Potom keď zvíťazil nad mocou smrti, s tým telom v ktorom sa narodil i trpel a zomrel i zmŕtvych vstal: vystúpil ku Otcovi a sedí na Jeho pravici, v tej sláve, ktorú vždy mal a má stále. Veríme že skrze Jeho smrť a krv budeme očistení a Ním vzkriesení v deň najposledší v tomto tele, v ktorom teraz žijeme. A máme nádej, že dosiahneme odmenu za dobré skutky, alebo trestu večných muk za hriechy.
Biblické základy rovnosti
Biblia učí, že všetci ľudia sú si rovní pred Bohom bez ohľadu na ich pôvod, rasu, pohlavie alebo spoločenské postavenie. Táto rovnosť je založená na spoločnom stvorení a na tom, že všetci ľudia sú hriešni a potrebujú Božiu milosť.
Učíme, že jedine pravého Boha je treba vzývať a jemu poctu vzdávať. Túto poctu nevzdávame nikomu, podľa onoho prikázania Pána: »Svojho Pána Boha vzývaj a jedine Jemu slúž« (Mt 4,10). Zaiste všetci proroci čo najprísnejšie sa obracali proti národu izraelkému, kedykoľvek vzýval a uctieval nie jediného, samotného, pravého Boha. Učíme však, že Boha je treba tak vzývať a uctievať, ako nás tomu On sám naučil, totiž v duchu a v pravde (Jn 4,23.24); nie s nejakou poverou, ale s úprimnosťou, podľa Jeho slova, aby snáď raz tiež k nám neriekol: »Ktože to žiadal z vašich rúk?« (Iz 16,2.3).
Nestanní čitatelia preto z tohoto tuná celkom zrejme poznajú, že my nič spoločného nemáme s nijakými sektami, alebo bludmi, ktoré temer v každom odstavci spomenieme a tie vyvrátiac zavrhujeme. I keď potom v niektorých cirkvách sa vystkytuje nejaký rozdiel v preslovoch a v spôsobe prednesú učenia, v obradoch, alebo zvykoch, ktoré podľa toho boly prijaté, ako sa ktorej cirkvi za prospešné a vzdelávateľné zdalo, predsa však nikdy, ako za to máme, to nedalo príčinu v niktorom čase v cirkvi k rozporom a roztržkám. Lebo v tejto veci totiž cirkvi Kristove požívaly vždy slobody.
To môžeme pozorovať i v cirkevných dejinách. Preto tiež dúfame, že cirkvi Kristove, len čo uvidia a poznajú, že my v učení svätého a večného Boha, tiež v pravovernom smýšľaní a bratskej láske s nimi samotnými, zvlášte potom so starou apoštolskou cirkvou vo všetkom súhlasíme; samy potom tiež ochotne s nami súhlasiť budú v jednote viery a učení i v prvom pravovernom smýšľaní a bratskej láske.
Príklady z Biblie
- Galatským 3:28: "Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi."
- Skutky apoštolov 10:34-35: "Peter otvoril ústa a povedal: "Naozaj poznávam, že Boh nie je stronnícky, ale v každom národe mu je príjemný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivo."
Postoj cirkví k rovnosti
Rôzne cirkvi majú rôzne prístupy k otázke rovnosti, ale väčšina z nich sa zhoduje na tom, že všetci ľudia by mali byť zaobchádzaní s rešpektom a dôstojnosťou. Niektoré cirkvi aktívne pracujú na presadzovaní rovnosti v spoločnosti, zatiaľ čo iné sa zameriavajú na vnútornú rovnosť v rámci cirkvi.
Predovšetkým za tým cieľom sme vydali, toto vierovyznanie, aby sme našli cirkevný pokoj a svornosť so vzájomnou láskou u cirkv v Nemecku a iných zemiach, to si získali a získaný zachovali. Dané 1. Podpísali všetci služobníci všetkých Kristových cirkví vo Švajčiarsku, ktorí sú v Zürichu, Berne, Schaffhausene, Sv. Ale súhlasili s ním, už po jeho vydaní, tiež služobníci cirkvi v Poľsku, vo vojvodstve zatorskom a oswiečimskom, taktiež služobníci škótskej cirkvi, ktorí v liste napísanom dňa 9. septembra 1566 roku Pána, vynikajúcemu mužovi D. Mimo toho toto vierovyznanie zároveň s niektorými článkami vydané a vytlačené bolo 1. septembra roku Pána 1567 v Debrecíne v Uhorsku a venované najjasnejšiemu kniežaťovi a pánovi Jánovi II., z milosti Božej zvolenému kráľovi atď.
