História Vinohradníctva v Svätom Jure: Od Veľkej Moravy po Súčasnosť

Svätý Jur, mesto s bohatou históriou, prešiel mnohými premenami, ktoré ovplyvnili jeho vývoj a charakter. V súčasnosti sa všeobecne nepochybuje, že na dnešnom území juhozápadného Slovenska sa vinič pestoval i v dobe Veľkomoravskej ríše.

Mapa Veľkej Moravy

Počiatky Vinohradníctva v Svätom Jure

Nie je dôvod pochybovať o existencii vinohradníctva vo Svätom Jure už v 9. storočí. Hlavne pre obyvateľov žijúcich na sídlisku v podhradí bolo pestovanie viniča, vďaka špecifickým podmienkam, prevažujúcim zamestnaním. Nie je vylúčené, že práve vinohradníctvo a víno spravili zo sídliska v podhradí, neskoršieho Svätého Jura, hospodárske centrum okolitého regiónu už v 9. storočí. Víno ako žiadaný nápoj, vinohradníci ako cenení špecializovaní odborníci a nutnosť nasýtenia pánov vínom, bolo iste aj v 9. storočí dostatočným dôvodom na zriadenie trhu a vytvorenie dostatočného poľnohospodárskeho zázemia.

Predpokladá sa, že obyvatelia Svätého Jura sa venovali produkcii vína a štyri okolité dediny (Bernolákovo, Ivanka, Farna a Malinovo), tvorili poľnohospodárske zázemie panstva. V podmienkach naturálneho hospodárenia a povinného odvádzania veľkej časti produkcie vína pre kráľa a jeho dvor, sa len tak mohli vinohradníci dostať k životu potrebným produktom, ktoré si sami nedokázali vypestovať. Vznik svätojurského panstva bol výsledkom cieľavedomej snahy panovníka zabezpečiť si stále dodávky svätojurského vína. S takýmto postavením prešiel v priebehu 10. storočia Svätý Jur do vlastníctva kniežacieho rodu Arpádovcov. Centrálne postavenie Svätého Jura v rámci regiónu bolo už dané existujúcim kostolom a trhom. Pretrval a neskôr sa dokonca zvýšil dopyt po víne, ktoré sa stalo predmetom obchodovania.

Nepriamo poukazuje na existenciu vyspelého vinohradníctva vo Svätom Jure pred rokom 1209 aj skutočnosť, že nový majiteľ Šebeš bol v tom čase správcom kráľovských pivníc (magister pincernarum) a boli mu podriadení kráľovskí služobníci starajúci sa o dodávky vína pre dvor a kráľovských hodnostárov.

Svätý Jur v Písomných Zmienkach

Svätý Jur sa ako osada s právom trhu spomína v roku 1209 ako Zengurg, v roku 1216 Sengurg, v roku 1278 Sanctus Gergius, v roku 1459 od Swateho Girzie, v roku 1773 Sw. Jur, v roku 1960 Jur pri Bratislave, v 90. rokoch 20. storočia opäť premenovaný na Svätý Jur, maďarsky Szentgyörgy, Nestich,Sentgyörgyújtelep, nemecky Sankt Georgen, Sanct Georgen, latinsky Danum Sancti Georgii. V chotári sa vyvinula obec Neštich , je doložená v roku 1557 ako Wyffalw, roku 1773 Nestich, nemecky Neustit. Hradisko nad Neštichom, osídlenie z doby hallštattskej, veľkomoravské hradisko.

Svätý Jur sa ako osada s právom trhu spomína, keď ho kráľ daroval Šebušovi z rodu Poznanovcov, zakladateľovi grófskeho rodu za Svätého Jura a Pezinka. Fara sa spomína v roku v roku 1271. Prvá zmienka o svätojurskom hrade (castrum de Sancto Georgio) je z roku 1217, ale nie je známe, či išlo iba o hradisko, alebo už o hrad Biely Kameň.

Hrad Biely Kameň

Tento bol sídlom svätojurských grófov, v roku 1540 ho získal Ján Zápoľský, neskôr Gašpar Serédy, v roku 1566 bratislavský župan Neuburg, po ňom Eck zo Salmu, v roku 1575 ho dostal do zálohu Krušič, po ňom s Krušičovou vdovou Illésházyovci, od roku 1611 ho vlastnili Pálffyovci. Spustol za tureckého nájazdu v roku 1633. Sídlo panstva preniesli ešte v roku 1609 do kaštieľa vo Svätom Jure. Panstvu patrili obce Myslenice, Chorvátsky Grob, Blatné, Dolné Saliby, Čataj, Kráľová pri Senci, Nová Ves pri Dunaji, Ivanka pri Dunaji, Malá Paka, Horný Štál, Dolný Náražd, časť obcí Horné Mýto, kalinkovo, Nová Lipnica, Nové Košariská, Sklenárovo, Ohrady, Štvrtok na Ostrove, Tomášov, Most na Ostrove a Malinovo.

