Fašiangy: Veselé slovenské tradície a zvyky

Fašiangy sú v ľudovom kalendári druhou polovicou zimy, pre ktorú sú typické viaceré zvyky a tradície. Obdobie fašiang trvá každoročne od Troch kráľov (6.januára) až do „Popolcovej stredy“, niekedy nazývanej aj „Škaredá streda“. Celková dĺžka tohto obdobia je každý rok iná, závisí od dátumu Veľkej noci a ten od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu.Názov fašiangy je odvodený z nemeckého „Fastenschank“, čo znamená - posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“.

Oslavy fašiang vrcholili v posledné tri dni, teda od nedele do utorka. Nasledoval 40 dňový pôst, ktorý cirkev zaviedla v 4.storočí, končí ho až Veľká noc.

Fašiangové zvyky a tradície

Aké zvyky a tradície sprevádzajú tento fašiangový čas? Počas fašiangov sa organizovali zabíjačky, priadky, dedinské zábavy a konalo sa mnoho svadieb. V minulosti sa počas fašiangov organizovali zabíjačky, priadky, dedinské zábavy a konalo sa mnoho svadieb. Ľudia sa obliekali do masiek, ktoré okrem zábavnej funkcie mali aj ochranný význam proti pôsobeniu negatívnych síl. Mali zabezpečiť úrodný rok a plodnosť hospodárskych zvierat.

Najmä posledné tri dni pred popolcovou stredou robili sa magické obradné úkony, napríklad: na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance, sánkovali sa po poliach, muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca.

Usporiadúvali sa bujaré zábavy, oslavy a sprievody v maskách, karnevaly. Ľudia chceli maskami zahnať zlých duchov a podporiť dobrá. Mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze. Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev.

Prvý deň karnevalu sa mení podľa krajinných a miestnych zvyklostí. V Nemecku sa fašiangy oslavujú vo viacerých regiónoch, s rozlišnými zvykmi. V niektorom regióne Nemecka fašiangy začínajú už 11. novembra o 11:11. V niektorých častiach Španielska je Popolcová streda súčasťou karnevalových osláv.

Fašiangové masky

Seniori v Dolnom Kubíne vyrábali fašiangové masky

Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrila maska medveďa, kozy, turoňa a slameníka - človek obtočený slameným povrieslom.

Masky umožňujú účastníkom vymaniť sa zo stereotypu a prezentovať sa v inom svetle. Vo fašiangových sprievodoch sa často objavujú masky zvierat, rôznych povolaní, alebo národností. Jednou zo špecifických masiek na fašiangy je maska tura, ktorá je inšpirovaná vyhynutým zvieraťom tura divého / pratur. Ďalšími tradičnými maskami sú medveď, koza a kôň. Medveď reprezentuje silu, kôň symbolizuje život a vitalitu, zatiaľ čo koza a tur predstavujú plodnosť. Masky často zobrazovali symboliku smrti a následného oživenia zvieraťa, čo symbolizovalo obnovu a prebudenie prírody. Ďalšou zaujímavou maskou bol “slameník”, iným slovom “kurina baba”. Patrí medzi najstaršie masky. Človek znázorňujúcu túto masku nosil slamenú sukňu, alebo bol celý obalený v slame.

Pochovávanie basy

Posledné tri dni končili nevšedným pohrebom - „pochovávaním basy“ ako symbol rozlúčky so zábavou. Počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky.

Fašiangy dosahujú vrchol v poslednom týždni pred začiatkom veľkonočného pôstu. V tomto období maskované skupiny chodia po dedine, spievajú, vyhrávajú a robia rôzne žarty. Na začiatku príde celý sprievod, v ktorom sú farár, organista, miništranti a hrobár. Spolu nesú basu na márach, ktorú majú pochovať. Okrem nich sú tu aj ženy, známe ako plačky, ktoré plačú nad basou. Muzikanti hrávajú najskôr ticho a potom hlasno. Počas udalosti zaznievajú veselé a vtipné modlitby a potom plačky spievajú.

Paródia obradnej rozlúčky s basou, aká býva pri cirkevnom obrade, ohlasuje koniec zábavy a lúči sa s basou, ktorú za náreku prítomných sme vynášali von. Priebeh pochovávanie basy má svoju chronológiu: oznámenie o ochorení, vyšetrovanie lekárom, odvoz do nemocnice, oznámenie o smrti, pohrebný sprievod, plač nad hrobom a čítanie testamentu. Texty však nie sú dané, vytvárajú si ich herci , kultúrni a slušní ľudia.

Fašiangové jedlá

Konali sa spoločné zakáľačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky. Typickým fašiangovým jedlom boli šišky vyprážané na masti.

Na stole počas fašiangov nesmeli chýbať údeniny, klobásky, slanina ani jaternice. Zo sladkých pokrmov dominovali šišky, fánky, pampúšiky, chraple, grapne, fulanki a, samozrejme, všakovaké záviny, ktoré rozvoniavali v domovoch v rámci každého regiónu Slovenska.

Fašiangové pranostiky

  • „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
  • „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
  • „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
  • „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
  • „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
  • „Suché fašiangy, dobrý rok.“
  • „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
  • „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“
Pranostika Význam
Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká. Ak je počas fašiangov teplo, v pôste sa ochladí.
Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj! Počas fašiangov sa treba zabávať a jesť, v pôste sa treba postiť.
Suché fašiangy, dobrý rok. Ak je počas fašiangov sucho, bude dobrá úroda.

Fašiangová pieseň

Text ľudovej piesne:

1. Fašiangy, Turíce, Veľká noc ide, kto nemá kožúška zima mu bude.

2. Ja nemám, ja nemám, len sa tak trasiem, dajte mi slaninky, nech sa popasiem.

3. Fašiangy, fašiangy, fašiangové časy, jedni pijú, druhí jedia za stolom klobásy.

4. Tuto nám nedali, tuto nám dajú, tu koňa zabili, tu rebrá majú.

5. A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti, musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.

„Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti.Staré dievky lkajú, že sa nevydajú.“

tags: #fasiangy #turice #keyboard