Trent Horn vo svojej knihe Hard Sayings spomína, ako mu raz jedna žena odpovedala na otázku, prečo je ateistkou, slovami: „Dôvod je ten, že ak človek číta Bibliu, tak hneď vidí, že je silno proti ženám.“ Je tomu naozaj tak? Je Biblia proti ženám, teda berie ich za menej cenných od mužov a nabáda mužov, aby sa k ženám správali ako k veciam?
Podľa jednotlivých pasáži sa nezdá, že by Biblia považovala ženské pohlavie za horšie od mužského, či už v Starom, alebo Novom Zákone.
V tomto článku sa pozrieme na biblický pohľad na stvorenie žien a ich úlohu v spoločnosti a náboženstve. Preskúmame, či Biblia skutočne znižuje hodnotu žien alebo ponúka komplexnejší pohľad na ich význam a poslanie.
Stvorenie ženy v Genezis
Takto sa končí pasáž v Genezis 1:27. Očakávali by sme, že boli stvorení ako rovní, veď aj Božia múdrosť je personifikovaná v ženskom rode. Ale čo táto pasáž Gen 2:18: „Potom Pán, Boh, povedal: „Nie je dobre byť človeku samému.
Podľa Trenta Horna (Hard Sayings) je hebrejské slovo v tomto kontexte ezer, ktoré bližšie reprezentuje koncepty sily a záchrany než domáceho sluhu. A jediný raz, kedy je toto slovo použité pre človeka okrem Boha, je pri Eve. Ak by bolo ofenzívna Gen 2:18, tak je rovnako ofenzívna aj pasáž Ž 115:11, lebo Boh je naša pomoc.
Žena z rebra utvorená, má patriť k srdcu muža a stáť po jeho boku. Keď ju Adam zbadá, tak radostne vykríkne: Gn 2:23Vtedy Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža.“ Avšak žena napriek svojej podobnosti s mužom, zostáva telesne i psychicky odlišná. A práve táto Bohom daná rozdielnosť vyvoláva v mužovi radosť a príťažlivosť k žene. A tak isto naopak.
Preto by manželia mali prijať svoju rozdielnosť, vážiť si ju, a učiť sa ju chápať. Takže v prvotnom pláne má muž a žena rovnosť, majú spoločenstvo medzi sebou, rovnakú dôstojnosť, panuje medzi nimi jednota.
Eva a pád do hriechu
Genezis nie je len príbehom o stvorení, ale aj o páde ľudí a ich odlúčenia sa od Boha - hriech. Nemôže za tento celý pád človeka Eva, ktorá je preto v Biblii vykresľovaná, ako dôvod utrpenia človeka?
Ale had sa im prihováral v osobe Evy obom, napr. v Gen 3:4: „Tu povedal had žene: Nie, nezomriete.“ Podľa Gen 3:6 sa zasa zdá, že bol Adam prítomný pri Eve počas jej pokúšania a práve jemu bol adresovaný zákaz od Boha v Gen 2:17.
Na vine je ale aj Eva, napr. podľa 1 Tim 2:14: „A nie Adam bol zvedený, ale žena sa dala zviesť a padla do hriechu.“ Bol teda Adam lepší, lebo sa „nedal“ zviesť? George Montague to vo svojom komentári 1. „Pavlovým argumentom nie je, že Adam nezhrešil, kým Eva áno, ale že Eva zlyhala tým, že bola oklamaná … Adam nebol oklamaný, on to jednoducho urobil.
Vzbura voči Bohu nespôsobí len porušenie vzťahu s ním, ale aj medzi mužom a ženou navzájom. Naruší sa rovnosť a jednota, poškodí sa ich vzájomné spoločenstvo. Tak je to vždy: čím viac upadá vzťah k Bohu manžela alebo manželky alebo oboch tým viac sa môže zhoršovať aj ich vzájomný vzťah. (A platí to aj naopak, čím lepší je vzťah oboch k Bohu, tým lepší vzťah navzájom.)
V Gn 3:20 je zachytené, že Adam nazval svoju ženu menom Chawwá, Eva (čo znamená život). Z Písma vieme, že ten, kto pomenúva je nad, a ten, koho pomenúva, je pod. Po páde sa porušuje ich vzájomná rovnosť, dôstojnosť ženy padá, žena padá na úroveň slúžky, otrokyne; dokonca sa dá kúpiť. Biblia to zachytáva: budeš po mužovi túžiť a on bude vládnuť nad tebou. Tak to nemalo byť, ale aj to je dôsledok hriechu.
Žena má (môže mať) od čias Ježiša opäť rovnakú dôstojnosť ako muž. Veľmi tam záleží na tom, či muž je vydaný Ježišovi. Nezriedka sa stáva, že keď nie je, žena je stále v podradnom postavení. Vyzdvihol ju - ale nie nad muža, ale na jeho roveň. Bohužiaľ dnes, v posledných časoch, sa často žena vyzdvihuje nad muža.
