Vedeli ste, že Vianoce neoslavujeme všetci rovnako? Ako kultúrna a náboženská udalosť sa vianočné sviatky oslavujú medzi miliardami ľudí. Vianoce sú kresťanské sviatky počas, ktorých sa oslavuje narodenie Ježiša Krista. Na Slovensku sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška, pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie sa nazýva Advent. Určite všetci máme v tomto čase na stole adventný veniec - so 4 sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ.
Adventné obdobie - rozumie sa mu obdobie duchovnej prípravy na Vianoce. Advent je podľa kresťanskej tradície obdobie, v ktorom sa očakáva príchod spasiteľa, teda narodenie Ježiša Krista. Začína sa prvou adventnou nedeľou a vrcholí na Štedrý deň - 24. decembra. Adventné obdobie vždy trvá 4 nedele pred Štedrým dňom, pričom posledná 4. nedeľa môže byť najneskôr 24.12.
Adventný veniec so štyrmi sviecami
Počas tohto obdobia si ľudia zvyknú dávať na stôl vianočnú dekoráciu - adventný veniec. Súčasťou adventného venca sú štyri sviečky. Postupne sa zapaľujú a to tak, že v prvú adventnú nedeľu sa zapáli jedna, v druhú dve, v tretiu tri a počas štvrtej adventnej nedele už by mali horieť všetky štyri sviečky.
Vianočné sviatky a tradície
Vianoce patria k jednému z najväčších sviatkov po Veľkej noci. Z kresťanskej tradície sa začínajú polnočnou svätou omšou. Na svätých omšiach sa spievajú slovenské koledy a vianočné piesne vrátane svetoznámej vianočnej melódie Tichá noc, svätá noc.
Na Štedrý deň 24. decembra sa až do večera udržiaval pôst, nejedli sa žiadne mäsité jedlá a ani tie, ktoré si rodina prichystala na Štedrý večer. V tento sviatočný deň si aj naši predkovia dopriali na vianočný stôl viac hojnosti, ako inokedy. Vedeli ste ako sa volá na východnom a strednom Slovensku tento deň? Štedrý deň tu zvyknú nazývať vilija alebo vigília - čo znamená predvečer sviatku.
Najväčší sviatok Vianoc je 1.sviatok vianočný, teda 25. december. Oslavujeme deň Kristovho narodenia. 2 sviatok vianočný - na Slovensku sa na sviatok svätého Štefana konali vinšovačky či spievali sa koledy. V tento deň sa taktiež konala zábava, prvá tancovačka po období adventu, ktorá sa nazývala Štefanská.
Už počas adventného obdobia si ľudia zdobia svoje domovy. Vonkajšie či vnútorné vianočné dekorácie ponechávajú väčšinou do Troch kráľov, mnohí aj dlhšie. Takou ozdobou môže byť napríklad imelo, ktoré podľa tradície nám prináša šťastie, požehnanie a plodnosť. Ďalšou prírodnou dekoráciou sú vetvičky z borovice, cezmínú a brečtanu, ktoré chránia obydlie pred čarodejnicami a zlými duchmi.
Počas adventného obdobia si deti tiež otvárajú vianočné adventné kalendáre, kde si v každom okienku nájdu kúsok čokolády v tvare vianočnej ozdoby, zvončeka, stromčeka, vianočnej gule či iných sviatočných symbolov. Pár dní pred vianočnými sviatkami sa pečú vianočky, medovníčky či iné cukrovinky. Zdobia sa vianočné stromčeky a stavajú sa slamenné betlehemy. Vianočné stromčeky sa zdobili predovšetkým vianočnými dekoráciami vyrobenými doma: sušené ovocie, orechy, stužky, slamenné ozdoby alebo domáce medovníčky.
Vianočný stromček ozdobený tradičnými ozdobami
Pod štedrovečerný obrus si ľudia zvyknú dávať škrupiny z kapra alebo peniaze. Vianoce sú hlavne náboženským sviatkom, počas ktorého sa oslavuje narodenie Ježiša Krista. Na Slovensku sa ešte stále väčšina obyvateľstva hlási k nejakej viere, ktorá má tento zvyk zaužívaný. Tesne pred začatím štedrej večery hlava rodiny rozdelí medzi členov domácnosti domáce oblátky, ktoré sa zvyknú robiť niekoľko týždňov vopred.
Hlava rodiny, ktorou bol najčastejšie muž, mal za úlohu prekrojiť jablko na polovicu. Ak bol jadrovník jabĺčka zdravý, svedčilo to o zdraví rodiny. Ak jabĺčko začalo zvnútra hniť, prípadne malo inú chybu, bolo to znamením toho, že do rodiny zavíta choroba. Rozkrajovanie jablka počas Štedrej večere malo aj ochranný význam.
