Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach: História a Architektúra

Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach patrí medzi najvýznamnejšie barokové pamiatky mesta. Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach nájdete na Hlavnej ulici č. 67, pôvodne Jezuitský kostol, je postavený na mieste, kde stál tvz. Kráľovský dom, sídlo kráľovskej komory, v ktorom počas náboženských nepokojov a protihabsburgského povstania v noci zo 6. na 7. septembra 1619 boli umučení traja katolícki kňazi: Marek Križín, kanonik metropolitnej Ostrihómskej kapituly, Melichar Grodzecki a Štefan Pongrácz zo Spoločnosti Ježišovej.

Košice, metropola východu, sú mestom s bohatou históriou a množstvom kultúrnych pamiatok. Medzi ne patrí aj Premonštrátsky kostol, ktorý sa nachádza na Hlavnej ulici a je jednou z dominánt mesta. Tento kostol je známy svojou pôsobivou architektúrou a bohatou históriou.

Historický Kontext

Postavený bol v roku 1681 na mieste stredovekého Kráľovského domu, čo mu dáva historický kontext prepojený s vývojom mesta a jeho sakrálnej architektúry. Na mieste terajšieho chrámu stála v stredoveku Kráľovská komora. Jej poslaním bola ekonomická správa Horného Uhorska, ale v prípade návštev kráľovskej rodiny slúžila tiež ako miesto pre jej ubytovanie.

Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach má viacero užívaných mien. Hovorí sa mu aj Univerzitný kostol alebo Rákociho kostol, prípadne Starý jezuitský kostol. Najmä vďaka svojmu interiéru bezpochyby patrí medzi najkrajšie chrámy v Košiciach a nemenej zaujímavá je aj jeho história.

V prípade kostola jezuitov, neskôr premonštrátov vieme presne vieme, že tu býval kráľovský dom postavený pravdepodobne za panovania kráľa Žigmunda Luxemburského na prelome 14. a 15. storočia, v ktorom občas žili aj iní významní prechodní obyvatelia mesta, napríklad hornouhorskí kapitáni, či vodcovia protihabsburských povstaní. Medzi nimi boli Štefan Bočkaj, Gabriel Betlen a Juraj I. Rákoczi.

Na počiatkoch rekatolizácie v ňom hornouhorský kapitán Ondrej Dóczy dal zriadiť obydlie a kaplnku pre jezuitov "misionárov" v protestantskom meste. Jezuitov a ich národného hosťa, ostrihomského kanonika, tu v noci zo 6. na 7. septembra 1619 umučili hajdúsi Juraja I. Rákócziho. Sú to známi svätí košickí mučeníci: Marek Križin, Melicher Grodecký a Štefan Pongrác.

Založenie a Výstavba

Samotný kostol bol postavený v rokoch 1671 - 1681. Zakladateľkou bola Žófia Báthoriová, katolícka manželka Juraja II. Rákócziho. Tá odkúpila od mesta pozemok a dala i príspevok jezuitom na stavbu kostola, ktorý bol postavený na tom mieste, kde v čase povstania Gabriela Bethlena v septembri 1619 pretrpeli mučenícku smrť Marek Križin, ostrihomský kanonik a otcovia jezuiti Štefan Pongrác a Melichar Grodecký. Týmto skutkom chcela Báthoriova odčiniť zlo svojho zaťa Juraja Rákócziho, ktorý dal popraviť spomínaných jezuitov.

Dedikáciu kostola hlása s ušľachtilou renesančnou jednoduchosťou nápis na štíte priečelia: "Honori S. Trinitatis posuit princeps Sophia Bathory 1681 K úcte svätej Trojice nechala postaviť kňažna Žófia Báthory v roku 1681".

Kostol bol majetkom jezuitov až do zrušenia rádu v roku 1773. Jezuiti, ktorým kostol pôvodne patrili, prišli do Košíc vykonávať misijnú činnosť na prelome 16. a 17. storočia, keď sa väčšina obyvateľov mesta hlásila k protestantským cirkvám. Juraj Rákoci (Rákoczi) v tých časoch bojoval na strane protestantov a v protihabsburskom povstaní Gabriela Betlena (Bethlén) obsadil Košice. Jeho hajdúsi na mieste bývalej Kráľovskej komory umučili trochu jezuitov, ktorí sa nechceli vzdať svojej viery a prestúpiť k protestantom. Jezuitmi boli Štefan Pongrác, Melichar Grodecký a Marek Križin (neskôr pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásení za svätých).