V tomto vydaní mimo iné možno čítať tieto slová: »My všetci služobníci cirkvi, ktorí sme boli svolaní na svätú synodu na 24. o tom, ktorí majú byť považovaní buď za členov obecnej cirkvi kresťanskej, alebo za kacírov. (Zo zákoníka cisára Justiniana a z Trojdielnej histórie 9. Naša vôľa je tá, aby všetky národy, ktoré patria pod našu milostivú vládu, pridržaly sa toho náboženstva, ktoré Sv. apoštol Peter zvestoval Rimanom, ako to ním samým rozšírené náboženstvo sa dosiaľ osvedčuje a ktoré tiež zrejme rímsky biskup Damasus a Peter biskup alexándrínsky, muž apoštolskej čistoty nasleduje. Dané dňa 27. februára r. Ostatne, evanjelické a apoštolské dejiny zároveň s dvoma epištolami Petrovými nás poučujú, aké náboženstvo učil a odkázal všetkým cirkvám na východe a západe, nie len rímskej.
Výzvy a kontroverzie
Napriek biblickému učeniu o rovnosti, v histórii cirkvi sa vyskytli prípady diskriminácie a nerovnosti. Niektoré cirkvi mali v minulosti problematické postoje k rasovým, rodovým alebo spoločenským rozdielom. Tieto kontroverzie viedli k diskusiám a snahám o nápravu a zmierenie.
Osvedčujeme sa tiež, že my v našich cirkvách ani v najmenšej miere neroztrusujeme také učenia, aké nám niektorí naši odporcovia falošne a nezaslúžene sa snažia pripísať a podstrčiť predovšetkým u tých, ku ktorým naše spisy sa nedostanú a ktorí nepoznajú naše učenie.
Naopak iné novozákonné dokumenty, napríklad Listy sv. Pavla, zdôrazňujú kozmopolitický charakter kresťanstva - „tu nič neznamená Grék alebo Žid…“ No nikde, ani v Novom zákone, ani v listoch otcov cirkvi, nebadať, že by sa kresťanstvo odklonilo od starozákonného učenia o božej vyvolenosti Židov. Podľa kresťanskej tradície predsa Ježiša Krista ukrižovali práve Židia.
Okrem toho na „kresťanskom západe“ vládne silný duch antisemitizmu, ktorý je, ako sa zdá, v priamom rozpore s učením o vyvolenosti Židov. Usporiadať tento chaotický systém predstáv si vyžaduje heroické úsilie kazuistiky i sofistiky a na takúto úlohu sa podujal práve G. Baum priznáva, že „idea vyvolenosti“ je ústrednou ideou kresťanstva.
Biblické verše o spravodlivosti | Najlepšie biblické verše o spravodlivosti
Nádej a spása
Kresťanská nádej je založená na viere, že Boh ponúka spásu všetkým ľuďom bez rozdielu. Skrze Ježiša Krista môžu všetci dosiahnuť odpustenie hriechov a večný život. Táto nádej nás povzbudzuje k tomu, aby sme sa snažili o spravodlivosť a lásku vo svete.
Sv. Otec Lev XIV (zdroj: vatican.va): Život v skutočnosti prináša zmysel, smer, nádej. A nádej pôsobí ako hlboko zakorenený impulz, ktorý nás udržiava v ťažkostiach, ktorý nám bráni vzdať sa v únave z cesty, ktorý nám dáva istotu, že púť existencie nás privedie domov. Bez nádeje hrozí, že život sa bude javiť ako prestávka medzi dvoma večnými nocami, krátka prestávka medzi tým, čo bolo predtým, a tým, čo bolo po našej pozemskej ceste.
Bratia a sestry, Kristovo zmŕtvychvstanie nás učí, že žiadne dejiny nie sú tak poznačené sklamaním alebo hriechom, aby ich nemohla navštíviť nádej. Žiadny pád nie je definitívny, žiadna noc nie je večná, žiadna rana nie je určená na to, aby zostala otvorená navždy. Nech sa cítime akokoľvek vzdialení, stratení alebo nehodní, neexistuje žiadna vzdialenosť, ktorá by mohla uhasiť neochvejnú silu Božej lásky.
Keď uznáme, že Boh je naša prvá a jediná nádej, aj my prechádzame od prchavých nádejí k trvalej nádeji . Keď si raz želáme, aby nás Boh sprevádzal na ceste životom, materiálne bohatstvo sa relativizuje, pretože objavujeme skutočný poklad, ktorý potrebujeme.