Vianočné jedlá na Slovensku
Niektoré vianočné jedlá sú na celom území Slovenska rovnaké, avšak niektoré jedlá sa od seba líšia od regiónu k regiónu. Dodržiavanie vianočných tradícií má najmä kultúrnu hodnotu, naši predkovia verili, že vďaka tradíciám a zvykom im nebude chýbať šťastie, zdravie, peniaze a dostatok úrody. Kedysi sa na Slovensku večerali varené či pečené zubáče alebo pstruhy, postupne ich nahradil kapor. Dnes sa v mnohých domácnostiach môžeme stretnúť aj s lososom alebo filetami. Príprava jedál sa v každej domácnosti na Slovensku môže líšiť.
Rozhodne čo nesmie chýbať na vianočnom stole sú vianočné polievky. Na niektorom územi na Slovensku sú obľúbené polievky zo strukovín - hrachová alebo fazuľová. Tieto polievky symbolizujú hojnosť do nového roka. Tradičné polievky sú aj rybacie alebo mliečne hubové polievky. Mliečna hubová polievka sa dnes pripravuje zo sušených hríbov a so smotanou či klobáskou. Zaujímavosť: Niektoré gazdinky, najmä na území Kysúc, zvykli pripravovať sladkú vianočnú polievku zo sušených sliviek.
Okrem vyššie uvedených polievok je veľmi obľúbenou aj vianočná kapustnica. V niektorých slovenských domácnostiach sa varí buď už na Štedrý deň alebo na Nový rok. Kapustnicu si každá rodina pripravuje podľa svojho receptu. Na západe Slovenska do nej pridávajú napríklad: mäso, smotanu či slivky. Na stede Slovenska okrem toho dávajú do kapustnice aj kvalitné klobásy. Oravské domácnosti zase pripravujú kapustnicu z údenej ryby, hríbov a zemiakov.
Na sladké dobroty sa teší celá rodina. Bez domácich vianočných medovníčkov, ktoré často môžeme vidieť na vianočnom stromčeku to hádam už ani nie je ono, ale vianočných receptov je oveľa viac. Slovensko: Na Slovensku je vianočné pečenie veľmi obľúbenou činnosťou. Neodolateľná vôňa koláčikov sa v domácnostiach vznáša minimálne pár dní pred Vianocami.
Niektoré tradičné slovenské vianočné jedlá:
- Oblátky s medom a cesnakom, alebo len samé
- Štedrák, ktorý je symbolom hojnosti a štedrosti. Obsahuje všetky ingrediencie, ktoré sa zvyčajne používajú do plniek slovenských koláčov: orechy, mak, lekvár a tvaroh.
- Opekance (tiež známe ako bobaľky či pupáčiky) Opekance sa pripravujú z kysnutého cesta, po upečení sa podávajú posypané makom a poliate roztopeným maslom.
Tradičné vianočné jedlá na Slovensku
Vianočné tradície vo svete
Tieto najväčšie a zároveň najkrajšie kresťanské sviatky v roku sa v mnohých krajinách slávia inak. Slovensko je krásna krajina a v každom jeho kúte sa Vianoce slávia inak:)
Nemecko a Rakúsko: V oboch krajinách je pečenie vianočných dobrôt na Vianoce veľmi podobné. V Nemecku a Rakúsku sa počas Vianoc pripravuje viacero druhov pečiva. S pečením rakúske a nemecké domácnosti začínajú už koncom novembra. Rôzne druhy koláčikov, pečiva, toriet sa využijú počas decembra už aj na Mikuláša alebo na oslavu začiatku adventného obdobia. Tieto krajiny sa preslávili kvôli svojej perníkovej tradícií. Nemeckému mestu Norimberg sa pripisuje dokonca prvenstvo v pečení perníkov a medovníkov. V meste Draždani zas upiekli prvú vianočnú štólu. S Rakúskom sa zase spája sacherova torta a vanilkové rožky.
Anglicko: Britské pochutinky, ktoré vám budú v Anglicku servírované aj k čaju o piatej: zázvorové keksíky, maslové sušienky, shortbread či ovsenné koláčiky, s ktorými sa môžete stretnúť aj počas Vianoc. Okrem sušienok si angličania radi pochutia aj na marmeláde, chuttney, miešané čaje či karamelky. Ich azda najznámejšou pochutinkou je vianočný slivkový puding. Vianočný puding sa veľmi dlho varí a pripravujú ho zo sušených sliviek. Tento typicky anglický puding musí niekoľko týždňov zrieť.