Žofia Bátoriová (Batory) bola manželkou Juraja II. Rákociho a údajne pre skutok svojho svokra vnútorne trpela. Preto dala na tomto mieste postaviť nový kostol a dala ho do užívania jezuitom. Malo to však aj iné dôvody. Jej syn František I. Rákoci sa zapojil do Vešeléniho sprisahania pri Habsburgovcom a dostal sa do väzenia, odkiaľ bol pustený na domáce väzenie len vďaka cisárovmu ústupku a bohatým darom jeho matky. Medzi ne môžeme rátať aj tento kostol.

Chrám postavili za desať rokov, od roku 1671 do roku 1681. (Posledné dodatočné úpravy boli v roku 1684.) Vzorom pre stavbu bol slávny rímsky kostol Il Gesu. Aj preto v čase baroka nesie veľa renesančných prvkov. Pri chráme postavili aj kláštor s Košickou univerzitou riadenou jezuitmi. Tá pôsobila až do roku 1773, kedy bol jezuitský mníšsky rád zrušený. (Obnovili ho v roku 1814.)

Premonštráti

Cisár a kráľ František I. obnovil Jozefom II. rozpustené prepošstvo premonštrátov v Jasove v roku 1802, a premonštrátom odovzdal v roku 1811 aj niekdajší jezuitský kostol, gymnázium a rádový dom.

Kostol je dnes známy pod viacerými prívlastkami Jezuitský, podľa pôvodných majiteľov, Premonštrátsky, podľa rádu, ktorý ho vlastní takmer dve storočia, Univerzitný, nakoľko patril pod univerzitný komplex jezuitskej akadémie, Biely, práve kvôli pôvodnej bielej farbe stropu lode kostola a aj Maďarský, nakoľko sú tu denne maďarské sväté omše.

V r. 2013 rád premonštrátov pod vedením opáta Ambróza Martina Štrbáka obnovil Premonštrátske gymnázium, na ktorom sa stal jeho prvým riaditeľom. Kostol preto v súčasnosti slúži študentom Premonštátskeho gymnázia i pre verejnosť. Opát Ambróz znovu získal od predstaveného Spoločnosti Ježišovej Rudolfa Uhera relikvie (pozostatky) troch sv. košických mučeníkov, ktoré sú uložené v kostole.

Teraz sa v kostole konajú bohoslužby v jazyku slovenskom, maďarskom i v latinskom podľa Misála sv. Jána XXIII..

Požiare a Rekonštrukcie

Kostol bol v minulosti niekoľkokrát poškodený požiarmi. V rokoch 1700 a 1793 kostol zachvátil požiar. V roku 1701 neopatrnosťou pokrývačov kostol vyhorel, a ďaľší požiar ho zničil aj koncom storočia (1793). Po tejto udalosti dochádza k závažnej barokovo-rokokovej úprave a čiastočne i k štýlovej obnove interiéru.

V roku 1811 ho získali do vlastníctva premonštráti. V roku 1876 víchrica natoľko poškodila veže, že pôvodne vysoké a špicaté strechy nahradili terajšími, nižšími.

Extrémna víchrica v roku 1875 poškodila vysoké zastrešenie južnej kostolnej veže. Dôsledkom toho obe veže dostali dnešné nízke plechové prilbice, čo kostolu ešte pridalo na kráse.

Architektúra Kostola

Exteriér

Exteriér kostola zreteľne nesie ryhy barokového štýlu, ktoré ho radia medzi dôležité pamiatky Košíc. Jeho hmotové riešenie a miestne umiestnenie ho robia súčasťou historického centra a pripomínajú obdobie po zániku stredovekej zastavby na danom mieste. Jeho architektúra prechodného renesančno barokového štýlu je zriedkavosťou na ktorú môžu byť Košice právom pyšné. Kostol postavený v r. 1671-81 podľa vzoru rímskeho kostola Il Gesů (taliansky znamená Ježiš).

Vonkajšie priečelie je trojosové a dominujú mu dve veže. Je stavané z kamenných kvádrov. V strede, na štítovom múre je latinský nápis, ktorý hlása, že kňažná "Sophia Bathory" dala kostol postaviť k sláve najsvätejšej Trojice.

Interiér

Najväčšou devízou tejto stavby je interiér - iluzívne maľby, ktoré využívajú perspektívu a optické klamy, vytvárajú dojem hĺbky a priestoru. Práve tieto maľby prispievajú k tomu, že kostol patrí k najkrajším sakrálnym stavbám v Košiciach a stoja za osobnú obhliadku pri návšteve. Pri návšteve stojí za to vnútiť sa chvíľu do ticha a venovať pozornosť detailom maľby a celkovej atmosfére interiéru.

