Presbytérium farského kostola: Architektonický a liturgický srdce chrámu

Presbytérium je najdôležitejšou časťou kostola. V presbytériu sa sprítomňuje Kristova krvavá obeta na kríži nekrvavým spôsobom na oltári. Nachádza sa zvyčajne priamo oproti hlavnému vchodu. Najčastejšie má polkruhový tvar, ktorý sa nazýva apsida.

Presbytérium je určené pre duchovenstvo, čo vyplýva aj zo samotného názvu - kňazský zbor. Preto v minulosti bývalo presbytérium oddelené od zvyšku kostola ozdobným zábradlím (šramky).

Medzi dôležité prvky presbytéria patria:

• Oltár: Stôl, okolo ktorého sa zhromažďujeme ako vo Večeradle, keď Pán zhromaždil pri Poslednej večeri apoštolov. Je najdôležitejším miestom v kostole, lebo sa na ňom nekrvavým spôsobom sprítomňuje Kristova krvavá obeta na kríži. Pri svätej omši prichádza k nám na oltár pod spôsobom chleba a vína živý Ježiš. Oltár zdravíme úklonom. Kňaz ho na začiatku a na konci svätej omše pobozká. Je miestom, ktoré pred Druhým vatikánskym koncilom slúžilo na slávenie posvätných tajomstiev, keď sa sv. omša slávila chrbtom k ľudu. Z úcty k posvätnému miestu býval postupne zdobený sviecami, sochami a obrazmi anjelov a svätých.
• Ambona: Je stôl Božieho slova. Miesto, odkiaľ čítame čítania zo Svätého písma, spoločné modlitby veriacich a kňaz odtiaľ prednáša homíliu. Z ambony by sa nemali čítať oznamy a iné príhovory. Zvyčajne je v blízkosti obetného stola. Ambona alebo ambón bola v minulosti vyvýšená rečnícka plošina, často s ozdobenou čelnou stenou a pultom.
• Sedadlo pre kňaza: Kňaz k nemu prichádza na začiatku liturgických slávností. Z tohto miesta predsedá liturgickým sláveniam.
• Sviečky: Symbolizujú Krista, Svetlo sveta. Pôvodne boli z včelieho vosku, dnes sa používajú aj olejové sviece. Ich spaľovanie - strácanie sa - symbolizuje Kristovu obetu na kríži, keď zomrel, stratil svoj život, aby sme my získali večný život. Sú ozdobou a umocňujú slávnosť sv. omše.
• Večné svetlo: Znamenie Ježišovej prítomnosti vo svätostánku. Jeho pôvod siaha až do staroveku, kedy olejové lampy z hliny alebo bronzu boli plnené olivovým olejom a slúžili k osvetleniu domov a kostolov. V ranom stredoveku sa rozšíril zvyk pálenia svetla počas dňa a noci pred miestom, kde sa uchovávala Najsvätejšia Sviatosť. Od tejto doby má meno „večné“. Večné svetlo bolo kedysi zo striebra, mede, pozláteného bronzu, malo tvar holubice, rýb alebo ozdobného koša. Ono viselo nad svätostánkom a nesmelo byť nikdy uhasené. V súčasnej dobe sa používajú elektrické lampy z červeného skla.
• Svätostánok (Tabernákulum): Je priestor, skrinka, v ktorom sa uchovávajú premenené hostie, čiže živý Pán pod spôsobom chleba. Tabernákulum (z lat. = svätostánok, stan, chrám.) - miesto prebývania Najsvätejšej sviatosti v kostole. Prví kresťania to nepoznali. Prijímali Eucharistiu v čase bohoslužby a zvyšok zaniesli chorým a väzneným kresťanom. S rozšírením kresťanstva vzniklo nebezpečenstvo znesvätenia a muselo sa nájsť nové riešenie. Pôvodne premenený chlieb uchovávali v sakrestii. Dnešný svätostánok je zvyčajne protipožiarny trezor a často pozlátený. Stále viac sa preferuje umiestnenie svätostánku vo svätyni mimo oltára.
• Kredenc: Malý stolík, na ktorom bývajú pripravené obetné dary (chlieb a víno) a liturgické predmety potrebné k sv. V niektorých kostoloch sa okrem abaku tiež používa aj malý stolík, ktorý zvyčajne býva v strede kostola. Na ňom bývajú pripravené obetné dary - ampulky s vodou a vínom a hostie v miske. Pri slávnostiach na ňom bývajú umiestnené aj iné obetné dary.

Typické usporiadanie interiéru kostola.

História a vývoj presbytéria na Slovensku

Na Slovensku sa nachádza množstvo kostolov s bohatou históriou a architektonickými zvláštnosťami. Mnohé z nich prešli počas svojej existencie výraznými prestavbami, ktoré ovplyvnili aj podobu ich presbytérií.

Farský kostol sv. Jakuba vo Veľkom Šariši

Kostol postavili zrejme súčasne s hradom Šariš ako jednoloďovú stavbu s mohutnou predstavanou západnou vežou a kvadratickým presbytériom zaklenutým krížovou rebrovou klenbou, ku ktorému sa zo severnej strany pripájala rovnako zaklenutá sakristia. Krátko po postavení bol interiér vyzdobený nástennými maľbami.

Kostol sa spomína v roku 1262, keď bola farnosť vyňatá spod právomoci archidiakona. Už v roku 1248 sa však spomínajú desiatky z Veľkého Šariša. Odborníci predpokladajú, že na mieste súčasnej stavby mohol existovať ešte starší kostol.