Starozákonné pohľady a nariadenia
„Keď pôjdeš bojovať proti svojim nepriateľom a Pán, tvoj Boh, ich vydá do tvojich rúk, a ty si privedieš zajatcov, ak uvidíš medzi zajatcami peknú ženu a budeš ju chcieť za manželku, voveď ju do svojho domu, nech si ostrihá vlasy a poobrezáva nechty, zoblečie odev, v ktorom bola zajatá, a nech sedí v tvojom dome a mesiac oplakáva svojho otca a svoju matku. Potom k nej môžeš vojsť, spať s ňou a bude tvojou ženou.
Po prečítaní pasáže sa môže zdať, že Boh prikazuje Izraelitom uniesť ženy s tým cieľom, aby sa stali ich manželkami. Avšak pasáž zasadená do kontextu ukazuje, že Boh svojim príkazom reguluje vtedajšie bežné praktiky a pripravuje Izraelitov na zrušenie týchto praktík. V prvom rade, Boh je zapojený iba pri porazení nepriateľov (Pán, tvoj Boh, ich vydá do tvojich rúk). Po víťazstve je na Izraelitoch, aby určili, čo s porazenými. V antickom svete by sa nepristupovalo k žiadnym manželstvám, ženy by sa znásilnili a nechali napospas osudu, či zmasakrovali. V antickom Izraeli ale znásilnenia neboli tolerované (Gen 34).
Po druhé, v pasáži je viacero náznakov na to, aby ten, kto si chce ženu nasilu zobrať, prehodnotil svoje správanie. Žena si musí ostrihať hlavu (znak krásy) a muž jej musí dať nové šaty, ktoré bývali veľmi drahé. Žena potom môže celý mesiac smútiť a až tak môže pristúpiť k manželstvu. Ak by si túto ženu aj bol zobral, nemohol ju predať do otroctva. Mohol ju prepustiť, ako legitímnu manželku, pretože ju ponížil. Pasáž ukazuje, že takéto správanie dehumanizovalo človeka a nemalo sa s ním zaobchádzať ako s vecou. A pokračuje: „Ponižovanie od muža a nátlak na ženu je rozpoznané v danom úryvku.
Pavlove listy a postavenie žien
K Pavlovi sa v jeho listoch viaže viacero úryvkov, ktoré by mohli ukazovať, že je mizogýnom a považuje ženu za horšiu od muža. Začnime prvým úryvkom 1 Kor. Ale chcem, aby ste vedeli, že hlavou každého muža je Kristus, hlavou ženy je muž a hlavou Krista Boh. …. Veď nie je muž zo ženy, ale žena z muža. Nenabáda pasáž na iné zaobchádzanie s mužmi a ženami?
Podľa Roberta Gagnona Pavol ustanovuje ako hlavu ženy muža s tým, že ani jeden nemôže existovať bez toho druhého a že muži sa rodia zo žien v 1 Kor. Pavol podkopáva pohľad na ženu ako poddanú pri zmienkach viacerých spolupracovníčok v Rim. 16, či v 1 Kor. 7:3-4 kde uznáva právo oboch na plnenie si manželských povinností a teda ich rovnocennosť.
Už niet Žida ani Gréka, niet otroka ani slobodného, niet muža a ženy, lebo vy všetci ste jeden v Ježišovi Kristovi. Pavol uznával všetkých ako rovnako cenných členov Tela Cirkvi, ale tiež nepovažoval každého za rovnakého. Rozlišoval jednotlivé dary rozličných ľudí podobne, ako má každá časť tela inú funkciu (1 Kor. 12:14-31).
Iná pasáž Pavla nám ponúka takýto pohľad na prorokovanie v 1 Kor. .. ženy nech na zhromaždeniach mlčia. Nedovoľuje sa im hovoriť, ale nech sú podriadené, ako hovorí aj Zákon. Ako vôbec interpretovať túto pasáž bez toho, aby sa nedalo hovoriť o sexizme?
Iné pasáže však nedávajú zmysel, ak by sme obvinili Pavla zo sexizmu. Napríklad v 1 Kor. 11:4-5 opakovane hovorí o prorokujúcich a modliacich sa ženách. Pri prorokovaní sa hlavne očakávalo, že sa človek podelí o to, čo mu bolo zjavené Bohom. Preto sa dá predpokladať, že ženám bolo rovnako dovolené hovoriť a prorokovať ako mužom.
Argument nie je rodovo špecifický. Pavol vyžaduje rešpekt, podriadenosť a ticho každého poslucháča, keď hovorí ktorýkoľvek prorok (1. Kor. 14:28-32), a jeho zaobchádzanie s niektorými ženami, ktoré kladú otázky (1. Kor. 14:34 a nasl.), je konkrétne uplatňovanie zásad, ktoré sa už uplatňujú na každého. Je vhodné predpokladať, že Pavol adresuje niektoré ženy zo zhromaždenia, keďže sa dopočul, ako niektoré z nich boli významnými porušovateľmi týchto zásad.
… a podriaďujte sa jedni druhým v bázni pred Kristom. Ženy svojim mužom ako Pánovi, lebo muž je hlavou ženy, ako je aj Kristus hlavou Cirkvi, on, Spasiteľ tela. Aký je zmysel tejto pasáže?
