V každej krajine majú svoje tradičné vianočné zvyky. Na Slovensku ich máme niekoľko, aj keď sa pomaly z domácností vytrácajú. Štedrý deň patrí v slovenskej histórii k dňu s najväčším počtom rozmanitých zvykov a tradícií, ktoré sa líšia najmä v závislosti od konkrétneho regiónu. Veľa z rituálov, ktoré robili v minulosti naši predkovia už síce nedodržiavame, ale poniektoré sa predsa len zachovali až po dnešok.
Či už dávate pod obrus šupiny z kapra, orechy po kútoch, prekrajujete jabĺčko, prestierate o jeden tanier navyše alebo si robíte krížik medom na čelo, dodržiavate tým ľudové tradície. V texte sa dočítate niektoré zaujímavosti o tom, aké rozmanité zvyky patrili a niekde aj stále patria k 24. decembru.
Pozrime sa teda na niektoré z týchto krásnych tradícií, ktoré pretrvávajú v našich rodinách.
Štedrovečerná večera
Štedrovečrná večera by sa mala niesť v duchu štedrosti a hojnosti. Starý zvyk vyžadoval, aby všetko čo sa bude jesť bolo vyložené na štedrovečernom stole. Jedlo prináša na stôl len jedna osoba - zvyčajne gazdiná, ktorá počas večere nesmela vstať od stola, aby jej sliepky neprestali kvokať. Niektorí túto tradíciu dodržiavajú aj dnes.
Zo všetkých jedál, ktoré sa podávajú má každý člen rodiny aspoň ochutnať, aby rodina pokojne a usporiadane spolunažívala. V minulosti sa jedlá po večeri neodkladali zo stola, ostávali na ňom obvykle do nasledujúceho rána.
Štedrovečerná hostina sa vždy začína prípitkom, ktorým je víno alebo pálenka. V niektorých rodinách si pripíjajú aj vlastnoručne vyrobeným likérom, rascovým alebo vajcovým. V minulosti po prípitku podával chlieb alebo vianočka s cesnakom. Ľudia verili, že konzumácia cesnaku počas Vianoc im prinesie zdravie po celý nasledujúci rok. V súčasnosti sa namiesto chleba a vianočky podávajú oplátky s medom a cesnakom.
Oplátky sú symbolom pokoja a radosti, pre kresťanov majú symbolický význam - telo Kristovo na úvod večere, cesnak má zabezpečiť zdravie pre celú rodinu a med, ktorému sa odjakživa pripisovala magická moc, má posilňovať lásku a dobré vzťahy v rodine. Ďalším chodom sú opekance (bobaľky, pupáky) s makom a medom. Pečú sa z kysnutého chlebového cesta, zalejú sa vriacim mliekom alebo vodou, aby zmäkli a posypú sa makom a ochutia medom. Sú najstarším vianočným jedlom.
Po predjedle prichádza na rad kapustnica. V niektorých rodinách sa namiesto kapustnice varí šošovicová alebo fazuľová polievka. Podľa tradície konzumácia strukovín pomôže znásobiť rodinný majetok. V niektorých regiónoch sa jedáva aj rybacia polievka. Hlavným chodom štedrovečerného menu je kapor, najčastejšie vyprážaný. Niektorí ľudia ho nahrádzajú lososom alebo inou rybou, podáva sa so zemiakovým šalátom.
Peniaze pod obrusom
V minulosti sa pod biely obrus dávali peniaze a nechávali sa tam počas celých sviatkov. Boli symbolom bohatstva a mali zabrániť, aby do domu prišla chudoba. Pod obrus na štedrovečernom stole sa dávali šupiny z kapra, prípadne peniaze, čo malo rodine priniesť hojnosť. Vo zvyku je tiež dávať chlieb a peniaze pod obrus, na zabezpečenie dostatku peňazí a jedla na ďalší rok.
Šupina z kapra sa vkladá pod obrus počas štedrej večere. Šupina má zabezpečiť peniaze v rodine na budúci rok a aby ich ešte viac pribudlo. Mnoho ľudí si šupinu dáva aj do peňaženky, aby sa im peniaze rozmnožili a bolo ich dostatok.
Ďalšie zvyky a tradície
Okrem peňazí pod obrus existuje množstvo ďalších krásnych zvykov a tradícií, ktoré si pripomíname počas Vianoc. Tu je niekoľko z nich:
- Orech v rohu: Orechy sa hádžu do kútov v byte alebo v dome. Zabezpečiť mali rovnakú hojnosť po celý rok ako na Vianoce. Ide o najúčinnejší prírodný liek, ktorý má zabezpečiť rodine pevné zdravie počas celého nasledujúceho roka.
- Hviezdička v jablku: Náhodne sa vybralo jedno jablko, ktoré sa rozrezalo priečne na polovicu. Pokiaľ bola uprostred hviezda znamenalo to pre rodinu šťastie a zdravie. Jabĺčko sa potom rozkrojilo, tak aby sa z neho ušlo každému členovi rodiny. Ak ale bol stred v tvare kríža, rodinu čakala choroba alebo smrť.