V roku 1722 vzniklo vyčlenením panstvo Kráľová pri Senci, v roku 1798 panstvo Dolný Náražd a už or roku boli odčlenené časti spomínaných obcí do panstva malinovo (Eberhard) Po týchto zmenách sa zvyšok panstva (Myslenice, Chorvátsky Grob, Blatno) v polovici 19. storočia spojil s panstvom Pezinok.

Rozvoj Vinohradníctva a Udelené Práva

V 13. storočí ho dodídlili nemeckí hostia. V roku 1270 sa spomínajú vinohrady, ktoré sú však staršieho pôvodu. Vinohradníctvo bolo hlavným zamestnaním. Ľudovít I. udelil Svätému Juru právo výročných jarmokov, Ľudovít II. ho v roku 1525 oslobodil od mýta (v celom Uhorsku). Zemepáni obyvateľstvo mestečka utláčali, preto sa títo usilovali vymaniť spod zemepanskej závislosti. Matej II. vyčlenil mestečko v roku 1615 z panstva Svätý Jur a udelil mu odmenu, mesto mu bolo povinné dodávať na kráľovský dvor víno. Ferdinand III. v roku 1647 potvrdil Svätému Juru výsady a povýšil ho medzi slobodné kráľovské mestá.

V rokoch 1603 - 54 si mesto postavilo hradby. V roku 1663 Turci Svätý Jur vypálili, o ľudí zabili a 500 odvliekli do zajatia. Začiatkom 18. storočia pustošili masto vojská Františka Rákócziho II. Živelné pohromy postihli mesto v roku 1728, keď takmer vyhorelo a v roku 1744, keď topiaci sa sneh zničil vinohrady. V 19. storočí malo mesto vinohradnícko - remeselnícky ráz. V roku 1848 vznikali živelné nepokoje. Rozvoj obchodu s vínom podporilo napojenie Svätého Jura konskou železnicou na Bratislavu v roku 1840. V roku 1889 tu Karol Drächsler postavil továreň na výrobu zariadenia železničných vagónov.

Obyvatelia sa aj po roku 1918 zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Po II. svetovej vojne bolo nemecké obyvateľstvo vysídlené.

Pálffyovský Kaštieľ a Vinohradníctvo

Kaštieľ Pálffy patrí nielen k najstarším pamiatkam starobylého mestečka Svätý Jur, ale zároveň je aj významnou súčasťou jeho viac ako 700-ročnej vinohradníckej tradície. V Pálffyho kaštieli sa intenzívne vyrábalo, skladovalo a čapovalo svätojurské víno, ktoré sa pokladalo za najlepšie z celej Bratislavskej župy. Obchodovanie s vychýreným vínom predstavovalo významný zdroj financií pre cisársku pokladnicu, preto boli vtedajšia svätojurská kúria i mestečko majetkom cisára Ferdinanda I. Habsburského.

Kaštieľ Pálffy

Posledný majiteľ kúrie zo šľachtického rodu Pálffyovcov vykonal veľkodušný skutok, keď vo svojej poslednej vôli odkázal kaštieľ detskej nemocnici. Aby sa mohla na tento účel prestavať a náležite zariadiť, priložil k nej Ján Pálffy aj 60 000 zlatých. Ozdravujúce slnečné lúče opierajúce sa do okolitých svahov s viničom pôsobili blahodarne na zdravie maličkých pacientov, ktorí sa do kúrie chodili zotavovať. Škoda, že tomuto ušľachtilému účelu slúžila iba pár rokov.

Klenot Svätého Jura získal celoštátny význam, keď sa 17. júla 1963 zapísal na zoznam národných kultúrnych pamiatok. Renesančný kaštieľ je opäť pýchou mestečka Svätý Jur a okrem svojej krásnej siluety, ktorá dáva Svätému Juru jedinečný ráz, prináša do súčasnosti i časom zahalený kus vinárskej histórie a tradície pálffyovských vínnych pivníc. Vinárstvo VIAJUR obhospodaruje vinohrady a pestuje vinič v dvoch usadlostiach - Svätý Jur a Farná. Samotná výroba vína sa vrátila do historických pálffyovských pivníc.

