Sila slova je nesmierna, má moc povzbudiť, poradiť, ale aj zraniť a ničiť. Je rozdiel, kto nám slová hovorí a v akej situácii. Pre dosiahnutie plného potenciálu nášho života potrebujeme uzdravenie zo zranení, aby sme mohli žiť v slobode.
V príbehu o stvorení sveta sa uvádza, ako Boh tvoril svet svojím slovom. Boh povedal, aby bolo svetlo a bolo svetlo. Obdobne evanjelista sv. Ján začína svoje evanjelium o Ježišovi Kristovi slovami: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh...“ (Jn 1,1-5 SSV). Z Božieho Slova povstalo všetko.
Biblia zjavuje, akú silu majú Božie slová. Čo to znamená živé, účinné, prenikavé a také, že rozsudzuje naše myšlienky a úmysly? Ak zasadíte dobrý strom, aj jeho ovocie bude dobré, no ak zasadíte zlý strom, aj jeho ovocie bude zlé. Veď strom poznať po ovocí.
Biblista a evanjelista Derek Prince povedal, že každý, kto Božie slovo číta, je ním zároveň čítaný. Je to veta, ktorá mení v ľudských dejinách absolútne všetko. Je to veta, ktorá vyjadruje nielen Ježišovu identitu, ale skrz Ježiša aj tú našu. Je to identita tá, že my ľudia sme deti Boha. Áno, sme deti toho Boha, ktorý je vševediaci, všemohúci, všadeprítomný, milosrdný, spravodlivý, dobrý, láskavý, plný milosti, starajúci sa a pod., ktorého sv. Ján vo svojom liste charakterizuje: „Boh je láska.“ (1Jn 4,8 SSV).
Skúste sa teraz do tohto vcítiť, že Boh je Váš Otec a tento Otec Vás miluje. K tejto identite a k tomu, že ste milovaní, Boh skrz Ježiša pridáva, že má vo Vás zaľúbenie, čo v podstate znamená, že ste Božou radosťou. Predstavte si teraz, ako sa Boh z Vás raduje.
Boh však veľmi dobre vie, akí sme, a napriek tomu dané slová platia aj pre nás. „Ja a Otec sme jedno.“ (Jn 10,30 SSV). „Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. „Spravodlivý Otče, svet ťa nepozná, ale ja ťa poznám. I oni spoznali, že si ma ty poslal.
Citáty z Biblie sa objavujú aj v kultúrnych kontextoch, napríklad v divadelných predstaveniach. Herci a herečky Činohry Slovenského národného divadla (SND) sa pýtali divákov, čo ešte môžu pre kultúru a demokraciu urobiť. Diváci im vyjadrili podporu a v ich odkazoch sa objavovali aj citáty z Biblie.
„Pán bude za vás bojovať, vy sa budete len diviť,“ znel jeden z odkazov, citát z knihy Exodus. Hostia činohry si požičali aj známe citáty od Johna Lennona, že nakoniec vždy všetko dopadne dobre a ak to dobre nedopadlo, ešte nie je koniec. Objavili sa aj slová Václava Havla o tom, že pravda a láska musí zvíťaziť nad lžou a nenávisťou. Najčastejšie sa však opakuje výrok Pavla Kohouta: „Sme s vami, buďte s nami.“ Ide o heslo Pražskej jari a zároveň išlo o poslednú vetu vyhlásenia.
Vo vyhlásení sa spomína aj zdravotníctvo, školstvo či ochrana prírody a veda. Nemenovala sa žiadna politická strana ani konkrétna osoba a vyhlásenie malo výhradne občiansky rozmer.
Niekedy sa divákom páči, že v predstavení je evanjeliový príbeh a že sa deklamuje veľa viet z Biblie, nie je to ani vulgárne, a dokonca sa tu odhaľuje veľa zo skazenosti dnešného sveta. Cirkev sa však postaví proti nemu, ale my diváci rýchlo máme pochopiť, že práve tento herec je autentický novodobý spasiteľ, hoci nie je syn Boží. A demaskuje pokryteckú cirkev reprezentovanú v príbehu jedným hriešnym kňazom.
Dramaturg Daniel Majling však tušil, že niektorých to predstavenie nenadchne. „Uviesť dnes inscenáciu o pašiách je možno trochu riskantné - pre jedných bude málo ortodoxná, pre druhých príliš.
Ale niektoré témy či scény sú v tej hre naozaj dobré a vtipné, napríklad keď sa pranieruje povrchnosť kultúrnej scény; divadelní kritici či novinári sú tu len smiešne figúrky, umelci odovzdane prijímajú, že sa dajako živiť treba, hoci aj dabovaním porna.
Herec a režisér Daniel je zákazkou z farnosti aj prekvapený, o náboženstve, kresťanstve nevie vôbec nič, ale ponuka ho zaujme. Za dva-tri týždne si Nový zákon naštuduje a utvorí si aj vlastnú predstavu, ako asi sa Ježišov príbeh udial a ako by mal byť interpretovaný dnes.
Vie, že na to predstavenie nenahovorí úspešných hercov, musí hľadať takých živoriacich na okraji, ktorí žijú aj z obskúrnych kšeftov. To je pekná časť príbehu. Ako tí herci - s jednou výnimkou - nevedia nič o cirkvi, o Ježišovi, ale vďačne idú do niečoho, čo má zmysel a kde nie sú ako ľudia ponižovaní. Pozdvihuje ich to, čo robia. Aj my vidíme časť toho predstavenia a vyzerá to dobre. Sugestívna hudba, efektné kostýmy, scénické ukrižovanie inšpirované moderným umením, teda Ježiš je nainštalovaný v dvoch veľkých priehľadných plastových fóliách, z ktorých je postupne vysávaný vzduch.
Ale predstavitelia cirkvi sú pobúrení, kňaz napokon predstavenie zakáže. Lebo umelec si Ježišov príbeh vysvetlil dosť voľne a niektoré dogmy ignoroval. Vytvára sa nám pred očami celkom nový príbeh - režisér, ktorý zároveň aj hrá Ježiša, zažíva situácie, ktoré veľmi pripomínajú Ježišov príbeh. Farizeji ho kritizujú, šikanujú, zažíva diabolské pokušenia v ponukách bohatého advokáta, zmetie a zničí techniku reklamných biznismenov a niekto si nad ním umyje ruky.
Vlastne jedna dráma tu je. Dráma kňaza, ktorý inicioval vznik pašií a musí ich aj zakázať. Ale zároveň je to zraniteľný človek, ktorý nevie dodržať celibát, nevie sa vzdať svojej milej, ale nechce sa vzdať ani svojho kňazského zamestnania.
V dobe konzumu, cynického kapitalizmu, duchovnej prázdnoty, bezcitnosti štátu, krízy v cirkvi treba opäť spasiteľa a učeníkov, ktorí predtým mohli byť aj podradnými hercami. Ale neťahajme už do toho všetky tie náboženské dogmy, cirkevné štruktúry či nadpozemské kontexty.
Je tam aj veľa trefných a dôležitých postrehov o tejto dobe, ale zase žiadnu veľkú hĺbku v tom netreba hľadať.
tags: #predstavenie #citat #biblia