Francúzsko: Vo Francúzsku je na prvom mieste jemné maslové pečivo či čokoládové pralinky a bonbóny. V Alsasku nám vianočná kuchyňa môže pripomínať nemeckú. Nájdeme tu široký výber perníkov. Typickým dezertom, ktorý pripravujú počas vianočných sviatkov je Buche de Noel - po slovensky kmeň vianočného stromu. Je symbolom polena, ktorým sa v minulosti rodina zahrievala pri kozube.
Taliansko: Taliani si naplno užívajú Vianoce. Medzi ich obľúbené vianočné dezerty patria: sušienky s mandľami a mandľovým likérom amaretti alebo na orechové sucháriky cantuccini. V každej tradičnej talianskej domácnosti nájdete na vianočnom stole Panettone. Panettone je tradičný kysnutý koláč v tvare našej slovenskej bábovky.
Švédsko: Vo Švédsku je dôležitou súčasťou predvianočnej doby 13. december - kedy oslavuje meniny Lucia. Na Luciu sa v Švédsku oslavuje kráľovna svetiel. Na deň sv. Lucie sa zvykne piecť pečivo z kysnutého cesta - niečo ako naše osie hniezda. Pečivo je dochutené šafránom a podáva sa spolu s nápojom, ktorý sa volá Glöggom (podobné ako víno). Na Vianoce sa servíruje aj sladká ryžová kaša.
Regionálne rozdiely v tradíciách na Slovensku
Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Práve vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname.
Západné Slovensko: je o niečo menej ovplyvnené kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko. Ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupina na stole.
Stredné Slovensko: je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“. Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica, ktorú tu nájdeme v mnohých podobách. Ako hlavný chod sa podáva vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom, no často je nahradená aj vyprážanými rezňami.
Východné Slovensko: je najviac ovplyvnený kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom. Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok.
Vianočné zvyky a povery
Všetci dobre poznáme - a mnohí iste aj dodržiavame - staré slovenské zvyky, ako je liatie olova, vloženie šupín z kapra pod obrus, hádzanie orechov do kútov príbytku, krájanie jablka a pod.
Šupina z kapra: Vkladá sa pod obrus počas štedrej večere. Šupina mala zabezpečiť peniaze v rodine na budúci rok a aby ich ešte viac pribudlo. Mnoho ľudí si šupinu dáva aj do peňaženky, aby sa im peniaze rozmnožili a bolo ich dostatok.
Orech v rohu: Takmer každý Slovák má na stole počas štedrej večere orechy, ktoré sa hádzali do kútov v byte alebo v dome. Zabezpečiť mali rovnakú hojnosť po celý rok ako na Vianoce.Taktiež nemôže chýbať nikomu na stole. Ide o najúčinnejší prírodný liek, ktorý má zabezpečiť rodine pevné zdravie počas celého nasledujúceho roka.
Hviezdička v jablku: Náhodne sa vybralo jedno jablko, ktoré sa rozrezalo priečne na polovicu. Pokiaľ bola uprostred hviezda znamenalo to pre rodinu šťastie a zdravie. Jabĺčko sa potom rozkrojilo, tak aby sa z neho ušlo každému členovi rodiny.
Tanier navyše: Jeden tanier sa predstieral pre náhodného hosťa. Ide o symbol spolupatričnosti a milosrdenstva. Niektorí ľudia ale takto predstierali pre zosnulých členov rodiny.
Zákaz odbiehania: Počas štedrej večere sa nesmelo odchádzať od stola a dokonca aj gazdiná to mala zakázané. Pokiaľ by sa tak stalo, človek, ktorý sa postavil by do roka zomrel.
Hádzanie topánky: Počas vianočných sviatkov hádzali slobodné dievčatá topánku za hlavu smerom k dverám. Pokiaľ špička smerovala k dverám, išlo o znamenie, že sa do roka vydá.
Pôst: Ten sa musel dodržiavať, pokiaľ nevyšla na oblohe prvá hviezda. Taktiež si dávali pozor na to, čo celý deň robia.
Vianočné pečivo: Gazdiná ho musela mať dokončené pred východom slnka, aby bolo prichystané ako dar pre koledníkov.
Zákaz vyhadzovania: Zo slávnostného stola počas štedrej večere sa nemohlo nič vyhodiť. Odrobinky z tejto večere pomáhali neskôr chorému dobytku.
Vianočné vinše na pohľadniciach, či vianočné priania v sms správach potešia azda každého z nás. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru.