História Kostola svätého Jána Krstiteľa v Seredi

Mesto Sereď leží na brehu Váhu a jeho existencia je úzko spätá práve s touto najväčšou slovenskou riekou. Farský kostol sv. Jána Krstiteľa pozná veľmi dobre snáď každý Seredčan. Kostol sv. Jána Krstiteľa je po kaštieli asi najvýznamnejšou historickou pamiatkou nášho mesta.

V Seredi sa v posledných dňoch odohrala významná udalosť, ktorá potešila nielen veriacich, ale aj milovníkov histórie. Poďme sa spoločne pozrieť na jeho bohatú históriu.

Najstaršie zmienky a kaplnky v Seredi

Doteraz najstarším písomným prameňom, v ktorom sa po prvýkrát spomína Sereď a ktorý tiež naznačuje, aké cirkevné pomery v nej mohli byť, je privilegiálna listina ostrihomského arcibiskupa Tomáša, vydaná 12. marca 1313 v Dolnej Strede. V roku 1313 bola Sereď filiálkou farnosti v Dolnej Strede. Predpokladáme, že v tom čase stál v Seredi aj kostol.

Najstaršia písomná zmienka o sakrálnom objekte v Seredi pochádza z roku 1400 a spomína Kaplnku Panny Márie, s ktorou sa viažu pápežom udelené odpustky. V skutočnosti však už v roku 1400 existovala na námestí mestečka Sereď kaplnka Panny Márie a v roku 1472 sa uvádza kostol Panny Márie. V roku 1505 dal miestny zemepán Juraj z Kaniže postaviť kaplnku sv. Wolfganga.

V Dolnom Čepeni stála v polovici 18. storočia kaplnka sv. Márie Magdalény. V blízkosti mesta stála kaplnka sv. Anny. Jej význam postupne upadal, k čomu prispela i výstavba nového kostola (1777). Neskôr v jej okolí zriadili nový cintorín.

Kaplnka na hrade sa spomína už v roku 1423 pri deľbe šintavského panstva medzi Jánom, synom Jugu z Rače a grófom Jurajom z Pezinka. Po prestavbe bola 14.7.1673 vysvätená vacovským biskupom Jurajom Pongrácom a venovaná k úcte sv. pannám, mučeníčkam Kataríne a Barbore. Vizitácia z roku 1756 spomína hradnú kaplnku, ktorá mala patrocínium Panny Márie.

Priamo Serede sa dotkla ozvena vrcholiaceho zápasu o uhorský trón v polovici 15. storočia. 17. júla 1450 Tomáš z Ludaníc obrátil na popol takmer celý seredský chotár. O tom, či oheň zasiahol aj spomenutú kaplnku Panny Márie, nemáme žiadnu zmienku. Isté je, že o vyše dve desaťročia mala Sereď už kostol, dokonca s rovnakým patrocíniom aké mala kaplnka, mohol však existovať už skôr. V roku 1472 Dorota, matka po nebohom synovi Mikulášovi Hallosovi, obdarovala tento kostol sumou 25 zlatých florénov.

Podľa kanonickej vizitácie z roku 1561 seredský kostol bol filiálkou Dolnej Stredy. O vnútrajšku kostola a oltároch sa v nej uvádza, že neboli primerané bohoslužobnému účelu. V roku 1498 Seredský občan Michal Mozmohar v závete zanechal 200 zlatých na postavenie Kaplnky sv. Michala a farárovi vykonávajúcemu v nej bohoslužby dom s vinicou. Kaplnka patrila ku kostolu Panny Márie a jej rektorom mal byť od roku 1512 Ján, ktorý bol súčasne verejným notárom. Ján je vôbec prvý seredský duchovný, o ktorom máme písomnú zmienku.

V roku 1507 bolo zmenené patrocínium na Nanebovzatie Panny Márie a pribudla kaplnka sv. Michala.

Pôvodný farský kostol

Bývalý farský kostol stál na priestranstve pred terajším mestským úradom. Podľa kanonickej vizitácie z roku 1731, bol zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Či bol kostol posvätený, o tom vizitácia hovorí, že nie sú žiadne záznamy a ani v kostole žiadne znaky. Kostol bol asi len požehnaný. Stál v peknom prostredí a bol „vznešeného slohu“.

O tom ako vyzeral, nám popísal v svojej kronike Ján Fischer. Na hlavnom oltári bol obraz sv. Jána Krstiteľa, ako krstí Ježiša Krista. V kostole boli tri vedľajšie oltáre a dva chóry. Dva z vedľajších oltárov boli mariánske a to oltár Zvestovania a Bolestnej Panny Márie. Prvý chór, jednoramenný, umiestnený bol vpredu, na strane evanjelia a obrátený bol do hlavnej lodi kostola. Na tomto prednom chóre bol organ so štyrmi registrami. Druhý chór bol nad vchodom do kostola. Kostol mal aj bočné kaplnky, v ktorých sedávali zámočníci. Mal dve krypty, jednu vo svätyni, druhú pod kaplnkou na strane epištoly. Okolo kostola bol cintorín ohradený múrom. V ňom bola kostnica.

