Prečo Jehovovi svedkovia neoslavujú Vianoce?
Pohanský pôvod sviatkov
Jehovovi svedkovia veria, že mnohé bežné sviatky majú pôvod v pohanských náboženstvách. Keďže väčšina týchto sviatkov skutočne pramení v rozličných predkresťanských náboženstvách, svedkovia ich kategoricky odmietajú. Pisatelia knihy Čisté uctievanie Jehovu obnovené, ktorú aktuálne študujú Jehovovi svedkovia na svojich zhromaždeniach po celej Zemi, zdôrazňujú, že “Jehova videl na vlastné oči vznik pohanských zvykov, ktoré sa neskôr stali súčasťou dnešných sviatkov a osláv.” Preto by sme nemali mať nič spoločné s oslavami, ktoré majú pôvod v pohanských náboženstvách.V 5. kapitole pisatelia knihy rozoberajú scénu z knihy Ezechiel, kde ženy “oplakávali boha Tamúza.” (Porov. Ez 8:13,14). ,,Čo sa môžeme naučiť z toho, ako sa Jehova pozeral na konanie týchto odpadlíčok? Ak chceme uctievať Boha čistým spôsobom, nikdy nesmieme miešať jeho uctievanie s nečistými pohanskými zvykmi.
Pisatelia zdôrazňujú, že “Jehova videl na vlastné oči vznik pohanských zvykov, ktoré sa neskôr stali súčasťou dnešných sviatkov a osláv.” Nezabúdajme však, že Jehova videl na vlastné oči vznik pohanských zvykov, ktoré sa neskôr stali súčasťou dnešných sviatkov a osláv. Z Jehovovho pohľadu sa pohanské zvyky nestanú menej ohavnými len preto, že od ich vzniku uplynulo veľa času alebo boli zmiešané s čistým uctievaním. (2. Kor. 6:17; Zjav. 18:2, 4)” Čisté uctievanie Jehovu obnovené, 2020, kap. 5, s. 58, ods.
Kritika argumentov Jehovových svedkov
Pôvod nie je kritériom významu v súčasnosti - Z racionálno-logického hľadiska je zarážajúce, že sa Jehovovi svedkovia nebúria voči do očí bijúcej nelogickosti argumentácie svojich čelných predstaviteľov. To, že nejaký zvyk vznikol v inom náboženskom prostredí neznamená, že si svoje významy uchoval do súčasnosti, resp. že ľudia praktizujúci daný sviatok tejto činnosti prisudzujú pôvodné pohanské významy.To, že niečo malo v minulosti nejaký význam a funkciu neznamená, že to automaticky má aj dnes. Veci samé o sebe nie sú nositeľom žiadnych významov, ale sme to práve my, ľudia, kto im význam prisudzuje. Preto v jednej kultúre môže mať tá istá vec či udalosť iný význam ako pre spoločenstvo inej kultúry.
Svedkovia však narábajú s významami ako so statickými - nezmeniteľnými veličinami, ktoré vec, jav alebo udalosť sprevádzajú neustále. Akoby ich sémanticky (významovo) zmrazili - archivovali v čase.
Hranica medzi náboženstvom a kultúrou je relatívna - Jehovovi svedkovia na medzinárodných zjazdoch bežne môžu vidieť spolukresťanov pestrých a rôznorodých kultúr, ku ktorým sa prítomní skrze svoj odev hlásia. Bez toho, aby sme tu pôsobili ako fanatici, je na mieste otázka, prečo to vedúcemu zboru nevadí, že sa svedkovia identifikujú so svojou kultúrou.
Prečo to vedúcemu zboru nevadí, že sa svedkovia identifikujú so svojou kultúrou?
Je to snáď problém? V rámci honu na pohanský pôvod by to problém byť mal, keďže ľudské kultúry sa nevyvíjali izolovane od náboženského vplyvu. Farby, oblečenie, vzory, tance, spev, spôsob zdravenia, architektúra, sviatky, dokonca aj delenie času, podliehali náboženskej interpretácii, ktorá ovplyvňovala bežný život. Ak pôjdete študovať nejaký kultúrny fenomén, máte garantované, že sa buď priamo alebo minimálne nepriamo dotknete sféry náboženstva.Ak je toto už pre vás moc, mali by ste si položiť otázku, na základe akých kritérií Jehovovi svedkovia (resp. vedúci zbor) rozhodli, kedy je pohanský pôvod relevantný a pre kresťana neprípustný, a kedy to nie je potrebné riešiť.
