Otázka zákazu Biblie v histórii je komplexná a dotýka sa viacerých aspektov, vrátane mocenských bojov, prekladov do národných jazykov a obáv z interpretácie textu bežnými ľuďmi. Poďme sa na túto tému pozrieť podrobnejšie.
Mocenský súboj medzi katolíkmi a protestantmi
Celá história so zákazom Biblie sa javí skôr ako mocenský súboj medzi katolíckymi a protestantskými krajinami. V 17. a 18. storočí mnohí ľudia menili vieru z protestantskej na katolícku a naspäť, podľa toho, aký panovník bol pri moci. Každý panovník chcel mať poddaných podľa svojho gusta.
Mnohé kostoly boli postavené ako protestantské, potom boli zabrané katolíkmi, potom zas protestantské, zas katolícke, podľa toho, ku ktorému vodcovi sa momentálne pridalo vedenie mesta alebo ktorý vodca mesto dobyl. Katolícki panovníci zakazovaním Biblie hľadali dôvod, ako zneškodniť svojich oponentov protestantov, pre ktorých Biblia znamenala všetko. Išlo skôr o svetský mocenský boj.
Dostupnosť Biblie v stredoveku
Katolíci aj protestanti sú prekvapení, keď sa dozvedia, že Cirkev skutočne Bibliu priväzovala na reťaz - dôvod však bol presne opačný. V stredoveku a v prvých rokoch po vynáleze kníhtlače boli Biblie vzácne a veľmi drahé. Každý kus sa prepisoval ručne a mnohé majú na svojich stránkach umeleckú výzdobu.
Rodokmeň anglických prekladov Biblie
Táto Biblia sa nachádzala vo farských kostoloch a pretože bola priviazaná k stolu, bola prístupná laikom. Po anglickej reformácii bola Biblia priviazaná aj v kostoloch, ktoré ju predtým verejne neponúkali. Ak obviňujeme katolícku hierarchiu, že priväzovali Bibliu, mali by sme rovnako obviniť aj protestantské. V skutočnosti by sme ich však obe mali chváliť, a nie obviňovať.
Zákaz čítania Biblie v materinskom jazyku
Nikde som nenašla, že by bola Biblia celoplošne laikom zakázaná. RKC isté obdobie nedovolila čítať laikom bibliu v materinskom jazyku, nie všeobecne, že sa vôbec nemohla čítať. Veľa ľudí sa domnieva, že Biblia sa vydávala v latinčine, aby ju laici nemohli používať. Až do devätnásteho storočia vedel každý vzdelaný človek na západe čítať po latinsky a v časoch reformácie skoro každý, kto vedel vôbec čítať, bol schopný čítať po latinsky. Latinčina tak bola ešte dlho po Lutherovi živým jazykom, ktorý sa používal tak v Cirkvi, ako aj v diplomacii či v literatúre.
Čiže aj keď vedeli čítať, nesmeli - vyvracia sa tým argument, že čítať nevedeli, alebo nevedeli po latinsky, okrem toho, v tom období bol už Lutherov preklad Biblie (hovoríme o rakúskych krajinách) a v Čechách bola Kralická Biblia, český preklad z pôvodných jazykov.
Falšovanie Biblie a historické dokumenty
Treba si uvedomiť, že Biblia (Nový zákon) vznikala postupne a nebola iba v jednej, sfalšovateľnej podobe - boli to zápisky ľudí, ktorí boli Ježišovými súčasníkmi, avšak písali ju niekoľko desaťročí po jeho smrti. Rôzne knihy nového zákona sú datované do rokov cca 70-140. Tieto knihy sa potom ručne prepisovali a posúvali ďalej, nie však v jednej kópii, ale v desiatkach kópií slúžiacich úplne nezávislým spoločenstvám veriacich v rôznych od seba veľmi vzdialených mestách, kláštoroch a podobne. A tie odpisy sa ďalej odpisovali a šírili sa do celého sveta rôznymi smermi.
Pôvodné písma sa síce nezachovali, ale zachovalo sa obrovské, s ničím neporovnateľné množstvo ručných odpisov po celkom svete. Teraz je známych cca 5 700 ručných odpisov Nového zákona v gréčtine, 10 000 odpisov v latinčine, ďalšie verzie sú v iných jazykoch- koptský, sýrsky, arménsky, gruzínsky, čiže v súčasnosti máme cca 25 000 ručne písaných odpisov Nového zákona (pre porovnanie druhé najodpisovanejšie antické diela-Homérova Iliada a Odysea maju dokopy menej ako 2 400 ručne písaných odpisov).
Zhruba 10% ručných odpisov Nového zákona pochádza z prvého tisícročia. A z PRVÝCH TROCH STOROČÍ sa dodnes zachovalo temer 50 rukopisov v gréčtine- nezdá sa to síce veľa, ale je to najodpisovanejšia literatúra na svete- napríklad od priemerného gréckeho spisovateľa sa zachovalo menej než 20 kópií jeho diel a aj tie pochádzajú z doby o 500-1000 rokov neskôr a príliš sa nespochybňuje či ide o jeho dielo.
V roku 1934 odborník na papyrusy objavil v suteréne knižnice Manchesterskej univerzity dovtedy nepovšimnutý zlomok papyrusu, na ktorom objavil fragmenty evanjelia sv. Jána, poslal ho niekoľkým expertom na papyrusy a každý z nich sa nezávisle vyjadril, že ide o papyrus z 2. storočia nášho letopočtu. Neskôr objavili v múzeu v Oxforde ďalšie dovtedy nepovšimnuté papyrusy, ktoré boli vykopané v Egypte začiatkom 20-teho storočia avšak nikto sa nimi hlbšie nezaoberal a tiež sa zistilo že sú z 2. storočia nášho letopočtu.
Niektoré fragmenty boli menšie ako dlaň, niektoré však obsahujú aj celé evanjelium a niektoré pavlove listy, celkovo sa z 2. storočia zachovalo cca 10-15 papyrusov s odpismi Nového zákona, mnohé z nich sa vykopali až v 20. storočí. Zaujímavé je, že text väčšiny týchto tisícok odpisov sa líši v texte v cca 2%, ktoré nehovoria nič príliš podstatné, ide skôr o zámenu slov "iba" a "len" a podobné veci, zvyšných cca 98% má väčšina týchto odpisov spoločných.
Ako by to všetko, tieto historicky uznané dokumenty siahajúce do 2. storočia nášho letopočtu Vatikán mohol sfalšovať, keď vezmeme fakt, že do cca 4. storočia bola cirkev v Ríme kruto prenasledovaná a určite nemala nič iné na práci ako chodiť po celom svete, likvidovať pôvodné odpisy písma, vyhrabávať zo stoviek knižníc, od stoviek mníchov samotárov, z množstva stratených a opustených miest ich verzie a dokladať tam svoje verzie ktoré by boli nespochybniteľne z 2.-3. storočia...
Záver
Zákaz Biblie v histórii bol komplexný jav, ktorý bol ovplyvnený mocenskými bojmi, obmedzenou dostupnosťou kníh, jazykovými bariérami a snahou kontrolovať interpretáciu náboženských textov. Postupom času sa situácia menila, a Biblia sa stala dostupnejšou pre širšie vrstvy obyvateľstva.