- Tanier navyše: Jeden tanier sa predstieral pre náhodného hosťa. Ide o symbol spolupatričnosti a milosrdenstva. Niektorí ľudia ale takto predstierali pre zosnulých členov rodiny.
- Modlitba: Nie len kresťania ale všetci sa aspoň raz do roka pomodlili pred štedrou večerou. Poďakovali tak za bohatý stôl.
- Párny počet tanierov: V niektorých slovenských regiónoch je zvykom, že na stole musí byť párny počet tanierov. Ak by to tak nebolo, na posledného za stolom by prišla smrť.
- Zákaz odbiehania: Počas štedrej večere sa nesmelo odchádzať od stola a dokonca aj gazdiná to mala zakázané. Pokiaľ by sa tak stalo, človek, ktorý sa postavil by do roka zomrel. Všetko jedlo preto muselo byť veľmi blízko.
- Hádzanie topánky: Počas vianočných sviatkov hádzali slobodné dievčatá topánku za hlavu smerom k dverám. Pokiaľ špička smerovala k dverám, išlo o znamenie, že sa do roka vydá. Ak ale smerovala k dverám päta, dievča by zostalo slobodné rok.
- Pôst: Ten sa musel dodržiavať, pokiaľ nevyšla na oblohe prvá hviezda. Taktiež si dávali pozor na to, čo celý deň robia. Verili, že ak to bude dobrý deň, bude taký každý aj o rok.
- Zákaz vyhadzovania: Zo slávnostného stola počas štedrej večere sa nemohlo nič vyhodiť. Odrobinky z tejto večere pomáhali neskôr chorému dobytku.
Niektoré kresťanské rodiny udržiavajú štedrovečerné tradície poprepletané s kresťansko-pohanskými úkonmi pre ďalšie generácie. Naši predkovia vykonávali na Štedrý deň rozmanité obyčaje. Verili, že práve na Vianoce majú rôzne obrady a úkony tajomnú moc.
Regionálne rozdiely
Podoba štedrej večere bola rôzna a závisela od zvykov rodiny i jej náboženského vyznania. "V obciach, kde boli evanjelici, tam bola štedrá večera naozaj štedrá a nechýbalo mäso. Na vianočné obdobie sa, tak ako v iných regiónoch, aj v okolí Nitry prevádzali rôzne magické úkony.
Domácnosti na celom Slovensku často začínajú štedrovečerné hodovanie oblátkami. Niekde sa jedia s medom alebo s cesnakom, ale často sa zvyknú zjesť bez ničoho. Na západe je typickou polievkou kapustnica s hubami, s mäsom, či bez mäsa, so slivkami, alebo so smotanou.
Počas štedrej večere svieti svieca ako symbol Vianoc a členovia kresťansky založených rodín si chodia pre „betlehemské svetlo“. Okolo Zvolena sa štedrá večera začína oblátkou s medom, po ktorej sa pre zdravie zje strúčik cesnaku s krajcom chleba. Ďalším chodom sú opekance s makom. Kapustnica sa pripravuje s mäsom, klobásou a hríbmi. Ďalej sa podáva vyprážaná ryba, či už kapor, alebo filé s klasickým majonézovým šalátom. Nasledujú ovocie a tradičné vianočné koláče, ako napríklad linecké pečivo, či perníčky.
Iné zvyky sú na Kysuciach, kde sa neje nič mäsové a namiesto kapustnice je zvykom jesť hrachovú polievku so slivkami. V okolí Levíc je zase zvykom jesť hustú rybaciu polievku a ako hlavné jedlo pstruha s opekanými zemiakmi. Vo Zvolene sa večeria iba pri svetle sviečky, naopak na Kysuciach svieti svetlo v celom dome.
Aj na strednom Slovensku sa prekrojí jabĺčko pre šťastie, ktoré sa potom rozkrája pre všetkých pri stole. Na východnom Slovensku sa doslova hoduje. Prvé sa jedia oblátky s medom a chlieb so soľou. Polievka je tradičná kapustnica s klobáskou a hríbmi. Ako hlavné jedlo sa jedia pirohy plnené bryndzou, cibuľou, syrom a so zemiakmi. Nasleduje ešte hrachová polievka, ryba s majonézovým šalátom a na záver nasledujú lokše s makom. V okolí Trebišova sa do vianočnej kapustnice pridáva pretlak a ryža a je sa ku nej tradičný zemplínsky koláč. Na východe Slovenska, rovnako ako vo Zvolene sa tiež večeria len pri svetle sviečky.
Rodina zostáva pri stole posedieť čo najdlhšie, aby si dosýta vychutnala jedinečnú a neopakovateľnú atmosféru. Počas večere nikto nesmie odísť a stôl zostáva slávnostne vyzdobený ďalšie tri či štyri dni. Netradičným je zvyk, pri ktorom si všetci pri stole umyjú ruky vo vode s mincami, čo má priniesť nasledujúci rok zdravie a bohatstvo.
Dôležité je, že sa trochu zastavíme, stretneme sa s rodinou a spoločne sa zasmejeme.