Protestantizmus dnes predstavuje súhrn viacerých samostatných protestantských smerov, ktorých vznik je spojený s reformáciou, širokým protikatolíckym hnutím v Európe v 16. storočí. Nekládla si za cieľ katolícku cirkev odstrániť, ale iba „ zlepšiť“ ,reformovať ju. Protestantizmus prijíma všeobecné kresťanské predstavy o existencii boha, jeho trojjedinosti, o nesmrteľnosti duše, o raji a pekle (odmieta však kat. očistec), o zjavení a pod.
Slovo protestant pochádza z latinského slovesa protestor, ktoré znamená verejne dosvedčujem, vyhlasujem, priznávam sa. Ako „protestantes“ boli v roku 1529 označené kniežatá, ktoré predložili svoj nesúhlas so zákazom reformácie.
Zakladateľ protestantizmu Martin Luther bol veľkou, ale aj kontroverznou postavou dejín. Jeho tézy viedli pred 500 rokmi k rozkolu kresťanov. Po veľkej schizme, keď sa v roku 1054 od rímskokatolíckej cirkvi oddelila pravoslávna cirkev, prišlo ďalšie delenie začiatkom 16. storočia z Nemecka.
K rozštiepeniu západných kresťanov na katolíkov a protestantov viedlo 95 téz proti zneužívaniu odpustkov, ktoré teológ, kazateľ a reformátor Martin Luther pribil 31.
Obr.: Martin Luther pribíja 95 téz na dvere chrámu vo Wittenbergu.
Ako sa to celé začalo
31. októbra 1517 chudobný nenápadný mních - doktor na wittemberskej univerzite - Martin Luther pribil na dvere zámockého chrámu 95 výpovedí, ktorými vyjadril svoj nesúhlas s učením a praktikami vtedajšej cirkvi. Atmosféru strachu chcel opäť nahradiť atmosférou lásky, ako to bolo v dávnych časoch prvej cirkvi. Narazil však na nesúhlas cirkvi a pápeža, ktorý po neúspešnej snahe dosiahnuť, aby Luther svoje názory odvolal, vylúčil ho z cirkvi. Následne ho za kacíra a vyhnanca označil aj nemecký cisár Karol V.
Lutherove myšlienky si však už našli priaznivcov v radoch študentov, profesorov univerzít a kniežat. Pôvodná snaha Martina Luthera o nápravu - reformáciu cirkvi tak nečakane viedla k zrodu novej cirkvi, ktorá sa od tej vtedajšej v mnohom líšila. Biblia sa čítala po nemecky, ľudia spievali piesne, Večeru Pánovu prijímali všetci a hlavne sa kázalo o láske, milosti a odpustení. To boli veľké zmeny, ktoré zasiahli nielen oblasť náboženstva, ale aj školstva, umenia a mnohé iné.
Svoje učenie Luther a jeho spolupracovníci spísali do vyznania, ktoré 25. júna 1530 prečítali cisárovi Karolovi V.
Ak by si niekto myslel, že reformácia je iba cirkevnou záležitosťou, hlboko sa mýli. Reformácia zasiahla do mnohých oblastí spoločenského života a historici preto právom hovoria, že sa touto udalosťou skončil stredovek.
Príčiny vzniku reformácie
Reformačné hnutie sa usilovalo o nápravu pomerov západnej kresťanskej cirkvi a jej návrat k pôvodnému poslaniu. Medzi hlavné ciele patrilo odstránenie svetskej vlády cirkvi a presné dodržiavanie kresťanských mravných zásad podľa Biblie.
Medzi príčiny vzniku reformácie patrili:
- Svätokupectvo (simonia) - predaj a kúpa cirkevných hodností a odpustkov.
- Nespokojnosť veriacich a strata dôvery v cirkev.
- Šíriace sa myšlienky humanizmu.
- Nerovnomerný hospodársky rozvoj v Európe.
Pokusy o reformy v cirkvi pred rokom 1517
Ešte pred vystúpením Martina Luthera sa objavili pokusy o reformy v cirkvi:
- Clunyjské reformné hnutie - pokus o reformu kláštorného života.
- Učenie Johna Wycliffa - kritika cirkevnej hierarchie a bohatstva cirkvi.
- Učenie Jána Husa - kritika svetského bohatstva cirkvi a predávania odpustkov.
Obr.: Ján Hus, český náboženský reformátor.
Hlavné princípy protestantizmu
Medzi hlavné princípy protestantizmu patrí:
- Spása osobnou vierou.
- Odstránenie rozdielu medzi duchovnými a laikmi.
- Výhradná autorita Biblie.
Zároveň vyzdvihol tri nové princípy: spásu osobnou vierou, odstránenie rozdielu medzi duchovnými a laikmi (ruší sa cirkevná hierarchia) a výhradnú autoritu biblie. Duchovní v protestantizme nemá právo napr. individuálne spovedať a odpúšťať hriechy, je podriadený náb. obci. V protest nejestvuje celibát, kláštory a rehoľníctvo. Zo sviatostí zachováva len krst a prijímanie, odmieta uctievanie relikvií a obrazov svätých. Bohoslužby sú veľmi zjednodušené, redukujú sa na kázeň, spoločné modlitby a spievanie žalmov v nár. reči. Biblia sa pokladá za jediný zdroj vierouky, je prekladaná do nár. jazyka a jej štúdium je zákl. povinnosťou každého veriaceho.
