Prečo Boh dal do raja strom poznania?

Biblický príbeh o vyhnaní Adama a Evy z raja je jedným z najznámejších a najdiskutovanejších príbehov v Starom zákone. Tento príbeh, ktorý sa nachádza v knihe Genesis, rozpráva o prvých ľuďoch, ich živote v raji, pokušení hadom, neposlušnosti voči Bohu a následnom vyhnaní z raja.

Odpoveď na túto otázku môžeme hľadať v dvoch zdrojoch. Prvý z týchto zdrojov je Enucherova kniha, druhý je Biblia. Enucherova kniha je starší spis, než Genezis, pričom hovorí o Jehovovi predstavujúcom zlého démona, ktorý chcel ľuďom zastrieť poznanie a o hadovi, ako o dobrom duchovi. Tento dal ľuďom poznanie. V egyptskej mytológii je zobrazovaný bohyňou Iris.

Čo sa biblického príbehu týka, je v podstate ten istý, i keď by sa zdalo, že úlohy Jehivu (boha) a hada sú tu vymenené hlavne preto, že v kresťanských kázňach sú tak podávané. V skutočnosti to tak nie je.

Raj a stvorenie človeka

Na počiat­ku stvo­ril Boh nebo a zem. A stvo­ril Boh člo­ve­ka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvo­ril, muža a ženu ich stvo­ril. A Boh videl všet­ko, čo uro­bil, a hľa, bolo to veľ­mi dob­ré. A nastal večer, a nasta­lo ráno, deň šies­ty. Vte­dy Pán, Boh, utvo­ril z hli­ny zeme člo­ve­ka a vdý­chol do jeho noz­dier dych živo­ta. Tak sa stal člo­vek živou bytos­ťou.

Potom Pán, Boh, vysa­dil na výcho­de, v Ede­ne, raj a tam umiest­nil člo­ve­ka, kto­ré­ho utvo­ril. A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stro­mom všet­kých dru­hov, na pohľad krás­nym a na jede­nie chut­ným, i stro­mu živo­ta v stre­de raja a stro­mu pozna­nia dob­ra a zla. A Pán, Boh, pri­ká­zal člo­ve­ko­vi: „Zo všet­kých stro­mov raja môžeš jesť. Zo stro­mu pozna­nia dob­ra a zla však nejedz!

Tie­to ver­še osvet­ľu­jú počia­tok his­tó­rie sve­ta a ľud­stva - nie však v zmys­le vedec­kej sprá­vy, keď­že to nebo­lo záme­rom veria­ce­ho auto­ra. Boh nám chce odha­liť duchov­né posols­tvo, kto­ré môže­me nájsť v jeho stvo­re­ní. Uro­bil to skr­ze člo­ve­ka, kto­rý písal v pod­mien­kach daných jeho dobou, jazy­kom, jeho vlast­ným spô­so­bom zmýš­ľa­nia a pohľa­dom na svet.

Biblická záhrada (eden) je umiestnená na území Mezopotámie, hoci je v biblii vyhradená štyrmi riekami, o dvoch z nich vieme, že nimi boli Eufrat a Tigris.

V druhej kapitole, prvej knihy je napísané: "Z každého stromu z rajskej záhrady môžeš slobodne jesť, ale zo stromu poznania dobrého a zlého nejedz, lebo umrieš." Tu Boh vystupuje rovnako ako v Enuchovom spise, ako ten, ktorý sa snaží ľuďom poznanie zastrieť.

Raj bol miestom prvého človeka. 6a privádzal na zem vodu (kanálov) a zavlažoval celý povrch zeme. 7Vtedy Pán, Boh, utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života. Tak sa stal človek živou bytosťou. 8Potom Pán, Boh, vysadil na východe, v Edene, raj a tam umiestnil človeka, ktorého utvoril. 9A Pán, Boh, dal vyrásť zo zeme stromom všetkých druhov, na pohľad krásnym a na jedenie chutným, i stromu života v strede raja a stromu poznania dobra a zla. 10-14Z Edenu vytekala rieka, ktorá mala zavlažovať raj, a rozdeľovala sa odtiaľ a tvorila štyri toky. 11Meno prvého je Pišon. 12a zlato tej zeme je rýdze. Tam sa nachodí aj bdélium a kameň ónyx. 13Meno druhej rieky je Gihon. Tá obteká celú zem Kuš. 14Meno tretej je Hidekel (Tigris). Tá tečie naproti Asýrii. A štvrtá rieka je Perát (Eufrat).

