Prečo Boh trestá farárov? Hľadanie nového života s Ježišom

Život moderného človeka je často plný práce, povinností a starostí, ktoré nás odvádzajú od duchovného života. Mnohí z nás sa pýtajú: "Prečo mi Ježiš do takejto situácie hovorí, že prišiel, aby som mal život? Veď žijem. Aký život to mám mať?" Odpoveďou je, že ide o iný život, nielen ten telesný, ale nový, ktorý sme dostali pri krste. Tento život však môže byť postupne udusený diablom, skúškami a starosťami.

Sebareflexia a priznanie hriechov

Je dôležité nájsť si čas na sebareflexiu a pozrieť sa do svojho vnútra. Čo tam nachádzame? Možno "zatrpknutosť, hnev, rozhorčenie, krik a rúhanie; smilstvo, akákoľvek nečistota, lakomstvo; mrzkosť, hlúpe reči, neprístojné žarty"? Nemali by sme sa za to hnevať na seba, ale radšej sa modliť:

"Pane Ježišu, verím, že si zomrel za moje hriechy a vstal z mŕtvych. Dnes prichádzam k tebe a vyznávam, že doteraz som žil len sám pre seba a mnoho z toho, čo v sebe teraz vidím, ma napĺňalo falošným šťastím. Teraz to všetko ľutujem. Uznávam, že nie som schopný sám žiť nový život, ktorý som od teba prijal pri krste. Preto ti odovzdávam riadenie svojho života. Vstúp do môjho srdca a oddnes ty buď mojím Pánom. Sformuj ma podľa svojej vôle, nauč ma žiť tvoje slovo. Chcem prežívať, že ma máš rád."

Po takejto modlitbe sa naplní prisľúbenie zo Zjavenia svätého Jána: "Hľa, stojím pri dverách a klopem." Diabol nás bude presviedčať, že sa nič nestalo, že sme stále rovnakí, ale to nie je pravda. Ježiš je v našom srdci a chce nás viesť.

Boj o čas s Ježišom

Možno prvý boj musíme zviesť o to, aby sme mali pre Ježiša čas. Láka nás televízor, počítač, partia. Treba urobiť ďalšie rozhodnutie - chcem mať čas pre Ježiša. Len pre neho. Spočiatku možno 10-15 minút. Celý týždeň každý deň v rovnakom čase.

Potom zober do rúk Sväté písmo a s prosbou o vedenie Duchom Svätým si prečítaj nejaký text. Napríklad evanjelium najbližšej nedele (Mk 10, 35 - 45). Predstav si, že si práve pri Ježišovi, keď k nemu prichádzajú Zebedejovi synovia so svojou prosbou. Ako reaguje na ich slová tvoje srdce? Čo vidíš na Ježišovej tvári? A čo ostatní apoštoli?

Radosť a slzy pokánia

Radosť v Pánovi totiž patrí medzi základné znaky, ktoré sprevádzajú skutočné obrátenie. Príbeh o uzdravení slepého Bartimeja (Mk 10, 46b - 52) je príbehom o radosti Boha, ktorý uzdravuje, a radosti človeka, ktorý je uzdravený. Stačí volať k Ježišovi! Možno vždy neuzdraví telesne, ale zakaždým sa dotkne duše...

Okrem radosti sú dôležité aj slzy pokánia. Každý, kto podriadi svoj život Ježišovi, zistí, že svojím životom je ďaleko od Boha. A pritom vôbec nie je podstatné, či z objektívneho hľadiska ide o veľké či malé hriechy. Lebo toho, kto sa zaľúbi, mrzia aj najmenšie previnenia voči láske. Práve to vedie potom milujúceho k pokániu.

Postup je veľmi jednoduchý: Zakaždým, keď si uvedomím nejaké zlyhanie proti láske, postavím sa v srdci pred Boha, vyznám mu svoj hriech, oľutujem ho a poprosím, aby ma viedol svojím Duchom pri ďalších krokoch pokánia. Tými sú odprosenie človeka, ktorému som ublížil, náprava škody, ktorú som spôsobil a v prípade ťažkého hriechu stretnutie s Ježišom v jeho Cirkvi skrze sviatosť zmierenia.