Šírenie vzdelanosti
Keď Dr. Martin Luther pred rokom 1530 navštevoval cirkevné zbory, šokovaný zistil, aká nízka je vzdelanosť medzi ľuďmi i kňazmi. Šírenie vzdelanosti sa stalo pre neho veľmi dôležitým a trval na tom, aby pri každom evanjelickom kostole, bola zriadená aj škola. Sám vypracoval mnoho doporučení a pokynov pre vyučovanie a jeho najbližší spolupracovník - profesor filozofie Filip Melanchton, označovaný za druhú najvýznamnejšiu osobnosť reformácie, sa stal reformátorom nemeckého školstva, označovaný neraz titulom „učiteľ Germánov“.
Práve tu môžeme hľadať odpoveď na otázku, prečo sa v našich dejinách stretáme s toľkými významnými osobnosťami evanjelickej cirkvi. Nuž bolo to preto, že evanjelickí kňazi, šíriaci vzdelanosť vo svojich cirkevných zboroch, viedli k vzdelanosti aj svoje deti a tie potom tvorili vzdelanostnú elitu nášho národa.
Vplyv na jazyk
Dr. Martin Luther zasiahol do nemeckých dejín aj tým, že vytvoril novú, spisovnú nemčinu. Predtým sa na území dnešného Nemecka hovorilo rôznymi dialektmi, no keď Luther prekladal Bibliu do nemčiny, chcel urobiť preklad, ktorému by rozumeli všetci. Nechtiac tak položil základ novej nemčine, ktorú poznáme i dnes.
Reformácia a umenie
Keďže Dr. Martin Luther nebol iba farárom, ale aj univerzitným profesorom, reformačné myšlienky sa šírili nielen na pôde cirkvi, ale aj univerzity. Osvojovali si ich profesori, kniežatá i umelci a pretvárali ich do podôb, ktoré im boli vlastné. Napríklad maliar Lucas Cranach namaľoval množstvo obrazov, ktoré vyjadrovali nové chápanie evanjelia. Nasledovali ho mnohí ďalší a tak sa reformácia pretavila do výtvarného umenia.
Pozadu však neostala ani hudba. Kým v predreformačnom období hudobné nástroje nemali veľmi miesto na omšiach a Bohoslužbách a spievať smeli len na to určení speváci, Martin Luther, ktorý sám miloval hudbu a hovoril o nej, že je to „najlepší prostriedok ako zachovať dušu i myseľ čerstvú“, dal hudbe na Bohoslužbách väčší priestor, podporil organ ako nástroj, ktorý môže vhodne a dôstojne osláviť Pána a presadil, aby nábožné piesne spievali všetci zhromaždení. Sám zložil niekoľko duchovných piesní a zostavil spevník, v ktorom okrem svojich piesní uverejnil aj vtedy známe melódie, otextované novým, duchovným textom. Hudba sa tak stala výraznou súčasťou cirkevného života, čo bolo podnetom pre umelcov, hudobných skladateľov, interpretov aj výrobcov hudobných nástrojov. Umelci skladali stále náročnejšie a náročnejšie skladby a organári stavali stále dokonalejšie organy. Možno preto povedať, že práve vďaka reformácii sa organ ako hudobný nástroj vyvinul do dnešnej podoby a že práve aj vďaka nej máme dnes v umeleckých fondoch diela takých velikánov, ako je Johan Sebastian Bach a iní, ktorí tvorili svoje diela na duchovné, spravidla reformačné témy.
Reformácia sa podpísala aj pod vývin architektúry. Reformátori totiž odmietali honosnú výzdobu chrámov, preferovali skôr praktické než umelecké vybavenie kostolov a nepriamo tak dali podnet k vzniku nového architektonického štýlu - klasicizmu.
Hlavné smery protestantizmu
Prvotnými formami protest. boli: luteránstvo, zwilingliánstvo, kalvinizmus, unitárstvo, sociniáni, anabaptisti, anglikánstvo. Neskôr vzniklo mnoho prúdov známych ako „neskorý protest. “ : baptizmus, metodisti, kvakeri, adventisti, Svedkovia Jehovovi, mormóni. Formovanie väčšiny týchto smerov prebiehalo v mene „náb. renesancie“, návratu k ideám ranného kresťanstva.
Medzi najvýznamnejšie smery patria:
- Luteranizmus
- Kalvinizmus
- Anglikanizmus
- Baptizmus
- Metodizmus
V súčasnosti je protestantizmus najviac rozšírený v škandinávskych krajinách a v USA.
Tabuľka: Porovnanie hlavných smerov protestantizmu
| Smer | Zakladateľ | Hlavné znaky |
|---|---|---|
| Luteranizmus | Martin Luther | Spása vierou, autorita Biblie, bohoslužby v národnom jazyku |
| Kalvinizmus | Ján Kalvín | Predestinácia, prísny kalvinizmus, dôraz na prácu a striedmosť |
| Anglikanizmus | Henrich VIII. | Spojenie katolíckej dogmy a protestantského učenia, hlava cirkvi je panovník |
Prečo došlo k protestantskej reformácii?
Zrovnoprávnenie katolíkov a luteránov nastalo až po augsburskom mieri v septembri 1555, čím bolo potvrdené konfesijné rozdelenie Nemecka.
Zakladateľ protestantizmu, mních Martin Luther, ktorý uznával Jana Husa ako svojho priameho predchodcu, bol veľkou, ale aj kontroverznou postavou dejín. Luther pritom nebol, na rozdiel od mnohých predošlých kritikov cirkvi, popravený. Za spochybňovanie pápežovej neomylnosti ho z cirkvi iba exkomunikovali.
Do zásadného rozporu s cirkvou sa Luther dostal kritikou vtedy veľmi rozšírenej odpustkovej praxe. Odpustkami, získanými za finančnú protihodnotu, cirkev vtedy ponúkala možnosť nahradiť v živote nevykonané pokánia a vymazať tým tresty za hriechy, ktoré by človek musel podstúpiť v očistci.
tags: #preco #vznikol #protestantizmus