Veľkou prestavbou prešiel kostol v roku 1656, keď loď rozdelili vstavanými piliermi na trojlodie, ktoré novo zaklenuli. Úpravy sa dotkli aj väčšiny gotických okien kostola, ktoré boli rozšírené do barokovej podoby. V západnej časti lode bola vstavaná tribúna a k južnej strane veže pripojili menšiu prístavbu.

Stredoveká podoba stavby bola ešte viac potlačená v poslednej tretine 18. storočia, kedy k južnej i severnej strane lode pristavali bočné kaplnky. Vďaka nim pôdorys kostola nadobudol tvar kríža. V roku 1869 zvýšili vežu o jedno podlažie a novo ju zastrešili.

Zatiaľ posledná komplexná obnova chrámu sa uskutočnila v rokoch 1995 - 1999. V rámci nej bol obnovený exteriér a prezentované bolo zamurované východné okno presbytéria. V roku 1998 sa realizovali aj práce v interiéri, kedy boli odkryté aj stredoveké nástenné maľby z 13. - 14. storočia.

Zaujímavosti presbytéria:

• Na východnej strane presbytéria je prezentované gotické okno s hodnotnou kamennou kružbou. Veľmi podobné nájdeme aj na kostole v neďalekých Župčanoch.
• Presbytérium i sakristia, prepojené gotickým portálom, sú zaklenuté ťažkou krížovou rebrovou klenbou s kruhovými svorníkmi, ktoré sú zdobené reliéfom ružice a dubových listov.
• V severnej stene presbytéria je osadené neskorogotické kamenné pastofórium s oblúkom v tvare oslieho chrbta.
• V južnej stene presbytéria je osadený náhrobný kameň Daniela Hrabecius de Turocz z roku 1645.

Kostol slúži ako farský chrám miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi. Je v pomerne dobrom stave. Mesto sa nachádza cca pár kilometrov severozápadne od Prešova. Kostol stojí v centre mesta na námestí v opevnenom ale prístupnom areáli.

Kostol sv. Egídia v Turni nad Bodvou

Prvý kostol zasvätený sv. Egídiovi v Turni postavili niekedy okolo polovice 13. storočia (prvá písomná zmienka o obci 1234, o kostole 1263). Súčasnú stavbu postavili s využitím staršieho objektu najneskôr začiatkom 14. storočia ako pomerne veľký objekt s obdĺžnikovou loďou, kvadratickým presbytériom, mohutnou západnou vežou a sakristiou na severnej strane.

Začiatkom 15. storočia (pred rokom 1406) bola stavba rozšírená zbúraním pôvodnej svätyne a jej nahradením dodnes zachovaným polygonálnym presbytériom. V rámci prestavby bol jeho interiér taktiež vyzdobený hodnotnými freskami. Ďalšie úpravy sa realizovali v 18. storočí, kedy boli okrem iného vyzdobené maľbami steny severnej kaplnky. Obnova sa uskutočnila v rokoch 1889 a 1930. Na začiatku tohto tisícročí sa začalo s celkovou obnovou kostola, ktorá priniesla významný objav gotických fresiek v presbytériu a spresnenie architektonického vývinu kostola.

Zaujímavosti presbytéria:

• V roku 2004 odkryli pri obnove presbytéria vzácne fresky zo začiatku 15. storočia, ktoré svojou úrovňou patria k najkvalitnejším v rámci územia celého pôvodného Uhorska.
• Fresky sa zachovali len vo fragmentoch, aj tie však svedčia o vysokej úrovni ich autora.
• V presbytériu sa zachovalo aj viacero hodnotných architektonických prvkov. Ide o rebrovú klenbu so svorníkmi zdobenými motívom baránka a hlavou diviaka (ako erbu Tornayovcov).

Kostol patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský. Obnova, ktorá sa začala v roku 2003, doteraz nie je ukončená. Oproti pôvodným plánom musel byť rozpočet navýšený kvôli objavu vzácnych fresiek v presbytériu. Ich reštaurovanie sa podarilo dokončiť v roku 2014. Pri obnove boli taktiež rekonštruované kamenné kružby okien na presbytériu.

Obec Turňa nad Bodvou (maďarsky Torna) leží na ceste medzi Rožňavou a Košicami, len pár kilometrov od maďarskej hranice. Kostol je vďaka mohutnej veži viditeľný už zďaleka, predovšetkým zo smeru od Rožňavy. Stojí na vyvýšenine na severozápadnom okraji obce v opevnenom areáli, ktorý sa zamyká. Je prístupný aj autom.

Symbolika a význam oltára

V evanjeliových záznamoch sa zachovali slová, ktoré Ježiš vyriekol a poveril apoštolov, aby na jeho pamiatku slávili Eucharistiu. „Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, lámal ho a dával im, hovoriac: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku."

Oltárom Novej zmluvy je Pánov kríž, z ktorého pramenia sviatosti veľkonočného tajomstva. Na oltári, ktorý je stredobodom kostola, sa pod sviatostnými znakmi sprítomňuje obeta kríža. Oltár je aj Pánovým stolom, ku ktorému je pozvaný Boží ľud. V niektorých východných liturgiách je oltár aj symbolom hrobu (Kristus skutočne zomrel a skutočne vstal z mŕtvych).

Oltár, okolo ktorého je zhromaždená Cirkev pri slávení Eucharistie, predstavuje dve stránky toho istého tajomstva: obetný oltár a Pánov stôl, a to tým viac, že kresťanský oltár je symbolom samého Krista, ktorý je prítomný uprostred zhromaždenia svojich veriacich ako obeť prinášaná na naše zmierenie a zároveň ako nebeský pokrm, ktorý sa nám dáva.

Liturgia vyjadruje túto jednotu obety a prijímania v mnohých modlitbách.

tags: #pres #kostol #fara