Viackrát pri stavebných prácach sa našli zbytky múrov, krypty, ľudských kostí a šiat. V roku 1907 pri práci ťažkých oracích strojov na tomto mieste sa raz jeden z nich preboril do krypty. Našli tu truhly, na ktorých boli klincami vybité letopočty, ale tieto nikto nevedel prepočítať. Našli sa tu aj šaty kňaza „vyššej hodnosti“. Schody boli veľmi vydrané, truhlí bolo tam veľa, ale nápis sa nenašiel žiadny, našli len pátričky, abnúsky sv. Jána Nepomuckého a P. Márie. Jozef Frištacký našiel na schodoch staré peniaze. Na jednej truhle bol porcelánovými klinčekmi vybitý rok 1779. To bol asi posledný pochovaný.

Na situovanie starého seredského kostola v priestore pod terajšou starou budovou mestského úradu upozornil Ján Fischer v mestskej kronike už v 30. rokoch 20. storočia: „Na zbytky múrov krypty, ľudských kostí a šiat prišlo sa na jeho mieste pri stavebných prácach viac razy; pri prepadnutí ťažkých oracích strojov na tomto mieste roku 1907 objavili sa otvory do krypty, v ktorej našli sa truhly s letopočtami klincami vybitými. Tieto čísla však nikto prečítať nevedel.

Polohu kostola v tomto priestore lokalizuje aj mapa seredského panstva pochádzajúca zo 60. - 70. rokov 18. storočia. Kostol je označený krížikom s orientáciou v smere východ-západ. O podobe kostola sa však zachovalo len veľmi málo informácií. V popredí Vodného hradu Šintava je zo západnej strany zobrazené mestečko Sereď aj s kostolom, ktorý má na čelnej strane vpravo zboku pristavanú vežu. Táto podoba zodpovedá aj zachovanému schematickému pôdorysu kostola z konca 17.

Začiatkom 70. rokov 20. storočia sa vraj pri kopaní mestskej kanalizácie našiel pred dnešným MsÚ zaklenutý objekt plný ľudských kostí. Nález nebol ohlásený, a preto o ňom neexistujú žiadne informácie.

Požiare a obnova

Vďaka kanonickej vizitácii z roku 1562 sa dozvedáme, že požiar kostola z roku 1777 nebol jediný. Kostol vyhorel aj v 16. storočí a musel sa obnoviť. Vizitácia z roku 1634 poskytuje informácie o novom patrocíniu kostola a fary, hoci sa nepodarilo zistiť, kedy k tejto zmene došlo. Niekoľko rokov pred touto vizitáciou kostol znova vyhorel po údere blesku a ako patrón sa už uvádza sv.

Po poslednom požiari 2. augusta 1777 sa začal stavať nový kostol na novom mieste, ktorý bol dokončený v roku 1781 a slúži dodnes.

Súčasný kostol sv. Jána Krstiteľa

Dnešný kostol bol postavený ako náhrada za starý kostol, ktorý sa nachádzal v priestore dnešného Námestia rebubliky. Kostol vyhorel 2. augusta 1777 po zásahu bleskom. Nový kostol (súčasný), zasvätený Jánovi Krstiteľovi, bol podľa nápisu na tabuli nad hlavným vstupom do kostola dokončený v roku 1781. Kostol je jednoloďový s polygonálnym uzáverom a vstavanou vežou na priečelí. Súčasťou kostolného mobiliáru sú štyri oltáre, hlavný v presbytériu a tri bočné v lodi kostola.

Na hlavnom oltári, zasvätenom sv. Jánovi Krstiteľovi, je obraz s námetom sv. Jána Krstiteľa, ako káže zástupom. Po stranách sú sochy sv. Štefana - kráľa a sv. Ladislava - kráľa. V štíte je v lúčovitej svätožiari umiestnená letiaca holubica - symbol Ducha Svätého.

Bočný oltár (pravý vľavo) má oltárny obraz s námetom Zmŕtvyvstalého Ježiša Krista. Po stranách oltára sú na konzolách položené sochy sv. Jozefa s Ježiškom (vľavo) a sv. Anny s Pannou Máriou (vpravo). Bližšie ku svätyni je bočný oltár Ružencovej Panny Márie s obrazom, ktorý pochádza zo začiatku 20. storočia. Po bokoch sú na konzolách položené sochy sv.

