Ľudstvo od nepamäti hľadá spôsoby, ako zlepšiť svoj život a nájsť vnútorný pokoj. V tomto hľadaní sa často stretávajú dva silné prúdy: pozitívne myslenie a náboženstvo. Hoci sa na prvý pohľad môžu zdať odlišné, majú mnoho spoločného a môžu sa navzájom dopĺňať.
Pápež František
Pápež František spomenul, že má neveriaceho kamaráta, ktorý mu posiela „pozitívne vlny“. Mnohí z nás majú podobné skúsenosti, stretávame sa s ľuďmi, ktorí veria v silu pozitívneho myslenia.
Čo je to pozitívne myslenie?
Pozitívne myslenie je filozofia, ktorá zdôrazňuje silu mysle pri vytváraní reality. Jeho vyznávači veria, že pozitívne myšlienky môžu priniesť úspech, zdravie a šťastie. Motivujúce knihy a semináre často tvrdia, že si môžeme "pričarovať" lepší život prostredníctvom vlastnej mysle.
TRIK pre pozitívne myslenie (vyskúšajte)
História a korene pozitívneho myslenia
Za hlavného ideológa tejto novodobej sekty sa pokladá metodistický pastor Norman Vincent Peale († 1993), antikatolík a slobodomurár. Okrem knihy Sila pozitívneho myslenia napísal aj knihu Úvod do slobodomurárstva, oslava remesla.
Náboženstvo ako depozitár hodnôt
Nie je to schopnosť, ktorá nás zároveň limituje? Iste. Preto existujú náboženstvá, mýty, rituály, aby nás spojili aj s ľuďmi, ktorých osobne nepoznáme. Problém dneška je v tom, že tieto mechanizmy súdržnosti prestávajú fungovať. Miešajú sa náboženstvá, rituály prestávajú byť účinné, akoby sa rozmazávala pamäť a strácame kontakt s minulosťou.
Pútnické miesto Lurdy
V tejto situácii sa akoby strácalo to, čo nás doteraz spájalo. Je to akýsi návrat do antického chaosu pred zrodením bohov? Nie celkom, niečo sme sa už predsa naučili. Západný svet napríklad vytvoril ideu ľudských práv, ktorá sa skutočne realizuje. Jedni hovoria o súcite, iní o spravodlivosti, ale existuje niečo ako vrodená morálka, ktorá je nám daná rovnako ako schopnosť používať jazyk.
Kresťanstvo a pozitívne myslenie
Presviedčala ma nedávno jedna známa, že aj my, katolíci, predsa tiež myslíme pozitívne. Nemali by sme inému želať nič zlé a teda medzi mnou a ňou - vyznávačkou sekty pozitívneho myslenia - nie je nejaký zásadný rozdiel. To je však veľký omyl. My, kresťania, myslíme v dobrom a dobre, pretože to od nás chce Boh. Ale sekta pozitívnych mysliteľov je presvedčená o vlastnej všemohúcnosti a privoláva si „dobro“, aby si to dokázala.
Manuál svätého Pavla
Vo svojom liste Filipanom, ktorý mimochodom písal spoza mreží, nezabudol pripomenúť, že sa jeho nie práve optimistickou situáciou nemajú veľmi „stresovať“, pretože on už zažil v živote kadečo. A nejaké drobné väzenie ho z miery rozhodne nevyvedie.„Naučil som sa vystačiť si s tým, čo mám. Viem žiť skromne a viem aj oplývať. Všade a všetko som sa už naučil: byť sýty aj hladovať, mať hojnosť i núdzu trieť,“ píše apoštol v štvrtej kapitole listu. A dáva nám manuál, čo robiť, ak sa nám práve nedarí.
Vie totiž, že „všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje“ (Fil 4,13). A preto aj z väzenia píše Filipanom slová, pre ktoré katolíci už dvetisíc rokov nijaké pozitívne myslenie a podobné novopohanské hlúposti nepotrebujú.
„Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa! Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko. O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.
Svätý Pavol
Vedecký pohľad na náboženstvo a duševné zdravie
Harold G. Koenig, profesor psychiatrie, tvrdí, že praktizovanie náboženstva pozitívne ovplyvňuje duševné aj fyzické zdravie. Zistilo sa, že miera úmrtnosti zo zúfalstva je u praktizujúcich veriacich nižšia.
Náboženstvo pomáha ľuďom presmerovať ich pozornosť od zdrojov úzkosti tým, že ich ubezpečuje, že Boh je nad ich problémami, vždy má pre nich plán a že nikdy nie sú sami.
Štúdia zistila až päťnásobne nižšiu mieru samovrážd u tých, ktoré chodili aspoň raz do týždňa na bohoslužby.
Integrácia náboženstva do psychoterapie
Nábožensky integrovaná psychoterapia využíva náboženské presvedčenie pacienta na posilnenie zdravých vzorcov myslenia a nápravu maladaptívnych schém. Náboženstvo pomáha pacientovi vytvoriť si zdravší obraz o sebe a o svete, čo sa prejaví zdravším konaním a lepším fungovaním.
Odborníci na duševné zdravie by mali odoberať duchovnú anamnézu pacienta. Pýtať sa na duchovné alebo náboženské presvedčenie, ktoré pomáha zvládať životnú záťaž, členstvo v náboženskom spoločenstve a duchovné potreby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou.
Náboženstvo a prevencia PTSP
Náboženstvo a jeho praktizovanie môžu zabrániť vzniku PTSP tým, že poskytujú hlbší zmysel života a pomáhajú nájsť význam v ťažkých životných situáciách. Taktiež môžu pomôcť pri liečbe PTSP tým, že poskytujú podporné spoločenstvo veriacich a náboženské texty, ktoré cez rôzne príbehy pomáhajú vyrovnať sa s traumou vojny.
Náboženstvo takisto poskytuje nástroje, ktoré ľuďom pomáhajú vyrovnať sa s „morálnym zranením“, ktoré môže byť dôsledkom traumatických zážitkov a činov spáchaných počas bojov.
Náboženstvo a potláčanie rozumu
Náboženstvo resp. viera je vo svojom základe o úplnom potlačení a zničení rozumu - bez toho viera nie je možná. Katechizmus túto s pohľadu veriacich drsnú pravdu, hovorí bez servítky na ústa:
Citát katechizmu:143 Vierou človek úplne podriaďuje Bohu svoj rozum a svoju vôľu. Celou svojou bytosťou dáva súhlas Bohu, ktorý zjavuje. Túto odpoveď človeka Bohu, ktorý zjavuje, nazýva Sväté písmo „poslušnosťou viery“.
Záver
Pozitívne myslenie a náboženstvo môžu byť silnými nástrojmi na zlepšenie života. Hoci sa líšia vo svojich východiskách a metódach, majú spoločný cieľ: pomôcť ľuďom nájsť vnútorný pokoj, zmysel života a silu prekonávať prekážky. Dôležité je nájsť si cestu, ktorá najlepšie vyhovuje individuálnym potrebám a presvedčeniam.