Svedkovia idú nad to, čo je napísané - Kritika svedkov voči iným kresťanským denomináciám zväčša stojí na kritike ich správania a kritike učenia, ktoré nemožno jednoznačne biblicky preukázať. Na druhú stranu svedkovia sami skĺzavajú do extrémov, keď rovnako hlásajú názory, ktoré nevedia nijako jednoznačne v Biblii preukázať.
Argumentácia proti narodeninám je toho exemplárnym príkladom. Biblia o narodeninách mlčí, nie je im venovaná priamo ani jedna veta. O Božom či Ježišovom názore sa nikde nedopočujeme, napriek jasnému historickému faktu, že okolité národy v čase existencie Izraela bežne narodeniny slávili.
Toto mlčanie svedkom nestačí, preto museli zlepením niekoľkých textov a fiktívnych konštruktov o biblických zásadách krkolomne vytvoriť pseudoargument o pohanskom pôvode narodenín a Božom názore na ne. V tomto ako aj v iných prípadoch idú ďaleko nad to, čo explicitne Biblia učí a držia sa viac svojho názoru ako obsahu Biblie.
Vedúci zbor nie je Boh - Arogancia vedúceho zboru je povestná. Zatiaľ čo svojim členom pravidelne prízvukuje, aby boli pokorní a podriadení, sám sa rád štylizuje do úlohy toho, kto vie, čo si Boh o tom či onom myslí.
Tvrdenie “Z Jehovovho pohľadu sa pohanské zvyky nestanú menej ohavnými len preto, že od ich vzniku uplynulo veľa času alebo boli zmiešané s čistým uctievaním” je toho krásnym príkladom. Vedúci zbor nevie o nič menej ako ktokoľvek iný, aký je Jehovov pohľad, keďže Biblia obsahuje na rôzne témy viacero perspektív.
Postoj k odpadlíkom
V tomto odseku nás zaujíma predovšetkým záverečná veta, ktorá je “decentným” kopnutím si do odpadlíkov. Spoločnosť Strážna veža sa netají svojou otvorenou nenávisťou voči bývalým členom a táto “kresťanská” emócia sa tiahne naprieč jej literatúrou už dlhé desaťročia.
Môžete byť vylúčený za to, že ste vo svojom čase neverili v učenie, ktoré aj tak dnes svedkovia nakoniec nepovažujú za pravdivé (napríklad učenie o roku 1878?), aj tak je problém vo vás. V logike Jehovových svedkov nemôže byť problém v systéme, iba v jednotlivcoch. Organizácia môže robiť chyby, no pre odchod nikdy neexistujú legitímne dôvody.
Keďže odpadlíci ako málokto iní zo svedkov majú dosť skúseností so zborovými staršími - so spôsobom, ako k podozrivým pristupujú, akým spôsobom argumentujú a čo všetko sú si schopní dovoliť - predstavujú veľmi nebezpečnú vrstvu ľudí. Keďže sa pýtajú otázky, ktoré im pred krstom nenapadli a dostali sa k informáciám, o ktorých Spoločnosť nechce, aby svedkovia vedeli, musí byť ich image v mysliach svedkov len zlý.
Podobne ako ktorýkoľvek autoritársky režim siahajúci k totalitným praktikám, aj svedkovia majú svojho nepriateľa v podobe odpadlíkov.
Prorocký výklad Biblie
Jehovovi svedkovia od nepamäte používajú rôzne miesta v Biblii ako prorocký podklad pre výklad udalostí, ktoré majú v budúcnosti nastať, prípadne sa aktuálne odohrávajú. knihy veľmi radi prepájajú niektoré pasáže z knihy Ezechiel s prítomnosťou či blízkou budúcnosťou, hoci nikde neobjasňujú, prečo o niektorom texte rozhodnú, že má prorocký význam a iný zas nie.
V skutočnosti ide o argumentum ab auctoritate - argument autoritou, ktorá rozhodla, že to tak bude. Napriek tomu, že pisatelia uznávajú, že text z Ezechiela sa týka “obyvateľov starovekého Jeruzalema”, hneď ho prepájajú s budúcnosťou, pretože to podporuje ich dopredu vytvorený a existujúci výklad.