15I vzal Pán, Boh, človeka a umiestnil ho v raji Edenu, aby ho obrábal a strážil. 16A Pán, Boh, prikázal človekovi: „Zo všetkých stromov raja môžeš jesť. 17Zo stromu poznania dobra a zla však nejedz!

Z pasáží cito­va­ných na začiat­ku (Gene­zis kapi­to­ly 1 a 2), môže­me poro­zu­mieť, že člo­vek bol stvo­re­ný so slo­bod­nou vôľou, kto­rá je pred­po­kla­dom pre jeho nezá­vis­lú exis­ten­ciu a dia­lóg lás­ky. Iný­mi slo­va­mi: Boh stvo­ril člo­ve­ka z lás­ky pre lás­ku. Avšak, aby sa to moh­lo napl­niť, člo­vek má zaob­chá­dzať s darom, kto­rý mu bol zve­re­ný, pod­ľa poriad­ku stvo­re­nia. To zna­me­ná, že má pri­jať dar živo­ta s vďač­nos­ťou a neza­ob­chá­dza s ním ako s koris­ťou, na kto­rú si náro­ku­je vlast­níc­tvo.

Namies­to toho máme svoj život zve­riť svoj­mu Stvo­ri­te­ľo­vi, ako našu odpo­veď v dia­ló­gu lás­ky. Len v tej­to seba-daru­jú­cej závis­los­ti na Otco­vi sa môže kaž­dé­ho vlast­ná jedi­neč­ná osob­nosť, „vlast­né ja“, skr­ze lás­ku roz­vi­núť na ušľach­ti­lú a nezá­vis­lú bytosť tak, ako to Boh pôvod­ne zamýš­ľal. Ale to sa nesta­lo. Keď si člo­vek uve­do­mil, že je jedi­neč­ným „ja“, odliš­ným od svoj­ho Stvo­ri­te­ľa, nevied­lo ho to k tomu, aby sa sklo­nil pred Bohom ako pred Zdro­jom Živo­ta a svo­jim Pánom. Nech­cel sa stať „dospe­lým“ tým, že sa neus­tá­le bude držať ruky svoj­ho Otca, kto­rý ho chce poz­dvi­hnúť k Sebe. Namies­to toho zatú­žil sa stať podob­ným Bohu, t.j. chcel sa stať Bohom.

Uprostred raja dal vyrásť stromu života a stromu poznania dobra a zla… Hospodin Boh prikázal človekovi: Môžeš jesť zo všetkých stromov záhrady, ale nejedz zo stromu poznania dobra a zla, lebo v deň, v ktorom by si z neho jedol, určite zomrieš. Človek bol stvorený pre vzťah lásky s Bohom. Láska, aby bola láskou, musí byť slobodná, nie vynútená. Musí mať možnosť voľby. Nikto predsa nestojí o vynútenú lásku. Preto Boh dáva človeku možnosť voľby. Človek sa môže slobodne, dobrovoľne rozhodnúť pre Boha, alebo proti Nemu. Boh týmto jediným zákazom postavil človeka pred voľbu, či bude Boha milovať poslušnou láskou, alebo nie. Bez tohto zákazu by človek nemal možnosť slobodne sa rozhodnúť. Nemal by možnosť voľby. Preto Boh stvoril človeka so slobodnou vôľou. Stvoril ho tak, že mu dal možnosť aj neposlúchnuť, rozhodnúť sa aj proti Bohu. Strom poznania dobra a zla tak postavil človeka pred morálnu voľbu. Postavil ho do situácie rozhodovania.