Putovanie a nádej

Od chvíle krstu sme na ceste do zasľúbenej zeme. Je na nás, ako ochotne putujeme, či sa zbytočne nezastavujeme, či neodbočujeme... Akcia je cieľom sama osebe. Po nej si človek povie: „Mám to za sebou." Tá istá akcia je pri putovaní len maličkou zastávkou, akoby vydýchnutím na ceste. Po jej skončení pútnik kráča ďalej s očami upretými na konečný cieľ.

Pri pohľade do budúcnosti človek nič tak nepotrebuje ako nádej. Život bez nádeje je totiž životom beznádeje. Lenže nie je nádej ako nádej.

Skôr ako nám Ježiš povie, ako sa máme modliť, povie nám, ako sa modliť nemáme. Nemáme sa modliť ako pokrytci. Nezneucťujme Boha pohanskými spôsobmi modlenia či pohanským zmýšľaním o Ňom! Čo robí modlitbu kresťanskou?

Modlitba Otčenáš

Z oslovenia Otče náš, ktoré nám Ježiš vkladá do úst je zrejmé, že v modlitbe ide v prvom rade o vzťah. Je to vzťah Boha k človeku, ktorý je vzťahom Otca k dieťaťu. Slovíčko "náš" v modlitbe "Otče náš" nám pripomína, že Boh nemá jedináčikov. Slová: "Otče náš, ktorý si na nebesiach" hovoria o Božej vyvýšenosti nad nami. Preto máme zachovávať úctivý prístup k Nemu. Lebo Boh nie je náš kamarát, ani náš rovnocenný partner.

Ježiš nás modlitbou Otčenáš učí, čo majú byť modlitebné priority Božieho dieťaťa. Základný konflikt človeka s Bohom je totiž konflikt medzi našou vládou a Božou vládou, medzi naším kráľovstvom a Božím kráľovstvom.

Nám ide o naše meno, o naše kráľovstvo a o našu vôľu. Modlitba Otčenáš začína Otcom, ktorý je na nebesiach, ale pokračuje deťmi, ktoré sú na zemi. Najprv prichádzajú na rad Otcove záujmy: tvoje meno, tvoje kráľovstvo, tvoja vôľa.

Čo nás v živote najviac zamestnáva? Je to existenčná otázka, čiže otázka chleba. Nie div, že v modlitbe Otčenáš má táto otázka tiež svoje miesto. Ale aké miesto! Vďačnosť je prvé ovocie prosby daj nám. A zároveň i tajomstvom spokojného života. Kto je spokojný, má vždy dosť. Kto je nespokojný, má vždy málo.

Otázka chleba bude hýbať naším životom až do smrti. Jesť treba a aj žiť z niečoho treba. Touto prosbou nás Ježiš nechce zbaviť zodpovednosti za chlieb. Tá nám zostáva. Človek je už raz taký. Chce sa zabezpečiť na roky a najradšej až do smrti. Nechceme byť existenčne závislí a odkázaní na druhých.

Len jednému pokrmu môžeme udeliť prívlastok každodenný a tým je práve chlieb. Ostatné pokrmy sa každodenne na našom stole neobjavujú.

Vina má charakter dlhu, ktorý rastie s každým novým previnením. Prosbou o odpustenie nás Ježiš učí dvom veciam. Aby sme boli ľuďmi pokánia i ľuďmi odpustenia. Tými, ktorí o odpustenie prosia, ale i tými, ktorí ho aj sami udeľujú.

V modlitbe Otčenáš nás Ježiš upozorňuje na hrozbu, ktorá je oveľa vážnejšia než akákoľvek fyzická, zdravotná, či existenčná hrozba. Ako kresťania stojíme v duchovnom zápase. Čelíme pokušeniam i pokušiteľovi. Nemôžeme sa vyhnúť jednému ani druhému.

Posledná prosba modlitby Otčenáš bude v plnosti vypočutá až vo večnosti. Tam budeme definitívne zbavení toho zlého, diabla. Všetko zlo, ktoré poznáme v tomto živote, bude minulosťou.

Modlitba Otčenáš začína Bohom a končí Bohom. Na jej začiatku prosíme: Posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi. Na jej konci nám Ježiš do úst ešte vloží slovíčko amen. V našom chápaní to predstavuje akúsi bodku za modlitbou.