Slohový štýl Il Gesů rozhoduje o vnútornom členení budovy. Pod týmto slohom rozumieme jednoloďovú pozdĺžnu stavbu s bočnými, otvorenými kaplnkami po obidvoch stranách lode. Kostol má rozmery 23 x 47 m.

V úžasnom interiéri nájdete známky renesančného i barokového slohu. Nad vstupnou bránou sa na priečelí nachádza erb Bátoriovcov a pri ňom nápis: „Honori S. Trinitatis posuit princeps Sophia Bathory 1681.“ V preklade: „Ku sláve Najsvätejšej Trojice vystavila kňažná Žofia Bátoriová v roku 1681.) Loď kostola sa vyznačuje dvojstranným otvoreným chrámom so šiestimi bočnými kaplnkami.

Svätyňu zdobí obraz Najsvätejšej Trojice vítajúcu Pannu Máriu pri vstupe na nebesá. Obraz namaľoval budapeštiansky maliar Jozef Pesky v roku 1854. Kríž na hlavnom oltári je vyrezaný zo slonej kosti. Návstevníci zvyčajne obdivujú iluzívnu maľbu, ktorá je dielom maliara a košického profesora Erazmusa Schrötta. Vyhotovil ju koncom 18. storočia. Podobne vyzdobil aj prednú stenu interiéru. Maľba je v tvare oblúka, zobrazuje okná i ståpy, ktoré vyzerajú veľmi realisticky, zväčšujú priestor i keď sú namaľované.

Oltáre v bočných kaplnkách sú na chválu sv. Jozefa, sv. Františka Xaverského, sv. Štefana, Blahoslavenej Matky, sv. Ignáca z Loyloly a sv. Alojza. Viaceré z nich sú stavané pre jedného modliaceho človeka, čo vychádza to z dobovej filozofie baroka, teda počiatkov uznávania individuality - zatiaľ čo niekomu vyhovujú viacej masové omše, iní uprednostnia individuálne rozjímanie. Kazateľnica je staršia ako kostol a bola vyhotovená v roku z roku 1600.

Strop zdobia početné fresky, medzi ktorými dominuje maľba sv. Norberta - zakladateľa premonštrátskeho rádu. Fresky v roku 1930 vytvoril maliar R. Orosz, pričom tváre mužov pri sv. Norbertovi, sú skutočné tváre košických premonštrátskych mníchov z daného obdobia. Na severnej strane svätyne v hornej časti sa nachádza epitaf Františka I. Rákociho (otca Františka II. Rákociho). On i jeho matka Žofia Bátoriová boli pochovaní v tomto chráme.

Avšak počas 18. a 19. storočia tu došlo k viacerým lúpežiam, kde zlodeji pri hľadaní šperkov zničili mnohé šľachtické hroby.

Krypta Kostola

Podľa dobového zvyku pri výstavbe košického jezuitského kostola zohľadnili aj požiadavku, aby bol vybavený zodpovedajúcimi kryptami pre pochovávanie do kostola. Kým sa stavebné práce úplne dokončili, do krypty kostola pochovali dvoch významných zosnulých: v Zborove 19. augusta 1677 nečakane zomrelého Františka I. Rákocziho a 16. marca 1681 zomrelú jeho matku Žófiu Báthoryovú.

Krypta kostola sa tiahne rovno pod svätyňou a loďou, s výbežkami vedúcimi pod bočné kaplnky, v ktorých sú niky na uloženie rakví. Pod bočnou kaplnkou svätého Františka je krypta, ktorú je možné uzatvoriť železnými mrežovými dverami a je rozšírená na spôsob kaplnky. Podľa veľmi pravdepodobných názorov práve tu mohlo byť voľakedy miesto spočinutia pozostatkov Františka I. Rákocziho a jeho matky Žófie Báthoryovej.

Krypta má dvoje schodiskových prístupov. Dvere vonkajšieho prístupu sú na stene svätyne z Jezuitskej ulice. Tento prístup v druhej polovici minulého storočia definitívne uzatvorili. Vnútorný zostup, taktiež uzatvorený, je približne v prostriedku lode.

V desiatych rokoch nášho storočia pod vedením Hadriána Szabóa, riaditeľa vyššieho premonštrátskeho gymnázia, bola kostolná krypta z dôvodu objavenia a prieskumu rákocziovských pozostatkov viackrát preskúmaná, ale našli sa v nej iba kostné zbytky a útržky odevov jednotlivých otcov jezuitov, diecéznych kňazov a iných zosnulých.

