Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach patrí medzi najvýznamnejšie barokové pamiatky mesta. Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach nájdete na Hlavnej ulici č. 67. Kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach má viacero užívaných mien. Hovorí sa mu aj Univerzitný kostol alebo Rákociho kostol, prípadne Starý jezuitský kostol. Najmä vďaka svojmu interiéru bezpochyby patrí medzi najkrajšie chrámy v Košiciach a nemenej zaujímavá je aj jeho história.
V dnešnom článku si preto priblížime menej známe fakty, ktoré možno nepoznáte. Poďte sa s nami ponoriť do histórie a architektúry tohto unikátneho chrámu.

Premonštrátsky kostol Najsvätejšej Trojice v Košiciach.
Kráľovský Dom: Predchodca Kostola
Na mieste terajšieho chrámu stála v stredoveku Kráľovská komora. Jej poslaním bola ekonomická správa Horného Uhorska, ale v prípade návštev kráľovskej rodiny slúžila tiež ako miesto pre jej ubytovanie.
Kostol bol postavený na mieste, kde predtým stál Kráľovský dom, ktorý bol postavený pravdepodobne za panovania kráľa Žigmunda Luxemburského na prelome 14. a 15. storočia. V tomto dome občas žili významní prechodní obyvatelia mesta, ako napríklad hornouhorskí kapitáni, či vodcovia protihabsburských povstaní. Medzi nimi boli Štefan Bočkaj, Gabriel Betlen a Juraj I. Rákoczi.
Na počiatkoch rekatolizácie v ňom hornouhorský kapitán Ondrej Dóczy dal zriadiť obydlie a kaplnku pre jezuitov "misionárov" v protestantskom meste. Jezuitov a ich národného hosťa, ostrihomského kanonika, tu v noci zo 6. na 7. septembra 1619 umučili hajdúsi Juraja I. Rákócziho. Sú to známi svätí košickí mučeníci: Marek Križin, Melicher Grodecký a Štefan Pongrác.

Svätí košickí mučeníci: Marek Križin, Melicher Grodecký a Štefan Pongrác.
Založenie a Výstavba Kostola
Samotný kostol bol postavený v rokoch 1671 - 1681. Zakladateľkou bola Žófia Báthoriová, katolícka manželka Juraja II. Rákócziho. Tá odkúpila od mesta pozemok a dala i príspevok jezuitom na stavbu kostola, ktorý bol postavený na tom mieste, kde v čase povstania Gabriela Bethlena v septembri 1619 pretrpeli mučenícku smrť Marek Križin, ostrihomský kanonik a otcovia jezuiti Štefan Pongrác a Melichar Grodecký. Týmto skutkom chcela Báthoriova odčiniť zlo svojho zaťa Juraja Rákócziho, ktorý dal popraviť spomínaných jezuitov.
Dedikáciu kostola hlása s ušľachtilou renesančnou jednoduchosťou nápis na štíte priečelia: "Honori S. Trinitatis posuit princeps Sophia Bathory 1681 K úcte svätej Trojice nechala postaviť kňažna Žófia Báthory v roku 1681". Kostol bol majetkom jezuitov až do zrušenia rádu v roku 1773.