Svedectvo Jána Krstiteľa

Evanjelium nás vyzýva, aby sme vieru v seba zamenili za vieru v Krista. Aby sa On pre nás stal tým, ktorému veríme, na koho sa spoliehame, komu dôverujeme. Ján nechce byť niekým dôležitejším, než je. Preto o sebe hovorí len stručne. On je len svedok. A svedok tu nie je na to, aby hovoril o sebe, ale o Kristovi. Jánovou úlohou je pripraviť cestu prichádzajúcemu Pánovi.

Ján je len smerovka, ktorá ukazuje smer. Cieľom, konečnou destináciou, je Ježiš. Ján si nechce držať ľudí pri sebe. On ich posiela od seba k Ježišovi.

Možno vo svojom živote nedosiahneme nič veľké, žiaden úspech, žiadne uznanie. Nezožneme žiaden potlesk publika. Prečo Ježiš stojí nad všetkými ľudskými učiteľmi?

Jednorodený Boží Syn najprv prišiel ako Spasiteľ. Druhýkrát príde ako Sudca. Preto prišiel ako Spasiteľ, aby sme raz mohli obstáť pred Ním, keď príde ako Sudca.

Boží hnev a láska

Kapitola, ktorá hovorí o Božej láske, končí slovami o Božom hneve. Ako tomu máme rozumieť? V Ježišovom živote sa nič neudeje náhodou. Všetko sa odohrá ako súčasť Božieho plánu s Ním.

Ježiša vôbec nezaujíma ani to, kto si, ani to, čo si o tebe myslia druhí. On sa zaujíma o teba, lebo má záujem o teba. A od svojho záujmu o teba sa nedá nikým a ničím odradiť.

Ten džbán bol ako jej život, symbol nikdy nekončiaceho smädu. Bez poznania Ježiša, toho kto je On, niet riešenia pre náš vnútorný smäd duše. Niet pre nás záchrany.

Zvesť evanjelia je zvesť o hľadajúcom Bohu, ktorý nenechal hľadanie na nás. Keď sa Samaritánka dozvie, kto je Ježiš, viac už počuť nepotrebuje. Ona už našla, čo potrebovala. Našla živú vodu, lebo našla Ježiša.

Keď Ježiš vstúpi do života človeka, ten začne vidieť seba a najmä svoju vinu v novom svetle. Začne hovoriť o sebe v novom duchu, v duchu pokánia.

Viera a uzdravenie

Muž má len jedno prianie, aby Ježiš išiel s ním k smrteľnej posteli jeho syna. Ale Ježiš nesplní jeho veľké prianie, naopak, odmietne ho. Ale on sa domov vôbec neponáhľa. Otec odišiel z domu hľadať Uzdravovateľa, ale domov sa vrátil ako ten, ktorý našiel Spasiteľa. A to nielen pre seba.

Ježiš ide za tými, ktorí si to nijako nezaslúžia, ani to nečakajú, ani Ho o to neprosia. Ježiš sa i nás pýta: Chceš vyzdravieť? Chceš odo mňa prijať moju pomoc? Moju záchranu? Nie každý chce prijať to, čo Ježiš ponúka. Keď ponúka uzdravenie, tak ponúka úplne nový život.

Žiadne slovo lepšie nevystihuje náboženstvo židovských horlivcov za zachovávanie zákona ako slovo nesmieš! Pre nich náboženstvo je o tom, čo človek smie a čo nie. Najmä, čo nesmie. Na obzore sa črtá veľký konflikt Ježiša so Židmi, presnejšie s farizejmi a zákonníkmi. Konflikt ohľadne svätenia soboty.

Keď chceme vedieť, aký je Boh, musíme sa pozrieť na Ježiša. Boh je taký, aký je Ježiš, Otec je taký, aký je Syn. Preto to, čo robí Otec, robí aj Syn.

S Ježišovým príchodom nastal čas, keď mŕtvi, duchovne mŕtvi, môžu byť privedení k životu. Veď takí, akí sme, sme pre Boha mŕtvi, mŕtvi pre vzťah s Ním. Ježiš má právo spasiť, teda dať život, i súdiť, teda vziať život. On je v jednej osobe Spasiteľom i Sudcom. Pre jedných je Spasiteľom, pre druhých bude Sudcom. Nikto sa nevyhne stretnutiu s Ním.

