Prečo sa na Vianoce dávajú darčeky: Hlboký pohľad do histórie a tradícií

Ahojte čitatelia! Tiež si neviete predstaviť Vianoce bez vianočného stromčeka? Bez tých krásnych vianočných ozdôb, hviezdy? Prečo sa darčeky dávajú práve pod stromček? Zamysleli ste sa nad tým niekedy? Aj v minulosti ho takto ozdobovali? Poďme sa pozrieť na jeho históriu!

Zdobenie vianočného stromu je jedným z najkrajších a najtradičnejších prvkov vianočných sviatkov, ktorý spája generácie a kultúry po celom svete. Článok prináša pútavý pohľad na históriu zdobenia vianočného stromu od jeho koreňov až po súčasnosť. Zistíme, ako sa tradícia vyvíjala v priebehu storočí, aké prvky boli typické pre rôzne éry a regióny a ako sa vianočný stromček premenil do súčasnej podoby.

Pôvod vianočného stromčeka

Najstaršia zmienka o ozdobenom vianočnom stromčeku je z roku 1570 z Nemecka. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku.

Možno vás to prekvapí, ale ozdobený stromček nebol spočiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky.

Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí vznikli odčlenením od majoritného kresťanstva.

História vianočných ozdôb na stromček

Pôvodné vianočné stromčeky si však nemôžeme predstavovať tak, ako ich poznáme dnes. Stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.

Stromčeky pôvodne neboli ozdobované vôbec, ale postupne sa začali ozdobovať ozdobami zo slamy, pretože tú mali ľudia po ruke. Išlo o to, aby bol stromček niečím ozdobený, aby to akoby pozdvihlo úroveň sviatkov.

V ľudovom prostredí sa dávalo na stromček vždy to, čo mali ľudia po ruke. Buď to boli živé jabĺčka, orechy, alebo potom sa ako sladkosť vo veľkej miere používalo sušené ovocie, ako jablká, slivky a hrušky. Časť z úrody ovocia si ľudia vysušili už počas jesene a zimy a časť z toho sa použilo ako ozdoby na stromček. Neskôr to boli medovníčky a doma vyrábané a balené salónky. No postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách.

Postupne prišli na rad aj ozdoby, ktoré už poznáme aj dnes. Tou najtypickejšou dekoráciou je vianočná guľa, ktorá nahradila jablká. Sklárska výroba od 18. storočia produkovala aj výrobu ručne fúkaných sklenených ozdôb a rovnako aj čokoládovne vyrábali v druhej polovici 18. storočia už rôzne čokoládové figúrky, ktoré sa vešali na stromček.

Neodmysliteľnou súčasťou Vianoc sú aj ďalšie symboly. Napríklad hviezda, či už ako závesná ozdoba, alebo ako koruna na vrchole stromčeka je starým symbolom slnovratu, teda návratu Slnka. Zvončeky na stromčeku slúžia na odháňanie zlých duchov. Mašľa na vetvičkách symbolizuje spájanie rodiny.

V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Začiatkom 20. storočia sa už na trhu objavili ozdoby na stromček v rôznych tvaroch.

Stromček dostal postupom rokov aj osvetlenie. Voskové alebo parafínové sviečky sa pripínali na vetvičky v prvej tretine 20. storočia. Zvyk sa objavil najskôr v šľachtických a mestských rodinách a na vidieku to bolo až v polovici 20. storočia. Bolo to síce veľmi romantické, ale hrozilo riziko požiaru. Svetielka, ktoré poznáme dnes, sa na trh dostali až oveľa neskôr. So šikovným nápadom elektrických svetielok vraj prišli asistenti Thomasa Edisona. Trvalo však desaťročia, kým si ľudia na ne zvykli. V 60.rokoch už bolo bežné kúpiť elektrické svetielka na stromček.

Mnohí si dodnes okrem ozdôb vešajú na stromček aj rôzne čokoládové kolekcie, salónky a figúrky, ako návrat k tradíciám. Práve sladkosti sú najväčším lákadlom pre najmenších členov rodiny. Deti ale musia mať pevnú vôľu, pretože kolekcie sa zo stromčeka len tak zobrať nesmú.