Žofia Bátoriová, zakladateľka kostola.
Premonštráti a Súčasnosť
Cisár a kráľ František I. obnovil Jozefom II. rozpustené prepošstvo premonštrátov v Jasove v roku 1802, a premonštrátom odovzdal v roku 1811 aj niekdajší jezuitský kostol, gymnázium a rádový dom.
Kostol je dnes známy pod viacerými prívlastkami Jezuitský, podľa pôvodných majiteľov, Premonštrátsky, podľa rádu, ktorý ho vlastní takmer dve storočia, Univerzitný, nakoľko patril pod univerzitný komplex jezuitskej akadémie, Biely, práve kvôli pôvodnej bielej farbe stropu lode kostola a aj Maďarský, nakoľko sú tu denne maďarské sväté omše.
V r. 2013 rád premonštrátov pod vedením opáta Ambróza Martina Štrbáka obnovil Premonštrátske gymnázium, na ktorom sa stal jeho prvým riaditeľom. Kostol preto v súčasnosti slúži študentom Premonštátskeho gymnázia i pre verejnosť. Opát Ambróz znovu získal od predstaveného Spoločnosti Ježišovej Rudolfa Uhera relikvie (pozostatky) troch sv. košických mučeníkov, ktoré sú uložené v kostole.
Teraz sa v kostole konajú bohoslužby v jazyku slovenskom, maďarskom i v latinskom podľa Misála sv. Jána XXIII..
Požiare a Rekonštrukcie
Kostol bol v minulosti niekoľkokrát poškodený požiarmi. V roku 1701 neopatrnosťou pokrývačov kostol vyhorel, a ďaľší požiar ho zničil aj koncom storočia (1793). Po tejto udalosti dochádza k závažnej barokovo-rokokovej úprave a čiastočne i k štýlovej obnove interiéru.
Extrémna víchrica v roku 1875 poškodila vysoké zastrešenie južnej kostolnej veže. Dôsledkom toho obe veže dostali dnešné nízke plechové prilbice, čo kostolu ešte pridalo na kráse.
Architektúra Kostola
Jeho architektúra prechodného renesančno barokového štýlu je zriedkavosťou na ktorú môžu byť Košice právom pyšné. Kostol postavený v r. 1671-81 podľa vzoru rímskeho kostola Il Gesů (taliansky znamená Ježiš). Slohový štýl Il Gesů rozhoduje o vnútornom členení budovy. Pod týmto slohom rozumieme jednoloďovú pozdĺžnu stavbu s bočnými, otvorenými kaplnkami po obidvoch stranách lode. Kostol má rozmery 23 x 47 m.
Exteriér
Vonkajšie priečelie je trojosové a dominujú mu dve veže. Je stavané z kamenných kvádrov. V strede, na štítovom múre je latinský nápis, ktorý hlása, že kňažná "Sophia Bathory" dala kostol postaviť k sláve najsvätejšej Trojice.
Interiér
Celý interier je vymaľovaný. Oltárny obraz vyhotovil József Pesky (1854) s témou nanebovzatie Panny Márie. Stena za ním sa, akoby bola zaklenutá, pričom je rovná. Toto môžeme ďakovať iluzionistickému maliarovi, Erazmovi Schröttovi.
Dokonala je iluzívna maľba z r. 1786 od Erazma Schotta. Všetky bočné kaplnky majú iluzívne namaľované oltáre do ktorých sú vložené skutočné oltárne obrazy. Cenné rezbárske práce sú kazateľnica (1600), štallá, lavice, okenné rámy oratórií a intarzované dvere. Veľmi cenný je aj mobiliár sakristie.

Iluzívna maľba v interiéri kostola od Erazma Schotta.
Krypta Kostola
Podľa dobového zvyku pri výstavbe košického jezuitského kostola zohľadnili aj požiadavku, aby bol vybavený zodpovedajúcimi kryptami pre pochovávanie do kostola. Kým sa stavebné práce úplne dokončili, do krypty kostola pochovali dvoch významných zosnulých: v Zborove 19. augusta 1677 nečakane zomrelého Františka I. Rákocziho a 16. marca 1681 zomrelú jeho matku Žófiu Báthoryovú.
Krypta kostola sa tiahne rovno pod svätyňou a loďou, s výbežkami vedúcimi pod bočné kaplnky, v ktorých sú niky na uloženie rakví. Pod bočnou kaplnkou svätého Františka je krypta, ktorú je možné uzatvoriť železnými mrežovými dverami a je rozšírená na spôsob kaplnky.
Krypta má dvoje schodiskových prístupov. Dvere vonkajšieho prístupu sú na stene svätyne z Jezuitskej ulice. Tento prístup v druhej polovici minulého storočia definitívne uzatvorili. Vnútorný zostup, taktiež uzatvorený, je približne v prostriedku lode.
V desiatych rokoch nášho storočia pod vedením Hadriána Szabóa, riaditeľa vyššieho premonštrátskeho gymnázia, bola kostolná krypta z dôvodu objavenia a prieskumu rákocziovských pozostatkov viackrát preskúmaná, ale našli sa v nej iba kostné zbytky a útržky odevov jednotlivých otcov jezuitov, diecéznych kňazov a iných zosnulých.
Podľa matričných záznamov rímskokatolíckej fary v Košiciach posledným pochovaným do krypty kostola bol 4. apríla 1845 Jozef Turcsáni, mešťan a advokát, ktorý bol v Košiciach zapisovateľ akadémie.