Jeden si môže byť istý svojím večným životom už tu a teraz. Svojím slovom o poslednom súde nás Ježiš uisťuje, že nikto neunikne Božej spravodlivosti, ale každý sa raz bude zodpovedať.

Koronavírus a viera

S jedným sa dá súhlasiť, že zatvorenie kostolov je pre nás veľkou ranou. Vynášať definitívne súdy v tejto tak rýchlo sa meniacej situácii by bolo naozaj predčasné. Pri toľkých nejasnostiach, ktoré epidémia prináša, sa môže každý z nás mýliť. Môžu sa mýliť lekári aj hygienici, pod ich vplyvom všetci ostatní, predstavitelia štátu, biskupi, ale i každý jeden z nás. Každú hodinu nastáva nová situácia, s ktorou sa nepočítalo.

Predstavujem si situáciu, že som v plnom kostole a viem, že za mnou sedí človek, ktorý bol na lyžovačke v Taliansku. A ten človek kašle, kýcha, alebo len oduševnene spieva, že cítim na krku jeho dych. Možno by som mu sám poradil, aby bol zodpovedný k nám ostatným a radšej zostal doma, lebo čo ak je nositeľom koronavírusu.

Veriaci človek, ktorý miluje Boha, vie, že aj v týchto okolnostiach tretí Boží príkaz platí a istotne prežije nedeľu podľa svojich možností tak, aby sviatočný deň zachoval, hoci nebude prítomný na svätej omši. Boh nám dáva najavo, že zdravie nemusí byť samozrejmosťou a možnosť nedeľnej svätej omše tak isto. Treba nám vrúcne Bohu ďakovať, ak sme doposiaľ boli zdraví a ak sme mali možnosť byť na svätej omši v nedeľu.

Pápež Ján Pavol II. raz povedal: Kto začal koronavírus? Bol to satan! Kto zatvoril kostoly veriacim? Satan! Kto chce, aby zmizla Eucharistia a Kristus medzi nami? Je to práve on! Kto zasieva paniku medzi ľuďmi: On! Kto chce zmietnuť ľudstvo z tváre Zeme? Kto chce presvedčiť človeka, že Boh ho opustil? Satan, lebo je žiarlivý na človeka. No za týmito skúškami, ktorými dnes Božie deti trpia má Boh svoj plán! Iba on dokáže vyťažiť dobro zo zla a on tak naozaj robí. Táto tragédia nie je posledným slovom a ona sa pominie! Je na nás bdieť. My máme najlepší návod, ktorému nás učí Božia Matka 39 rokov aj v Medžugorí! Zjednotiť sa s utrpením s jej Synom na jeho krížovej ceste a toto utrpenie sa stane veľkým požehnaním.

Egyptský kňaz Yoannis Lahzi Gaid, jeden z osobných sekretárov pápeža Františka, priateľov kňazov vyzval, aby chodili k ľuďom. Inak ľudia opustia Cirkev, ak sa v krízovej situácii budú cítiť Cirkvou opustení. Biskup Alphonsus Cullinan sa vydal prázdnymi ulicami svojho mesta Waterford a niesol Monštranciu s Oltárnou sviatosťou. Biskupi na celom svete rušia omše z dôvodu koronavírusu, mnohí na neurčitú dobu.

Katolícky laik Alexander Tschugguel v utorok ťažko ochorel na koronavírus a je v nemocnici. Pred dvomi týždňami bol v Taliansku. Deväť dní ležal doma s horúčkou a je veľmi slabý. Šéfredaktor LifeSiteNews, John Henry Westen oznámil, že Alexander mu zavolal, že je dokonca taký slabý, že sa mu ťažko hovorí, no dodal, že jeho život nie je ohrozený.

Je veľmi pravdepodobné, že Alexander sa stal špeciálnym cieľom Zlého rozzúreného jeho svätou akciou. Pamätajme, že všetky veci slúžia na dobré tým, čo milujú Boha. A my milujeme Boha celým svojím srdcom. Takže táto situácia s koronavírusom nám iste bude aj na úžitok.