Pri výzdobe dnešných stromčekov sme už popustili uzdu fantázii a stromčeky sa okrem tradičných ozdôb ozdobujú aj najrôznejšími dekoráciami od pierok, kvetov až po rôzne atypické gule či personalizované ozdoby. Dnes je zriedkavé, že sa stromčeky zdobia kolekciami a salónkami, samozrejme je to individuálne, ale vo väčšine rodín prevažuje skôr iba zdobenie ozdobami.

Tradícia vianočného stromčeka na Slovensku

Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Prvý vianočný stromček sa objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke protestantské rodiny. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest.

Do miest začali vianočné stromčeky prenikať koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska, do roľníckej kultúry od konca 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia, na severovýchodné Slovensko neskôr.

V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami.

Naši predkovia ho vešali, pretože ľudia nemali príliš veľa miesta, a takto nikomu nezavadzal. Miestnosť, v ktorej bol stromček umiestnený, bola tou hlavnou, a teda bola zároveň kuchyňou, jedálňou aj obývačkou.

Vedeli ste, že kedysi visel zo stropu?

Už máte ozdobený ten váš???

Prečo dávame darčeky?

Protestanti nám taktiež priniesli aj tradíciu vianočných darčekov, ktoré zaviedli v 20. storočí ako motiváciu pre deti za dodržiavanie pôstu.

Začiatkom 20. stor. sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny.

Jedným z hlavných dôvodov, prečo si darujeme darčeky na Vianoce, je pripomínať si dary, ktoré Ježiš dostal od troch mudrcov.

Ale až v 18. Dary, ktoré sa rozdávali, mali pôvodne pripomínať dary troch kráľov a nezištný dar ľudstvu od Boha, a mali pomôcť tým, ktorí sú nešťastní.

Vianočné dary sa na Slovensku začali dávať až vtedy, keď sa do domácností dostal vianočný stromček. Na dedinách tak bolo koncom 19. storočia. Predtým sa namiesto stromčeka, ktorý má nemecký pôvod, dávali len zelené halúzky, pod ktorými sa darčeky nekládli.

V súčasnosti sa dostali vianočné darčeky do pozície, že sú popri stromčeku hlavnou náplňou, či znakom Vianoc," konštatovala s tým, že tradícia darovania je stále živá a rozvíjajúca sa. Zdôraznila, že v minulosti bol najdôležitejším darom vždy dar duchovný. Bolo to vinšovanie, koledovanie, spievanie piesní. A za to sa odmeňovali koledníci," priblížila TASR. Tí za odmenu dostávali ovocie, koláče a neskôr drobné peniaze.

Vzájomné obdarovávanie môže byť totiž aj znakom určitého medziľudského vzťahu. Keď mám s niekým vzťah, tak ho pri určitej situácii obdarujem." vysvetlila. Dary podľa nej môžu nahrádzať aj nefungujúce medziľudské vzťahy, čo môže byť výrazné najmä vo vzťahu rozvedených rodičov a ich detí.

Ale tá potreba, aby ten vianočný čas bol mimoriadny, ostala," upozornila etnologička. A keď túto potrebu nevieme naplniť piesňami alebo inými zvykmi, tak ju napĺňame vecnými darmi.

Ako vyzerali Vianoce v minulosti?

Vianoce sa slávia stovky rokov. Všetci vieme, že v minulosti boli úplne iné ako dnes, niektoré veci však aj pred stáročiami fungovali rovnako ako dnes. Čo bolo iné a čo sa zmenilo? Tu je niekoľko míľnikov.