Budova Premonštrátskeho gymnázia v Košiciach.
Epitaf Františka I. Rákocziho
Pamiatku smrti Františka I. Rákocziho zvečňuje na severnej stene svätyne premonštrátskeho kostola nádherný epitaf. Na jeho dĺžku a šírku sa spotrebovalo dvesto gýr striebra. Drevený podklad vyhotovil majster zo Spišskej Soboty. Ten doň vyrezal vojenské symboly, zástavy, bubny, strelné zbrane atakďalej. a inú vojenskú výstroj pod strieborný erb. Tento pomník vyrezaný z lipového dreva je hore ozdobený postavou kniežaťa. Vo vnútornom poli je rákocziovský erb vytepaný do striebra, okolo neho nápis, na okraji tabule rôzne vojenské odznaky a reliéfy zariadení: Vlajky, trúbky, kopije, helmice, kolčavy, brnenia, šable, sekery, bubny, sudy na pušný prach, delové gule, a podobne.
V podlhovastom ráme okolo erbov je nápis zo spletených písmen v latinčine: † Cels: Dn. Dn. Francus. Rákóczi Dei Gr: El: Tr: Pr: Par: R: H: Dn: et Sicu. Co: Pe: De S: Ejusdem Com: Supr: Ac: Per: Co: Etc. Pie Ob: An: D. 1676. Die 6. Jul: Aet: Su: 31., čo je v plnej latinčine: Celsissimus dominus dominus Franciscus Rákoczi Dei gratia electus Transylvaniae princeps, Partium regni Hungariae dominus et Siculorum comes, perpetuus de Saros, ejusdem comitatus supremus ac perpetuus comes, pie obiit anno Domini 1676, die 6. Julii aetatis suae 31., a čo po slovensky znamená: Jeho výsosť pán František Rákoczi, z Božej milosti volené knieža Sedmohradska, pán čiastok Uhorska a gróf Sikulov, dedičný župan šarišskej župy, zomrel v pokoji v roku 1676, dňa 6. júla vo veku 31 rokov.
Erazmus Schrött a Iluzórna Architektúra
Významným umelcom, ktorý sa podieľal na výzdobe kostola, bol Erazmus Schrött. Nástennú maľbu ilozórnej architektúry vo svätyni dokončil v auguste 1796. Aj štýl malieb v pozadí bočných oltárov je podobný ako vo svätyni. Ich autorom však už nie je Schrött, ale pravdepodobne jeho žiak, istý maliar Molnár a tieto maľby boli realizované o niekoľko rokov neskôr.
Schrött sa narodil v roku 1755 blízko Prahy, v malej obci Kbely. Študoval na umeleckej škole vo Viedni a po absolvovaní štúdia sa stal učiteľom maliarstva a zároveň grafikom a kresliarom. V 80. rokoch sa natrvalo usadil v Košiciach, v roku 1789 sa stal mešťanom mesta a o rok neskôr sa stal učiteľom mestskej národnej kresliarskej školy.
Chronologický prehľad udalostí
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1671-1681 | Výstavba kostola Žofiou Bátoriovou |
| 1773 | Zrušenie jezuitského rádu |
| 1811 | Kostol získavajú premonštráti |
| 1876 | Víchrica poškodzuje veže |
| 1995 | Pápež Ján Pavol II. vyhlásil troch košických mučeníkov za svätých |
Premonštrátsky kostol v Košiciach je významnou kultúrnou pamiatkou, ktorá svedčí o bohatej histórii mesta. Určite stojí za návštevu pri potulkách Košicami.
Tajomstvá archívov - Evanjelici v Košiciach
tags: #premonstratsky #kostol #kosiceyoutube