Francúzsky biskup Emmanuel Delmas nakazený koronavírusom navštívil spolu s 29 francúzskymi biskupmi pápeža Františka 9. marca. Biskup Joseph Zhu Baoyu z čínskeho Nanyangu mal pozitívny test 12. februára, no jeho pľúca teraz už nie sú nakazené, ako informovala AsiaNews. Pritom má biskup aj iné choroby! V Taliansku zomrelo na koronavírus už najmenej 10 kňazov.

Koronavírus je „zabijak globalizácie“ a „Boží bič“, hovorí taliansky katolícky historik a spisovateľ Prof. Dr. Roberto de Mattei. Môže spôsobiť kolaps talianskeho zdravotníctva a dodávok v národnom hospodárstve. Banky nebudú schopné zabrániť finančnej katastrofe.

Prosím, čo rozumiete pod slovami: slobodný, slobodne, sloboda? Vieme, že medzi základné ľudské práva patrí právo sa slobodne rozhodovať. A čoho sme svedkami? Čím viac sa o tom píše, rozpráva... je snaha, že človek človeka oberá o slobodu. Pri dnešnej slávnosti sme svedkami slobodného rozhodnutia mladého muža, ktorého rozhodnutie rešpektuje sám Boh.

Tento mladý muž, náš novokňaz, vedome, slobodne a dobrovoľne slávnostne sľúbil svojmu predstavenému úctu a poslušnosť, pretože je kňazom rehoľníkom. Biskup na jeho slová odpovedal: „Boh, ktorý započal v tebe dobré dielo, nech ho aj sám dokončí.“

Ježiš jednému z tých, čo ho sprevádzali na ceste do Jeruzalema, hovorí: „Poď za mnou“ (Lk 9,59)!Každý si môže tieto slová preložiť do jazyka, pojmov, udalostí a okolností vlastného života. My ľudia máme zvláštnu schopnosť prekrútiť kde-čo hore nohami, neprijať, čo sa nám ponúka, a naopak, chcieť to, čo nám nie je ponúknuté.

Toto nie je Ježišova rezignácia. Ježiš o svojej smrti rozpráva apoštolom. A do týchto chvíľ kladie evanjelista slová o nasledovaní, o nových stúpencoch, vyznávačoch, nasledovníkoch Ježiša. To, že na nocľah neprijali Ježiša a jeho učeníkov v samaritánskej dedinke, nesprávny postoj a správanie učeníkov Jakuba a Jána chápeme v tom duchu, že Ježiš nechce nikoho nútiť, aby ho prijali ako Boha a rovnako nechce, aby niekto násilne šiel za ním.

Kto, kedy a za akých okolností môže ísť za Ježišom, stať sa jeho učeníkom. Text prezrádza, že to nie je tak jednoduché. Prvému Ježiš hovorí o sebe: „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale Syn človeka nemá kde hlavu skloniť“ (Lk 9,58).

Kňaz musí byť nebesky normálny človek. Má mať správny prístup k ľuďom a ľudia k nemu. Kňaz nie je z iného sveta. Ľudia ho chcú mať blízo seba, aby bol im podobný, a predsa aby sa od nich líšil! Chcú, aby bol normálny, ale aby bol nebesky normálny. Aby bol niekto, na koho sa dá vo veciach viery a mravov, ale i iných obrátiť.

Dnes svet čaká od kňaza nový image. Bude sa obliekať, stravovať ako iní, ale zároveň dokáže druhým otvárať nové obzory a viesť po nových cestách. Kňaz musí byť slobodný a otvorený človek dialógu, nie moralizátor. Má byť jedným z ľudí, s ktorými žije a pritom nesmie ani na chvíľu zabudnúť, že nepatrí sebe, ale Bohu. Kňaz má nielen právo, ale aj povinnosť učiť, hovoriť a konať ako kňaz, kresťan, ale aj ako občan a človek. Má slúžiť. Verne má zachovávať zákon cirkevný i občiansky. Má teda právo povedať aj svoj názor na veci spoločenské i politické.

Katolícky kňaz sa slobodne, vedome a dobrovoľne zrieka mať vlastnú manželku, deti, rodinu. Je zdravý muž, ale pre vyššie ciele nemôže patriť jednej žene, nemôže povedať si moja a ja som tvoj, a nemôže povedať toto sú moje deti. Celibát nie je z Božieho zákona, ale cirkevného.

