Vianoce, pre ľudí najväčšie a najkrajšie sviatky v roku, sa v kresťanskom svete začali oslavovať v 4. storočí. Sú spojené s rozmanitými tradíciami v mnohých krajinách po celom svete. Viete ale, kde majú niektoré tradície korene?
Tento sviatok pripadol na deň zimného slnovratu. Boli to vlastne oslavy zrodu nového života, keď sa zimná príroda začína pripravovať na jarný rozkvet. Preto sa vo vianočných želaniach často spomína bohatá úroda, plné stoly a stodoly. Pôvodné pohanské zvyky cirkev zmenila na kresťanský sviatok. Oproti pohanským orgiám a magickým úkonom dala cirkev oslavám Vianoc iný zmysel. Je to radosť zo spásy, ktorú ľudstvu poslal boh vo svojom synovi, čím obdaroval všetkých ľudí.
Vianočné jasličky
Symboly Vianoc a ich pôvod
K súčasným Vianociam patrí niekoľko neodmysliteľných vianočných symbolov. Jedným z nich je aj vianočný stromček.
Vianočný stromček
Vianočný stromček je jeden z jedinečných symbolov vianočného obdobia. Tešia sa z neho deti i dospelí. Mnoho ľudí zastáva názor, že by sme sa mali držať pôvodných vianočných tradícii a stromček zdobiť až na Štedrý deň. Naopak, iní svoj vianočný stromček zdobia už na začiatku decembra, aby si ho užili čo najdlhšie.
Prvá písomná zmienka o zdobenom vianočnom stromčeku pochádza z Alsaska z roku 1507. Nie je známe, prečo sa používal ihličnatý stromček. V roku 1915 sa stromček objavuje v Poľsku, v roku 1817 v Rakúsku, v roku 1819 v terajšom Maďarsku, v roku l828 v Anglicku, v roku 1833 v terajšom Taliansku a v roku 1837 vo Francúzsku. Na východnom Slovensku sa objavuje až medzi prvou a druhou svetovou vojnou. Tento sa vešal buď v strede, alebo v rohu miestnosti, vrcholcom k zemi.
Naši predkovia používali jablká na Štedrý deň ako predpovedanie budúcnosti. A to v otázke zdravia, vzťahov i úrody. Ak sa po rozkrojení jablka objaví hviezdička, znamená to zdravie a šťastie. Naopak, pokiaľ vidíme krížik, značí to chorobu a smrť. Tento zvyk prichádza na rad presne po štedrovečernej večeri. Až potom by podľa tradície malo nasledovať rozbaľovanie darčekov pod vianočným stromčekom.
U nás, v ľudovom prostredí, sa vianočné stromčeky zdobili ovocím, zväzkami strukovín, alebo koláčikmi. V ľudových obradoch však zeleň znamenala zrod nového života. Starí keltskí kňazi, druidi, verili, že ich bohovia prebývajú v stromoch. Pôvodne išlo o menší stromček zdobený ovocím a orieškami. V 18. storočí sa táto tradícia rozšírila z Nemecka do celého sveta, vrátane Slovenska.
Prvé elektrické osvetlenie vianočného stromčeka predviedol v USA 22. decembra 1882 vynálezca Thomas Alva Edison, získalo si veľkú obľubu aj napriek prvotnej nedôvere. Autorom svetelnej reťaze bol Edward H. Johnson. V roku 1889 vznikla najobľúbenejšia ozdoba vianočného stromčeka, guľa z fúkaného skla. Vytvoril ju Francúz Pierre Dupont. Najskôr vyrábal jednofarebné gule, neskôr aj rôznofarebné, prizdobované ornamentmi a kresbami.
Vianočný stromček v Rockefellerovom centre
Imelo biele
Stromček nebol prvou rastlinou, ktorou si ľudia v čase zimnej rovnodennosti zdobili príbytky. Už dávno v histórii bolo zvlášť obľúbené imelo biele, ktorému pre jeho odolnosť a stále zelenú farbu starí Kelti pripisovali čarovnú moc. U germánskych kmeňov bolo symbolom priateľstva.
Vianočné jasličky
Medzi novodobé zvyky patrí výroba vianočných jasličiek, ktorých pôvod spadá do ll. storočia, keď v kostoloch a kláštoroch boli vystavované obrazy s motívom narodenia Krista. V roku 1223 František z Assisi postavil prvé naozajstné jasličky s voskovým dieťaťom v životnej veľkosti. Ich súčasťou boli aj živý vôl a somár. Odvtedy sa rozšírili do celého kresťanského sveta jednoduché divadelné predstavenia narodenia Krista.
Vianočná pieseň Tichá noc
Jedným z najznámejších symbolov dnešných Vianoc je aj vianočná pieseň Tichá noc. Text piesne zložil v roku 1816 duchovný Mariánskej fary v rakúskom Lungau Joseph Mohr. Dňa 24. decembra 1818 k nej zložil melódiu organista z Oberndorfu Franz Xaver Gruber a ešte v ten deň sa hrala na polnočnej omši.
Vianočné pozdravy
Do dnešného dňa tiež prežíva zvyk posielať priateľom alebo známym pri príležitosti vianočných sviatkov vianočné pozdravy. Tento milý a pekný zvyk má pôvod v talianskej Perugii. Nicolo Monte Mellini v roku 1709 napísal svoje myšlienky na kartičky a rozoslal svojim blízkym. Po určitej dobe sa tento zvyk uchytil a vianočné pozdravy sa začali vyrábať hromadne.