Moderné Vinohradníctvo a Turizmus

Skutočnosť, že o vinohradníctve v malokarpatskej oblasti sú prvé písomné správy až od 13. storočia, môže byť paradoxne dôkazom rozvinutého vinohradníctva a vinárstva. Končiace sa prvé desaťročie tohto storočia je početnejšie na viaceré významné malokarpatské výročia, ako po iné roky.

Malokarpatská vínna cesta v sebe spája niekoľko fenoménov - víno, krajinu, históriu a gastronómiu oblasti rozloženej medzi Bratislavou a Trnavou ako veľkými centrami juhozápadného Slovenska. Medzi nimi leží tri menšie mestá - Pezinok, Modra a Svätý Jur, ktoré sa pýšia starou tradíciou slobodných kráľovských miest. Tento titul získali v 17. storočí, a to najmä vďaka svojej produkcii kvalitného vína, ktoré chutilo korunovaným a vznešeným hlavám vo Viedni i Bratislave - vtedy hlavnom meste Uhorska.

Asi päť minút jazdy z Rače je prvé z troch vinohradníckych miest - Svätý Jur. Jeho centrum, ktoré sa zachovalo takmer neporušené, dáva poznať, ako vyzeralo vinohradnícke mesto. Centrum mesta je naozajstným múzeom v prírode a jeho pekná poloha i výhľad do Podunajskej nížiny umocňujú chuť svätojurského vína, o ktorému svojím traktátom zložil poklonu už najuznávanejší učenec starého Uhorska - Matej Bel v 18. storočí. Najznámejšie svätojurské pivnice sú pod kaštieľmi, ktoré sú dominantou hlavnej ulice.

Malokarpatská vínna cesta ponúka podujatia pre milovníkov vína po celý rok - ich zoznam je každoročne publikovaný v špecializovanom kalendári. Na rozdiel od vinobrania i iných podujatí sa toto usporadúva v rámci celej Malokarpatskej vínnej cesty od Bratislavy po Trnavu a návštevníci vyzbrojení vínnym pasom, ochutnávacím pohárikom a ďalším príslušenstvom putujú po regióne za svetlami otvorených pivníc.

Svätý Jur nie je len autobusová a vlaková zastávka medzi Bratislavou a Pezinkom, ako to dosial veľa ľudí vnímalo. Hoci vo svetových encyklopédiách vína sa Slovensku zvyčajne ujde iba krátka zmienka a slovenské vína neplnia vo veľkom pulty obchodov a vinoték za jeho hranicami, Slovensko patrí medzi vinárske krajiny a jeho vína i vinohradnícke oblasti si zaslúžia pozornosť návštevníkov.

Rozhľadňa nad Vinohradníckym Skanzenom

Miesto je zaujímavé pre svoju jedinečnú kombináciu modernej rozhľadne s dychberúcimi panoramatickými výhľadmi a vinohradníckeho skanzenu, ktorý návštevníkom približuje bohatú históriu a tradície vinohradníctva v Malokarpatskej oblasti. Je ideálnym východiskovým bodom pre turistiku a cyklistiku v Malých Karpatoch a pre objavovanie miestnej vinárskej kultúry.

Rozhľadňa nad vinohradníckym skanzenom

Rozhľadňa nad vinohradníckym skanzenom v Svätom Jure ponúka panoramatické výhľady na Malé Karpaty, vinice a Záhorskú nížinu. Je súčasťou vinohradníckeho skanzenu, ktorý približuje tradičné vinohradníctvo a vinárstvo v Malokarpatskej oblasti. Samotná rozhľadňa je modernou stavbou, ktorá bola vybudovaná s cieľom podpory turizmu a prezentácie Malokarpatskej vinohradníckej oblasti. Je súčasťou vinohradníckeho skanzenu, ktorý bol vytvorený na uchovanie a prezentáciu tradičných vinohradníckych postupov a náradia.

Rozhľadňa je situovaná v malebnom prostredí na úpätí Malých Karpát, obklopená rozsiahlymi vinicami a zmiešanými lesmi. Z veže sa naskytajú rozsiahle panoramatické výhľady na zvlnenú krajinu viníc, hrebene Malých Karpát, Záhorskú nížinu a za jasného počasia je možné vidieť aj vzdialené Alpy.

Región Malých Karpát je srdcom Malokarpatskej vinohradníckej oblasti, známej predovšetkým svojimi kvalitnými vínami. Dominujú tu biele odrody ako Rizling vlašský, Veltlínske zelené a Müller Thurgau, ale aj červené vína ako Frankovka modrá a Svätovavrinecké.