Na bočnom oltári, zasvätenom sv. Jánovi Nepomuckému, je oltárny obraz s námetom sv. Jána Nepomuckého, kľačiaceho pred krížom, v dolnej časti obrazu je výjav, ako ho hádžu z Karlovho mosta v Prahe do rieky Vltavy. Namaľoval ho Franz Schellemaeyr v roku 1785. Po stranách bočného vstupu sú umiestnené sochy Sv. Terézie a Antona Paduánského.

Kazateľnica pôvodne bola zavesená na stene a vstupovalo sa na ňu úzkym schodiskom zo sakristie. Ozdobná je reliefmi (rozsievača, sv. Jána Krstiteľa, sv. Petra. Na vrchole zvukovej striešky je socha sv. Augustína. Dnes je položená na zemi. Na chóre bol pôvodne umiestnený starý organ, zhotovený v roku 1784 Valentínom Arnoldom z Trnavy.

Vzácne sú dva renesančné kamenné náhrobky zabudované v stene kostola pod chórom. Nachádzajú sa po stranách hlavného vstupu. Vľavo je náhrobok kastelána Šintavského hradu a udatného bojovníka Fridricha Rottenbergera, ktorý zomrel 28. júla 1589. Vpravo je náhrobok neznámeho bojovníka, rytiera v zbroji pochádzajúceho z prvej polovice 17. Kostol bol už v minulosti renovovaný, napríklad v roku 1865, keď práce na obnove uskutočnil staviteľ Ján Scherhaufer.

Mariánsky stĺp a súsošie Najsvätejšej Trojice

So sochou Immaculaty stojí vpravo od kostola, v kostolnej záhrade. Stĺp predstavuje architektonicko-sochársku kompozíciu, ktorá sa člení na tri časti. Spodnú časť, postavenú na dvojstupňovom pódiu, tvorí podstavec s profilovanou pätkou a rímsou. Po bokoch sú sochy svätých - Floriána (vľavo) a Jána Nepomuckého (vpravo). Strednú časť tvorí hladký stĺp s tromi obrazmi s pásikovou tematikou, ukončený hlavicou. Na hlavici stojí socha Immaculaty - Panny Márie.

Stojí vľavo od kostola. Pochádza z obdobia neskorého baroka, z druhej polovice 18. Valcovitý podstavec nesie hladký obelisk, ktorý ukončuje súsošie Najsvätejšej Trojice. Valcovitú časť ukončuje profilovaná rímsa, na ktorej boli umiestnené tri sochy: sv. Peter, sv. Pavol a sv. Anna. Na hlavici je umiestnené súsošie Najsvätejšej Trojice s Bohom - Otcom na pravej a Synom - Kristom na ľavej strane. Medzi nimi sa vznáša holubica symbol Ducha Svätého. Tiež bol pôvodne umiestnený inde a v 50. rokoch bol prenesený.

Školstvo

Najstarší doklad o existencii školy je z roku 1505. Konkrétne údaje o učiteľoch alebo škole sú z rokov 1634 až 1847. Vizitácia z 18. mája 1847 hovorí o škole s jednou triedou, ktorú dal postaviť zemepán Esterházy. Učebné pomôcky aj drevo dávalo škole panstvo. V tomto roku ju navštevovalo 91 chlapcov a 30 dievčat a 3 chlapci evanjelického vyznania.

V roku 1864 prevzala školu s tromi triedami a tromi učiteľmi miestna cirkevná obec. Organista bol zároveň správcom školy s ročným platom 300 florénov a ročný plat ostatných učiteľov bol 200 florénov. V roku 1868 bola zriadená dievčenská trieda na Pekárskej ulici. Podľa zápisnice školskej stolice z roku 1869 sa vyberalo od každého žiaka 20 grajciarov školné. V máji 1879 za podpory zemepánky Angeliky kňažnej Alsace d´Hennin (5000 florénov) sa začalo s výstavbou novej školy.

V októbri toho istého roku bola dokončená. Prízemie, 3 izby, kuchyňa a komora organistu učiteľa, dve menšie učiteľské a jedna školníková izba. Na poschodí 3 učebne a jedna učiteľská miestnosť. Pripájala sa stará budova s 2 učebňami, komorou a kantorovou izbou. V roku 1890 navštevovalo školu 435 žiakov a vyučovali 4 učitelia. Od roku 1906 chodili do nej aj žiaci zo Stredného a Dolného Čepeňa. Vyučovacím jazykom v tom období už bola až do roku 1918 maďarčina.

Po vzniku ČSR počet žiakov rástol, takže v roku 1926 bolo nutné rozšíriť dve nádvorné učebne a v r. 1928 sa vyučovalo aj v požičaných priestoroch meštianskej školy.

Tabuľka: Významné udalosti v histórii kostola

tags: #sered #kostol #sv #jana #krstitela