• Betlehémy - v minulosti boli u nás od 16. storočia hlavným symbolom Vianoc. Ľudia si ich vyrábali doma zo surovín, aké mali.
• Stromček - prišiel k nám koncom 19. storočia, z Nemecka. Kým prostý ľud si vešal zo stropu nad sviatočný stôl maličký špic zo stromčeka, sprvu dolu hlavou, neskôr obrátene, medzi mešťanmi a šľachtou bol už predtým stromček rozšírený v podobe, ako ho poznáme dnes.
• Ozdoby - medzi ľuďmi prevládali prírodné, najčastejšie zo slamy, ktorej bolo najviac (krmivo pre dobytok). Ak si niektorí zavesili na stromček doma vyrobené čokoládky, obaly z nich odkladali na nasledujúci rok. Bohatí ľudia si už v 19. storočí zdobili nádherne zdobenými bambuľami. V časoch najväčšej totality boli na vianočných ozdobách portréty vodcov, napríklad Hitlera či Stalina.
• Darčeky - začalo sa s nimi asi v 17. storočí. Roľníci a remeselníci si dávali symbolické drobnosti, veci každodennej potreby alebo nič, bohatí mali už začiatkom 20. storočia na výber z bohatej ponuky obchodníkov. Zachoval sa napríklad katalóg obchodného domu vo Viedni, ktorý ponúkal na výber od norkového kožuchu až po dámske prádlo.
• Pohľadnice - tradícia vznikla v Anglicku začiatkom 20. storočia. Dovtedy i ľudia vinšovali osobne, verili v mágiu dobrého slova, že keď ho povedia druhým, potom sa im vráti. Prvá pohľadnica vznikla v Anglicku, kde šľachtic Henry Cole, požiadal priateľa o nakreslenie obrázku, ktorý potom rozposlal priateľom. Tradícia veľmi rýchlo nabrala na popularite.
• Medovníky a oblátky - prvé medovníky sa spomínajú už v 12. storočí. Oblátky sprvu piekli mnísi v kláštoroch, neskôr učitelia, u ktorých si ich ľudia objednávali.
• Sviatočné jedlá - boli rôzne, podľa regiónov. Jedlo sa to, čo v bežný deň. A keďže najviac ľudí po Slovensku pestovalo a nakladalo kapustu, najrozšírenejšou vianočnou polievkou je dodnes práve kapustnica.
• Vianočný stôl - okrem jedál na ňom nechýbal obrus s červenou výšivkou, červená farba mala rodinu chrániť pred zlom.
• Posedenie pri jedličke - vzniklo ako snaha komunistického režimu potlačiť náboženské posolstvo Vianoc. Pokúsili sa o založenie novodobej tradície predvianočné stretnutia pracujúcich pri vianočnom stromčeku.

Vianoce - čas v roku, kedy sa oslavuje narodenie Krista. Ľudia okolo sveta varia špeciálne jedlá, dávajú si darčeky, spievajú, pijú a zúčastňujú sa omší.

7 Zaujímavostí o Vianociach

1. Kedysi cirkev nepovažovala Vianoce za “hlavný” sviatok. Prvý záznam o snahe zaviesť sviatok na deň narodenia Krista je z roku 200, kedy sa teológovia z Alexandrie rozhodli, že sa bude oslavovať 20. mája.
2. Darovanie darčekov, vianočných prianí a podobné tradície k nám prišli až zo starovekého Ríma. Rimania si totižto vymieňali predmety na Nový rok.
3. V Anglicku boli podľa zákona v roku 1644 Vianoce zakázané. Obchody museli byť otvorené a na žiadnom stole nemohlo byť typické vianočné jedlo.
4. Ako je to už pri ľuďoch bežné, aj k Vianociam sa viaže niekoľko mýtov. Najznámejší je ten, že vznik Vianoc je vymyslený a je založený na počesť boha Mithra, ktorý je známy v súvislosti s pohanstvom.
5. Niektorí možno počuli príbeh o tom, ako dal Martin Luther svetu vianočný stromček (v niektorých príbehoch sa hovorí o vianočných svetielkach). Nie je to pravda. Prvé zmienky o vianočnom stromčeku pochádzajú od svätého Bonifáca zo 7. storočia.
6. Táto postava vznikla na základe biskupa svätého Mikuláša. Narodil sa v 3 storočí (okolo roku 270) v tureckej dedinke Patara. Potajme dával chudobným rôzne dary a peniaze.
7. Začiatkom 19. storočia chcel cukrár v Indiane vyjadriť zmysel Vianoc prostredníctvom sladkostí. Prišiel s nápadom ohnúť jednu z cukrových paličiek do tvaru dnešnej vianočnej lízanky.

Veselé Vianoce!

tags: #preco #sa #na #vianoce #davaju #darceky