Ján Pavol II. Autor vie, že tento spôsob rozprávania, tak hlboko zakorenený vo zvykoch a náboženských tradíciách tej doby, treba chápať a dodržiavať pod novým spôsobom: Ako „vzájomnú podriadenosť z úcty ku Kristovi“ (porov. Eph. 5:21). Platí to najmä preto, že manžel sa nazýva „hlava“ manželky, keďže Kristus je hlavou Cirkvi; je ňou, aby „ju miloval“ (Ef. 5:25) aj za cenu vlastného života.
Významné ženské postavy v Biblii
Podľa Exod. 21:17 by dieťa malo byť potrestané za urazenie otca a aj matky. Ženy majú dokonca v Biblii osobitné postavenie. Negatívne ženské postavy v Biblii by sme napočítali možno na prstoch jednej ruky. Pozitívnych ženských postáv je pomerom k tým negatívnym oveľa viac ako tých mužských. Kniha Rút hovorí o vzťahu nevesty a svokry; Kniha Judit predstavuje ideál ženy, ktorá je pekná, múdra a bojujúca za svoju vlasť a krajanov; a Kniha Ester hovorí o žene, ktorá zachránila Židov pred vyvraždením.
Potom sú to príbehy žien ako Agar, Rebeka, Zuzana, Sára, Tamar, Debora, Rachab, atď. Tam, kde zlyhávajú také veľké mužské postavy, ako Dávid či Šalamún, ktorí sklamali svojou zbabelosťou, neresťami, či slabosťami, vytrvávajú ženy v Biblii až dokonca. Veru, nie nadarmo sú ženy spomenuté v rodokmeňoch Ježiša Krista na začiatku evanjelií.
Výchova k láske a čistote
Láska, ktorá má svoju živnú pôdu a nachádza svoj výraz v stretnutí sa muža a ženy, je Božím darom; ide teda o pozitívnu silu, zameranú na to, aby muž a žena dosiahli zrelosť ako osoby; je aj vzácnym zálohom na darovanie sa, na čo sú povolaní všetci, muži i ženy, aby tak naplnili v rámci vlastného sebauskutočnenia a blaha v rovine života to, na Čo je každý povolaný.
Človek ako vtelený duch, t.j. duša spolu s telom v jednote osoby, je povolaný na lásku. K ľudskej láske patrí aj telo a telo zas vyjadruje aj duchovnú lásku. Sexualita nie je teda iba čosi čisto biologické, ona sa dokonca týka priam jadra ľudskej osoby. Prežívanie sexuality ako fyzického darovania sa má svoju pravdu a dosahuje svoj plný zmysel vtedy, keď je výrazom osobného darovania sa muža a ženy až po smrť.
Výchova k čistote v rámci celkovej výchovy mladého Človeka k uskutočňovaniu seba a k darovaniu seba zahrnuje prednostne spoluprácu rodičov aj pri výchove k ostatným cnostiam, ako miernosť, stálosť a rozvážnosť. Čistota ako cnosť nemôže jestvovať bez schopnosti zriekať sa, prinášať obety, vedieť čakať.
Rodičia darovaním života spolupracujú so stvoriteľskou Božou mocou a dostávajú dar novej zodpovednosti, zodpovednosti nielen živiť svoje deti a uspokojovať ich materiálne a kultúrne potreby, ale predovšetkým odovzdávať im žitú pravdu viery a vychovávať ich k láske k Bohu a k blížnemu. Toto je ich prvoradou povinnosťou v lone „domácej cirkvi“.
Zhrnutie kľúčových myšlienok
- Láska je Božím darom a základom pre vzťah muža a ženy.
- Sexualita je základnou zložkou osobnosti a má byť prežívaná v kontexte lásky a darovania sa.
- Výchova k čistote je dôležitá pre harmonický rozvoj osobnosti a vyžaduje si sebaovládanie.
- Rodičia majú prvoradú úlohu vo výchove detí k láske, čistote a viere.
Prostredníctvom toho sa musí sprecízniť osobná totožnosť ženy v jej vzťahu rôznosti a komplementarity k mužovi, a to nielen vzhľadom na roly, ktoré má preberať a na úlohy, ktoré má spĺňať, ale a ešte hlbšie, vzhľadom na jej štruktúru a na jej osobný význam.
Vo viere Cirkvi musí byť vysvetľovanie Božieho plánu o žene neustále znázorňované aj životom mnohých kresťanských žien. Pritom nemožno zabúdať na prínos, ktorý môžu vniesť rozličné humanitné vedy a kultúry. Tieto môžu starostlivým rozlišovaním prispieť k tomu, aby sa oddeľovali hodnoty a práva, ktoré patria ku nezmeniteľnej podstate ženy od tých, ktoré sú dané dejinným vývojom kultúr.
Synodálni otcovia zdôraznili nutnosť, že sa v Cirkvi a spoločnosti musí uznať plný význam sviatosti manželstva, aby sa osvetlili a inšpirovali všetky vzťahy medzi mužom a ženou. V tomto zmysle boli toho názoru, že je naliehavo potrebné, „aby každý kresťan žil a hlásal posolstvo nádeje, ktoré je obsiahnuté vo vzťahu medzi mužom a ženou.