Tipy pre návštevníkov:

• Navštívte rozhľadňu ideálne na jar alebo na jeseň, keď sú vinice najkrajšie a počasie príjemné na turistiku.
• Spojte návštevu s prehliadkou vinohradníckeho skanzenu, ktorý sa nachádza hneď vedľa rozhľadne.
• Ochutnajte miestne vína priamo u vinárov v Svätom Jure alebo okolitých obciach.
• Využite okolie na prechádzky alebo cykloturistiku po značených trasách v Malých Karpatoch.
• Nezabudnite si fotoaparát pre zachytenie nádherných panoramatických výhľadov.

Atrakcie v okolí:

• Vinohradnícky skanzen Svätý Jur (priamo pri rozhľadni)
• Historické centrum mesta Svätý Jur (Piaristický kostol sv. Juraja, Kaštieľ, mestské hradby)
• Zrúcanina hradu Biely Kameň (turisticky dostupná z okolia Svätého Jura)
• Mesto Pezinok (ďalšie vinárstva, zámok, historické centrum)
• Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty (turistika, cyklistika, prírodné krásy)
• Bratislava (hlavné mesto s množstvom kultúrnych a historických pamiatok, cca 20 km)

Možnosti ubytovania: Tradičný penzión v centre Svätého Jura s možnosťou degustácie vína. Hotel v Pezinku, zameraný na vinársku turistiku. Najbližší väčší kemp s kompletným vybavením pri jazere Zlaté Piesky v Bratislave.

Informácie o „wild camping“ (kempovanie v prírode): Divoké kempovanie a bivakovanie je na Slovensku, najmä v chránených územiach ako sú Malé Karpaty, všeobecne zakázané. Je povolené len na vyhradených miestach alebo so súhlasom majiteľa pozemku.

Možné sankcie: Pokuty v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny, ktoré môžu dosiahnuť až stovky eur. Odstránenie z miesta a prípadné sankcie za poškodenie majetku alebo prírody.

Rizika: Pokuty od Štátnej ochrany prírody alebo miestnej polície. Rušenie lesnej zveri a narúšanie ekosystému. Riziko vzniku požiaru, najmä v suchom období. Zanechanie odpadu a znečistenie prírody.

Vinári zo Svätého Jura

Vinohradníctvo a vinárstvo sa v Svätom Jure dedí z generácie na generáciu. Mnoho miestnych vinárov pokračuje v rodinných tradíciách a snaží sa zachovať jedinečnosť svätojurského terroiru.

Barbora Pucherová: Vinárka budujúca neveľké rodinné vinárstvo, nadväzuje na tradície svojich rodičov a predkov, ktorí po generácie obrábali vinohrady v jurskom chotári. Aktuálne obhospodaruje okolo 1 ha pôdy ekologicky a v súlade s prírodou s cieľom zachovania tradície vinárstva a vinohradníctva vo Svätom Jure a výroba kvalitných vín, ktoré v sebe odrážajú jedinečnú chuť terroiru nášho mesta.

Dubovský a Grančič: Vinárstvo s dlhoročnou rodinnou tradíciou. Miloš s Bohušom sa poznali už od detstva, v neskoršom veku ich spojilo hlavne víno. V roku 2003 sa rozhodli, že skúsia urobiť niekoľko sto litrov vína spolu. Víno sa podarilo, a tak v nasledujúcom roku zvýšili produkciu. Doteraz sa im podarilo získať dvanásť hektárov parciel v okolí Svätého Jura.

Chowaniec & Krajčírovič: Firma Vínne pivnice Svätý Jur, spol. s r.o. vznikla v roku 2001 spojením dvoch vinárov. Petra Chowanieca a Juraja Krajčíroviča, prevádzku zameranú na výrobu odrodových vín, s dôrazom na využitie domácej suroviny zo Svätého Jura. S cieľom nadviazať na časy, keď sa Svätojurské víno považovalo za najlepšie v Uhorsku a kupci ho rozvážali do mnohých krajín Európy.

Jurský Hrozen - Víno Kosorín: Príbeh nášho mikrovinárstva sa tiahne od roku 2014, kedy som vo ViNOCENTRE začal osobne spoznávať svätojurských vinárov a ich vinohradnícku filozofiu. Vďaka tomu som sa nadchol pre myšlienku obnovy spustnutých viníc. Hneď prvý rok sa nám potvrdilo, že ak chcete mať dobré víno musíte si to odmakať vo vinici a potom už stačí len nechať vínu priestor na prirodzený vývoj v pivnici.

Chronologický Prehľad Významných Udalostí vo Vinohradníctve Svätého Jura

tags: #predam #vinicu #svaty #jur