Kresťanstvo je náboženstvom Božieho „Slova“, ktoré „nie je napísané a nemé slovo, ale Slovo vtelené a živé“.
Autorstvo a Výklad Svätého Písma
Autorom Svätého písma je Boh, ktorý inšpiroval ľudských autorov posvätných kníh. Inšpirované knihy učia pravdu. Vo Svätom písme Boh hovorí človeku ľudským spôsobom. Aby sa zistil úmysel svätopiscov, treba vziať do úvahy podmienky ich doby a kultúry, „literárne druhy“, ktoré sa v tom čase používali, ako aj spôsob myslenia, vyjadrovania a rozprávania, ktorý bol bežný v tom čase.Princípy Výkladu Písma
- Treba venovať veľkú pozornosť „obsahu a jednote celého Písma“. Lebo hoci knihy, z ktorých sa skladá, sú veľmi odlišné, Písmo je jedno vzhľadom na jednotu Božieho plánu, ktorého Ježiš Kristus je stredobodom a srdcom, otvoreným od jeho Veľkej noci.
- Ďalej treba Písmo čítať „so zreteľom na živú Tradíciu celej Cirkvi“. Podľa výroku cirkevných Otcov Sväté písmo je napísané skôr v srdci Cirkvi ako na materiálnych prostriedkoch.
- Napokon treba brať do úvahy analógiu viery.
Podľa dávnej tradície možno rozlišovať dvojaký zmysel Písma: zmysel slovný a zmysel duchovný; druhý z nich sa delí ďalej na alegorický, morálny a anagogický.
- Slovný zmysel: Je to zmysel, ktorý dávajú slová Písma a ktorý odkrýva exegéza podľa zásad správneho výkladu.
- Duchovný zmysel: Vďaka jednote Božieho plánu znakom môže byť nielen text Svätého písma, ale aj skutočnosti a udalosti, o ktorých text hovorí.
- Alegorický zmysel: Udalosti môžeme pochopiť hlbšie, keď spoznáme ich význam v Kristovi.
- Morálny zmysel: Udalosti, o ktorých sa hovorí v Písme, nás majú viesť k tomu, aby sme správne konali.
- Anagogický zmysel: Skutočnosti a udalosti možno takisto vidieť v ich večnom význame, lebo nás vedú smerom do našej vlasti.

Alegória Starého a Nového Zákona
„Je úlohou exegétov usilovať sa o hlbšie chápanie a výklad zmyslu Svätého písma podľa týchto smerníc, aby takto akoby na základe predchádzajúceho bádania, dozrievalo rozhodnutie Cirkvi.
Kánon Svätého Písma
Apoštolská Tradícia umožnila Cirkvi rozoznať, ktoré spisy majú byť započítané do zoznamu posvätných kníh. Tento úplný zoznam sa volá „kánon“ Svätého písma a obsahuje 46 spisov Starého zákona a 27 spisov Nového zákona.Starý Zákon
Starý zákon je neoddeliteľnou časťou Svätého písma, ktorý bol zameraný predovšetkým na to, aby pripravil príchod Krista, Vykupiteľa sveta. Knihy Starého zákona, hoci obsahujú aj nedokonalé a prechodné veci, dosvedčujú celú božskú výchovu Božej spasiteľnej lásky. Kresťania majú v úcte Starý zákon ako pravé Božie slovo.Nový Zákon
„Božie slovo, ktoré je Božou mocou na spásu každému, kto verí, je vynikajúcim spôsobom prítomné a prejavuje svoju silu v spisoch Nového zákona.“ Tieto spisy nám podávajú definitívnu pravdu Božieho zjavenia.
Pri zostavovaní evanjelií možno rozlišovať tri etapy:- Ježišov život a učenie.
- Ústne podanie.
- Písané evanjeliá.
Evanjelium vo svojich štyroch podobách má v Cirkvi jedinečné miesto, ako o tom svedčí úcta, ktorú mu preukazuje liturgia, a neporovnateľná príťažlivosť, ktorou v každom čase pôsobilo na svätých.
Cirkev už v apoštolskej dobe a potom stále vo svojej Tradícii vysvetľovala jednotu Božieho plánu v obidvoch Zákonoch typológiou. A tak kresťania čítajú Starý zákon vo svetle zosnulého a vzkrieseného Krista. Ostatne aj Nový zákon treba čítať vo svetle Starého. Podľa dávneho výroku je Nový zákon skrytý v Starom a Starý je zjavný v Novom.