Keď si pozorne prečítate celý kontext 7. kapitoly knihy Ezechiel, na ktoré tú text odkazuje, nikde nenájdete odkazy na ďalšie či druhé naplnenie v budúcnosti. Jednoducho kniha Ezechiel tu hovorí o konkrétnej historickej udalosti, nie o správaní členov cirkví kresťanstva. Toto, čo robia svedkovia, sa odborne nazýva nadinterpretácia - nachádzanie v texte niečo, čo tam nie je.
Prenasledovanie ako dôkaz pravosti
Jehovovi svedkovia vo svojej literatúre bežne prezentujú prenasledovanie svojich členov či odpor vlád voči ich náboženstvu ako dôkaz, že sú pravým náboženstvom. Akákoľvek kritika je vykladaná v tomto kontexte - druhí nás kritizujú, hania a prenasledujú, a preto máme pravdu.Svedkovia - a nielen oni, ale aj mnohé ďalšie cirkvi - vytvorili veľmi zaujímavý argument, ktorý voľne môžeme nazvať kružnicový. Pokiaľ budeme Jehovových svedkov kritizovať, v ich mysliach tým potvrdíme, že sú na správnej strane, pretože trpia tak, ako trpeli raní kresťania.
Keď sa teda svedkom globálne nedarí, sú v niektorých krajinách zakázaní či zatýkaní, je to dôkaz, že sú na strane Boha a sú terčom útoku Satana. Na druhú stranu, ak sa Jehovovým svedkom začne dariť, narastie počet členov, pravidelných priekopníkov či čas strávený vo zvestovateľskej službe, je to zas dôkaz, že Jehova ich žehná.
Môže sa diať čokoľvek, vždy to svedkovia, resp. vedúci zbor otočí vo svoj prospech. Kritika a prenasledovanie sú dôkazom pravosti, nárast členov či počtu hodín sú tiež dôkazom pravosti.
Keďže Jehovovi svedkovia neskúmajú bežne do hĺbky ostatné cirkvi a náboženstvá, nevedia, že túto metódu bežne používajú aj iné cirkvi. Stretneme sa u nich u Mormónov, ktorí prenasledovaním, technologicky aj počtom členov Jehovových svedkov dávno predbehli.
Príbeh o prenasledovanej cirkvi platil u Mormónov skôr ako u svedkov, pretože boli kritizovaní a prenasledovaní v čase, keď sa ešte len Ch. T. Russell hľadal. Cirkev zjednotenia (Moonisti), ktorá sa intenzívne angažovala po páde režimu na Slovensku, tiež používa kritiku zo strany médií či odborníkov ako dôkaz pravosti svojho učenia. Scientológovia k tejto interpretácii siahajú rovnako.
Oslavujú len Pánovu večeru
Za jediný sviatok označujú Pánovu večeru, pripomienku Kristovej smrti. „V Biblii nie je podklad pre Vianoce, nezjavuje dátum Kristovho narodenia. Nie je tam ani odkaz na meniny a narodeniny, takže niet dôvodu ich oslavovať,“ dodáva na záver Drobčo.Jehovovi svedkovia odmietajú sláviť väčšinu tradičných sviatkov pre ich pohanský pôvod a presvedčenie, že tieto oslavy sú nezlučiteľné s kresťanstvom. Aj človek, ktorý nehľadá vo Vianociach nejakú duchovnú podstatu, v nich môže vidieť krásu, vedomie ľudskej blízkosti a štedrosti. Veriaci vo Vianociach nevidia iba obyčajný humanizmus, ale narodenie Ježiša Krista. Všemohúci Boh sa stal obyčajným človekom.
V tabuľke nižšie sú zhrnuté hlavné dôvody, prečo Jehovovi svedkovia odmietajú sláviť Vianoce a iné sviatky, a kritické pohľady na tieto argumenty:
| Dôvod odmietania | Kritický pohľad |
|---|---|
| Pohanský pôvod sviatkov | Pôvod nie je kritériom významu v súčasnosti; významy sa menia s kultúrou a časom. |
| Biblický zákaz osláv | Biblia explicitne nezakazuje mnohé oslavy, ide o nadinterpretáciu textov. |
| Prenasledovanie ako dôkaz pravosti | Podobnú argumentáciu používajú aj iné náboženské skupiny. |
| Pravosť učenia | Vedúci zbor nie je Boh a nemôže s istotou tvrdiť, čo je Boží pohľad. |