My už vieme, ako sa rozhodol. A dôsledky rozhodnutia prvého človeka znášame všetci až dodnes. Ale prečo sa zakázaný strom volá strom poznania dobra a zla? Čo je zlé na poznaní dobra a zla? Nič, práve naopak. Boh nás vyzýva, aby sme v živote rozlišovali medzi dobrom a zlom. Ale Boh svojím nejedz zo stromu poznania dobra a zla nám zakazuje rozhodovať o tom, čo je dobré a čo zlé. To nepatrí do rúk človeka. Jedine Boh má právo určiť, čo je dobré a čo zlé, čo je správne a čo nie, čo je dovolené a čo zakázané. My nemáme právo určovať pravidlá pre svoj život, čo smieme a čo nie. Lebo vo chvíli, keď to začneme robiť, staviame sa na Božie miesto, jeme zo zakázaného ovocia. A vtedy sa toto ovocie stáva našou smrťou. Lebo vtedy strácame prístup k stromu života. Hoci žijeme, sme mŕtvi pre vzťah s Bohom. Mŕtvi duchovne a neskôr i telesne, lebo sme oddelení od Boha, od jediného zdroja života.

Pokušenie a hriech

No had bol ľsti­vej­ší ako všet­ky poľ­né zvie­ra­tá, kto­ré uro­bil Pán, Boh, a vra­vel žene: „Naozaj pove­dal Boh: „Nesmie­te jesť z nija­ké­ho raj­ské­ho stro­mu!?“ Žena odpo­ve­da­la hado­vi: „Z ovo­cia raj­ských stro­mov môže­me jesť, ale o ovo­cí stro­mu, kto­rý je v stre­de raja, nám Boh pove­dal: „Neje­dz­te z neho, ani sa ho nedo­tý­kaj­te, aby ste nezom­rie­li!“ - Tu pove­dal had žene: „Nie, nezom­rie­te, ale Boh vie, že v deň, keď bude­te z neho jesť, otvo­ria sa vám oči a vy bude­te ako Boh, bude­te poznať dob­ro a zlo.“ - A žena vide­la, že strom je na jede­nie chut­ný, na pohľad krás­ny a na pozna­nie vábi­vý, nuž vza­la z jeho ovo­cia a jed­la, dala aj svoj­mu mužo­vi, čo bol s ňou, a on tiež jedol. I otvo­ri­li sa obom oči a spoz­na­li, že sú nahí. Zoši­li figo­vé lis­ty a uro­bi­li si zás­ter­ky.

Adam a Eva v raji

Na druhej strane had v kresťanstve je líčený ako pokušiteľ, ktorý zviedol Adama a Evu na zlé, dalo by sa povedať, privádza ľudí k poznaniu. V prvej knihe Mojžišovej, tretej kapitole, v treťom až piatom verši sa dozvedáme, že Boh zakázal ľuďom jesť z ovocia poznania, lebo ako had povedal: "Otvoria sa vám oči a budete ako bohovia poznajúci dobro a zlo". Pričom by bolo vhodné poukázať na skutočnosť, že sa hovorí o ovocí poznania a nie o jablku, ako sa častokrát mylne medzi spoločnosťou toto ovocie nazýva.

Následky hriechu a trest

A potom, keď poču­li hlas Pána, Boha, kto­rý sa za den­né­ho ván­ku pre­chá­dzal po záh­ra­de, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stro­ma­mi záh­ra­dy. I zavo­lal Pán, Boh, Ada­ma a pove­dal mu: „Kde si?“ On odpo­ve­dal: „Počul som tvoj hlas v záh­ra­de, nuž bál som sa, lebo som nahý, a pre­to som sa skryl.“ Vra­vel mu: „Kto ťa upo­zor­nil, že si nahý?! Jedol si azda zo stro­mu, z kto­ré­ho som ti jesť zaká­zal?!“ Adam odpo­ve­dal: „Žena, kto­rú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stro­mu a ja som jedol.“ Potom pove­dal Pán, Boh, žene: „Pre­čo si to uro­bi­la?!“ A ona odpo­ve­da­la: „Had ma navie­dol, i jed­la som.“