Podľa matričných záznamov rímskokatolíckej fary v Košiciach posledným pochovaným do krypty kostola bol 4. apríla 1845 Jozef Turcsáni, mešťan a advokát, ktorý bol v Košiciach zapisovateľ akadémie.

Epitaf Františka I. Rákocziho

Pamiatku smrti Františka I. Rákocziho zvečňuje na severnej stene svätyne premonštrátskeho kostola nádherný epitaf. Na jeho dĺžku a šírku sa spotrebovalo dvesto gýr striebra. Drevený podklad vyhotovil majster zo Spišskej Soboty. Ten doň vyrezal vojenské symboly, zástavy, bubny, strelné zbrane atakďalej. a inú vojenskú výstroj pod strieborný erb.

Tento pomník vyrezaný z lipového dreva je hore ozdobený postavou kniežaťa. Vo vnútornom poli je rákocziovský erb vytepaný do striebra, okolo neho nápis, na okraji tabule rôzne vojenské odznaky a reliéfy zariadení: Vlajky, trúbky, kopije, helmice, kolčavy, brnenia, šable, sekery, bubny, sudy na pušný prach, delové gule, a podobne.

V podlhovastom ráme okolo erbov je nápis zo spletených písmen v latinčine: † Cels: Dn. Dn. Francus. Rákóczi Dei Gr: El: Tr: Pr: Par: R: H: Dn: et Sicu. Co: Pe: De S: Ejusdem Com: Supr: Ac: Per: Co: Etc. Pie Ob: An: D. 1676. Die 6. Jul: Aet: Su: 31., čo je v plnej latinčine: Celsissimus dominus dominus Franciscus Rákoczi Dei gratia electus Transylvaniae princeps, Partium regni Hungariae dominus et Siculorum comes, perpetuus de Saros, ejusdem comitatus supremus ac perpetuus comes, pie obiit anno Domini 1676, die 6. Julii aetatis suae 31., a čo po slovensky znamená: Jeho výsosť pán František Rákoczi, z Božej milosti volené knieža Sedmohradska, pán čiastok Uhorska a gróf Sikulov, dedičný župan šarišskej župy, zomrel v pokoji v roku 1676, dňa 6. júla vo veku 31 rokov.

Erazmus Schrött a Iluzórna Architektúra

Významným umelcom, ktorý sa podieľal na výzdobe kostola, bol Erazmus Schrött. Nástennú maľbu ilozórnej architektúry vo svätyni dokončil v auguste 1796. Aj štýl malieb v pozadí bočných oltárov je podobný ako vo svätyni. Ich autorom však už nie je Schrött, ale pravdepodobne jeho žiak, istý maliar Molnár a tieto maľby boli realizované o niekoľko rokov neskôr.

Schrött sa narodil v roku 1755 blízko Prahy, v malej obci Kbely. Študoval na umeleckej škole vo Viedni a po absolvovaní štúdia sa stal učiteľom maliarstva a zároveň grafikom a kresliarom. V 80. rokoch sa natrvalo usadil v Košiciach, v roku 1789 sa stal mešťanom mesta a o rok neskôr sa stal učiteľom mestskej národnej kresliarskej školy.

Premonštrátsky Kostol v Pláne Mesta Košice z roku 1832

Na pláne mesta Košice z roku 1832, ktorý vypracoval košický inžinier Jozef Ott, je Premonštrátsky kostol označený ako Jezuitský kostol (Jesuiten Kirche). Tento plán je cenným zdrojom informácií o rozložení mesta a jeho významných budovách v danom období.

Sakrálne Stavby v Košiciach

Košice sú bohaté na sakrálne stavby, ktoré svedčia o ich bohatej histórii a kultúrnom dedičstve. Medzi najvýznamnejšie patrí:

• Dóm svätej Alžbety: Najväčší a najvýchodnejší gotický chrám na Slovensku.
• Kaplnka svätého Michala: Gotická kaplnka z 14. storočia.
• Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánsky kostol): Najstaršia dochovaná budova v Košiciach.
• Seminárny kostol svätého Antona Padovského: Pôvodne gotický chrám s barokovou fasádou.
• Kalvínsky kostol: Kostol zo začiatku 19. storočia s klasicistickou kazateľnicou.
• Synagóga na Zvonárskej ulici: Synagóga z roku 1883 s maurskými prvkami.

Chronologický prehľad udalostí

tags: #premonstratny #kostol #kosice