Štedrovečerné jedlá a zvyky
Tradičný je aj výber štedrovečerných jedál. U slovanských národov mal štedrovečerný stôl symbolizovať hojnosť. Pod obrus sa dávali peniaze alebo hrsť obilia, aby ich v budúcom roku bolo viac. Potraviny na Štedrý večer sa šetrili tak, aby večera mala aspoň deväť chodov. Výber jedál bol samozrejme ovplyvnený charakterom krajiny. Ako univerzálne jedlá sa u Slovanov podávali kapustnica s hubami, varený hrach, zemiaky, fazuľa, opekance alebo sušené slivky. Na Štedrý večer sa mal každý najesť dosýta. K vianočným zvykom patrilo, že aj dobytok v tomto období dostal lepšie kŕmenie.
V islamskom svete je tradičným štedro-večerným jedlom jahňacina, v Anglicku a krajinách, kde sa zachoval anglický vplyv nesmie na štedrovečernom stole chýbať morka. Zaujímavosťou je, že aj v niektorých afrických krajinách zdobia stromčeky. Podľa ich tradícií sú to však palmy. Z pohľadu Európana je netradičné vianočné počasie v Austrálii, kde v tejto dobe nie sú výnimkou ani teploty nad 30°C. Santa Claus tak na plážach rozdáva darčeky zo záchranných lodí, alebo priamo zo surfu. V Mexiku k večeri pozývajú aj osamelých ľudí a bezdomovcov. Deti dostávajú darčeky až 6. januára, na sviatok Troch kráľov.
Štedrovečerná večera v Poľsku
Advent a jeho symbolika
Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darčeky. Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Jeho hlavnou myšlienkou je tak pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. Štyri adventné nedele symbolizuje adventný veniec so štyrmi sviečkami.
K zhotoveniu adventného venca sa najčastejšie používajú ihličnaté vetvičky spoločne s rôznymi dekoráciami, ako sú šišky, sušené plody, stuhy či ozdoby. Výrobu prvého adventného venca, pripisujeme nemeckému teológovi Johannovi Hinrichovi Wichernovi. Ľudia si ho umiestňujú na stôl alebo na dvere. Na škole Rauhes Haus, ktorú Wichern založil v Hamburgu, sa deti a študenti v tej dobe stále pýtali, kedy už budú Vianoce.
Tak im pastor v roku 1839 postavil veľký drevený kruh, umiestnil naň devätnásť malých červených sviečok a štyri veľké biele sviece. Spolu s deťmi ich každý deň zapaľovali a odpočítavali tak dni zostávajúce do Vianoc. Liturgická fialová farba zároveň symbolizuje pokánie. Ďalším obľúbeným symbolom adventu je adventný kalendár, ktorý slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Adventný kalendár môže mať rôzne podoby, napr. čokoládového kalendára, krabičiek či vrecúšok, pričom má vždy 24 políčok.
Adventný veniec so štyrmi sviečkami
Regionálne rozdiely v tradíciách na Slovensku
Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov.
- Západ Slovenska: je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko. Ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupina na stole.
- Stredné Slovensko: je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“. Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica, ktorú tu nájdeme v mnohých podobách. Ako hlavný chod sa podáva vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom, no často je nahradená aj vyprážanými rezňami. V niektorých oblastiach sa vyskytuje aj tzv.
- Východ Slovenska: je najviac ovplyvnený kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom. Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok.
Ako môžete vidieť, niektoré vianočné zvyky máme na celom Slovensku spoločné, v iných sa naše regióny odlišujú.
Sviatky vianočné a ich význam
Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič. Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam. Rovnako ako tie kresťanské sú dňami radosti a pokoja oslavovanými v kruhu najbližších, ako aj prežívaním duchovnosti. Štedrý deň u pravoslávnych veriacich sa koná 6. januára, kedy sa pripravuje pôstna večera podobná vianočnej večeri u rímskokatolíkov. Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou, ktorá je často v staroslovienčine. Ako hlavné jedlo sa podáva ryba ako symbol kresťanstva.
Tradičné slovenské Vianoce sa spájajú aj s mnohými ľudovými pranostikami, teda ustálenými výrokmi, ktoré vznikali na základe pozorovania počasia a prírodných javov. Ak chodí Katarína po ľade, chodí sv. Štedrý deň má smolu, že pripadá na december, teda na najteplejší zimný mesiac. Pokiaľ má totiž prísť snehová nádielka, často prichádza až v januári. Tak to dokonca bolo aj počas niektorých slávnych zím v histórii.
Je jedno, či v tomto období ľudia oslavovali zimný slnovrat, koniec starého roka, alebo narodenie kresťanského spasiteľa. V minulosti i dnes sú vianočné sviatky považované za oslavu priateľstva, pokoja a mieru ľudí dobrej vôle. Vianočné pečivo rozvoniava v dome. V televízii idú vianočné filmy, v rádiu hrajú koledy. Vonku sa zozimilo a niekde dokonca poletuje sneh. Začalo sa obdobie pokoja a radosti v kruhu našich najbližších.