Tu pove­dal Pán, Boh, hado­vi: „Pre­to, že si to uro­bil, pre­klia­ty budeš medzi všet­kým dobyt­kom a medzi všet­kou poľ­nou zve­rou! Na bru­chu sa budeš pla­ziť a prach zeme hltať po celý svoj život! Nepria­teľ­stvo usta­no­vu­jem medzi tebou a ženou, medzi tvo­jím potom­stvom a jej potom­stvom, ono ti roz­šlia­pe hla­vu a ty mu zra­níš pätu.“ Žene pove­dal: „Veľ­mi roz­mno­žím tvo­je trá­pe­nia a ťar­cha­vosť; v boles­ti budeš rodiť deti a hoci budeš po mužo­vi túžiť, on bude vlád­nuť nad tebou.“

A Ada­mo­vi pove­dal: „Pre­to, že si počú­val hlas svo­jej ženy a jedol si zo stro­mu, o kto­rom som ti pri­ká­zal: „Nesmieš z neho jesť!“, nech je pre­klia­ta zem pre teba; s náma­hou sa z nej budeš živiť po všet­ky dni svoj­ho živo­ta. Tŕnie a bod­ľa­čie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľ­né byli­ny. V pote svo­jej tvá­re budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrá­tiš do zeme, z kto­rej si bol vza­tý, lebo prach si a na prach sa obrá­tiš!“ Adam nazval svo­ju ženu menom Eva (Život), lebo sa sta­la mat­kou všet­kých žijú­cich. Pán, Boh, uro­bil Ada­mo­vi a jeho žene kože­ný odev a oblie­kol ich.

Potom im Pán, Boh, pove­dal: „Hľa, člo­vek sa stal ako jeden z nás! Poznal dob­ro i zlo. Len aby teraz nena­čia­hol svo­ju ruku po stro­me živo­ta a neje­dol, a nežil nave­ky!“ A Pán, Boh, ho vyká­zal z raja Ede­nu, aby obrá­bal zem, z kto­rej bol vza­tý. Ba vyhnal člo­ve­ka a na východ od raja Ede­nu posta­vil che­ru­bov a vyta­se­ný ohňo­vý meč, aby strá­ži­li ces­tu k stro­mu živo­ta.

Vyhnanie z raja

Strom poznania

V prvej knihe Mojžišovej sa totiž píše o dvoch stromoch. Prvý strom je strom poznania a druhý strom večného poznania, a ten bol skutočným dôvodom vyhnania z raja. Boh možno zo strachu alebo vypočítavosti, aby títo, už múdri ľudia rozpoznávajúci dobro a zlo nešli ďalej a nesiahli ešte i na nesmrteľnoť ich z raja vyhnal.

Cherubovia s plamennými mečmi mali strážiť strom, no už to nie strom poznania, veď to by nemalo zmysel, keďže jeho ovocie už človek ochutnal, ale strom večného života.

Ďalej spomeňme, že strom pre židov stelesňuje symbol poznania. Eva sama videla, že strom je lákavý na zmúdrenie: (prvá kniha Mojžišova, tretia kapitola, šiesty verš)" že dobrý je strom k jedlu a prijemný očiam a k nadobudnutiu rozumnosti vzala z neho ovocie a jedla a dala tiež svojmu mužovi a on tiež jedol. Vtedy sa im otvorili oči a poznali, že sú nahí a zakrývali sa figovými listami." Had neklamal, sme ako Boh. Dokonca i Boh sám to povedal:" Aj človek spoznal, že je ako jeden z nás, poznajúc dobré aj zlé a aby sa nedotkli stromu života a žili by naveky, vyžeňme ich!"

Tu sa zdá, že sme dospeli k odpovedi na našu otázku. Boh bol spravodlivý a za priestupok potrestal Adama a Evu za ich neposlušnosť voči nemu. Siahli po poznaní a doplatili na to, chceli byť ako Boh. No ešte neboli i keď had i Boh sami povedali, že budú a sú ako on. Jedno im však ešte chýbalo, a to bol večný život, a tu sa už približujeme k skutočnému dôvodu vyhnania prvých ľudí z rajskej záhrady.

tags: #preco #dal #boh #do #raja #strom