Zvestovanie Panne Márii archanjelom Gabrielom
Výzva k Štúdiu Svätého Písma
„Štúdium Svätého písma nech je akoby dušou posvätnej teológie. Cirkev „veľmi naliehavo a osobitným spôsobom vyzýva všetkých veriacich v Krista, aby častým čítaním Svätého písma nadobudli ,vznešenosť poznania Krista Ježiša‘ (Flp 3,8).“ Boh je autorom Svätého písma tak, že inšpiruje jeho ľudských autorov; pôsobí v nich a cez nich. Výklad inšpirovaných Písem má predovšetkým venovať pozornosť tomu, čo chcel Boh prostredníctvom posvätných autorov zjaviť pre našu spásu. Jednota Starého a Nového zákona vyplýva z jednoty Božieho plánu a Božieho zjavenia.Cirkev mala vždy v úcte Božie Písma tak ako samo Pánovo telo; obidve živia a usmerňujú celý kresťanský život.
VÝZNAM DUCHA SVÄTÉHO PRE NÁŠ ŽIVOT MODLITBY | Adventná kázeň kardinála Cantalamessu
Svätý Gabriel Archanjel
Svätý Gabriel je jedným z troch archanjelov, ktorých mená sú uvedené v kánonických knihách Svätého písma, popri svätom Michalovi a svätom Rafaelovi. Jeho meno v hebrejčine (Gavri’el) znamená „Boh je moja sila“ alebo „Božia sila“. Svätý Gabriel zohráva kľúčovú úlohu v dejinách spásy. V Starom zákone sa zjavil prorokovi Danielovi, aby mu vysvetlil videnia týkajúce sa Mesiáša a budúcich udalostí. Jeho najvýznamnejšie poslanie však prišlo v Novom zákone, keď zvestoval Panne Márii, že si ju Boh vyvolil za matku svojho Syna, Ježiša Krista.
Zvestovanie od Fra Angelica
Svätý Gabriel je uctievaný ako anjel Zvestovania, posol dobrých správ, Božej útechy a milosti. Často býva zobrazovaný s ľaliou, symbolom čistoty Panny Márie, alebo so zvitkom, olivovou ratolesťou či lampášom. Cirkev slávi sviatok svätých archanjelov Michala, Gabriela a Rafaela 29. septembra.
Viera v Inšpirované Knihy
Viera v posvätný charakter niektorých kníh je stará ako hebrejská literatúra. Prorok, či už hovoril alebo písal, bol Židmi považovaný za oprávneného vykladača Božích myšlienok a nariadení. Bol nazývaný „Boží muž“, „muž Ducha“ a okolo Chrámu a Písma sa uskutočnila náboženská a národná obnova židovského národa po návrate z vyhnanstva. Evanjelium neobsahuje žiadne explicitné vyhlásenie o pôvode a hodnote Písma, ale vidíme, že Ježiš Kristus Písmo používal ako Slovo Božie.Tradícia verne zachováva apoštolskú vieru v božskú inšpiráciu Písma. Cirkev pri viacerých príležitostiach definovala inšpiráciu kánonických kníh ako článok viery. A aj každá kresťanská sekta, ktorá chce byť kresťanská, verí v inšpiráciu Písma, hoci ju chápe viac či menej správne.
Božie Slovo a Duch Svätý
Obsah Božieho slova máme prijímať s vierou. Aby sa takáto viera mohla vzbudiť, je potrebná predchádzajúca a pomáhajúca Božia milosť a vnútorná pomoc Ducha Svätého, ktorý by pohol srdce a obrátil ho k Bohu a nám otvoril duchovný zrak. Ten istý Duch Svätý, ktorý kedysi vnukol svätopiscom, čo majú napísať, môže dnes nám pomôcť Božie slovo pochopiť, preto je užitočné sa k nemu pred jeho čítaním s vierou pomodliť.Veľkí spisovatelia kresťanskej tradície jednomyseľne vnímajú úlohu Ducha Svätého vo vzťahu, aký majú mať veriaci k Písmu. Svätý Ján Zlatoústy pripomína, že Sväté písmo „potrebuje zjavenie Ducha, aby sme mohli objaviť pravý zmysel toho, čo obsahuje, a mohli mať z neho hojný úžitok“.