Kňaz má byť duchovným otcom. To znamená byť otcom starším i mladším, a rovnako ženám i mužom. Kňaz musí byť aj mužom kultúry. Má právo na hmotné zabezpečenie primerané jeho postaveniu a stavu. Kňaz musí zostať slobodný od ľudí, vecí a udalosti. Po vysviacke už nepatrí matke a otcovi. Stáva sa duchovným otcom. Jeho rodina sa rozrastá, a tak okrem vás, pokrvných, rodných bratov a sestry, má duchovných bratov a sestry. Už nepatrí jednej dedine či mestu, ale vždy tam, kde je poslaný ako kňaz.

Kňaz sa nesmie báť povedať pravdu, aj keď ho to bude veľmi bolieť. Musí hájiť život už pred narodením človeka a aj po smrti pomáha duši. Žehná kolísku, svadobné prstene, ako aj rakvu.

Kňaz zostáva človekom, a preto mu pomáha, keď nájde u ľudí pomoc, porozumenie, slovo uznania, vďaky... Čakáte od kňaza drobný prejav lásky? I kňaz ho potrebuje. A niekedy viac, ako si myslíte. Často žiadate od kňaza to, čo vám samým chýba.

Veľa záleží od kňaza aká je farnosť, ale oveľa viac od veriacich, akí sú kresťania a vôbec ľudia. Nesúďte kňaza za to, čo nikdy neurobil! Poznáte okolnosti a vzťahy, ktoré ho k veciam viedli, vedú...?V kňazovi viďte Krista, aby nás bezpečne viedol ku spáse. Chráňte sa nespravodlivého súdenia kňazov. Bráňte si kňazov mladých i starých pred ohováraním a osočovaním. Nezabudnite na svojho rodáka. On vás bude reprezentovať všade kde pôjde; všade bude vaším rodákom, bude vám na česť alebo zahanbenie. Chráňte kňazov od pohoršenia. Ženy, dievčatá, kňaz nesmie a nemôže žiadnej z vás patriť. On je Kristov.

Žatva je skutočne veľká, ale robotníkov je málo. Aj keď naše Slovensko netrpí akútnym nedostatkom kňazov, to neznamená, že ich máme dostatok. Čo nemocnice, ústavy, väznice, školstvo, armáda, masmédiá?

Kňaz je vyvolený Bohom. Má žiť tak, aby bol od vysviacky až po smrť mužom Božím. Je málo kníh a filmov, ktoré by pravdivo rozprávali o ťažkostiach súčasných kňazov. Mnohé veci a udalosti zo života kňazov, ktoré sa týkali nás, sa dozvieme až vo večnosti.

Dnes sa nehovorí, alebo málo hovorí o potrebe, význame kňazského života pre svet, o modlitbách, obetiach, prosbách, ktoré kňaz v tichu prednáša Bohu za nás.

Prijmi, brat môj, tieto slová ako kytičku vďaky od celej Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul na Slovensku. Nevezmeš meno Pána Boha svojho nadarmo, tzn. nebudeš ho vyslovovať bez úcty. Pod menom Božím sa rozumie nie iba z písmen a slabík zložené meno Božie, ale skôr veličenstvo Božie.

Úcta je zmes bázne, lásky a vážnosti. ak si vedomý svojej ničoty a hriešnosti pred Bohom, ak si vedomý, že si všetko, dokonca aj život, máš od neho, pocítiš pred ním bázeň. ak si vedomý, že Boh ťa miluje, že ťa stvoril z lásky a že ti chce dať účasť na svojom večnom živote, vtedy pocítiš voči nemu lásku. ak si vedomý jeho dokonalosti, všetkej múdrosti a nekonečnej dobroty, vtedy pocítiš voči nemu vážnosť.

Druhé prikázanie? ako aj dodržiavali naše prísahy a sľuby. Sľuby sa robia iba Bohu. Je možné urobiť sľuby Panne Márii a svätým?

Váš príspevok je životne dôležitý pre udržanie a ďalší rozvoj portálu.

Tabuľka: Porovnanie viery založenej na videní a pravej viery

tags: #preco #pan #boh #tresce #farara #text