Kostol sv. Jána Bosca sa nachádza na adrese Okružná 13, 821 04 Ružinov.
História a Výstavba
Saleziáni, ktorí prišli na Slovensko v roku 1924, začali svoju činnosť v Šaštíne. Po svojom príchode na Slovensko Saleziáni už dlhšiu dobu uvažovali o začatí budovania diela dona Bosca aj v hlavnom meste Slovenska, k čomu ich povzbudzoval aj trnavský apoštolský administrátor, otec biskup Pavol Jantausch.
Pán biskup dokonca v roku 1930 zakúpil veľký pozemok v Bratislave na Tehelnom poli na postavenie ústavu a kostola pre saleziánov. Kvôli vyjednávaniu a novým ťažkostiam, ktoré medzičasom vznikli, sa musela stavba odkladať. Až začiatkom októbra 1932 bolo vydané stavebné povolenie na pôvodnej parcele na Tehelnom poli.
Dňa 24. novembra 1932 sa konečne pristúpilo k stavbe projektovaného kostola a saleziánskeho ústavu. Stavba už po tomto začiatku pokračovala pomerne rýchlo a bez problémov. Dňa 14. septembra 1933 na sviatok Povýšenia sv. kríža sa bratislavskí saleziáni nasťahovali do svojho dohotoveného domu. Vykonanému dielu sa najviac tešila mládež, pre ktorú sa to všetko robilo.
8. decembra 1933 bol posvätený nový kostol na Miletičovej ulici, ktorý vybudovali saleziáni v rámci svojho nového areálu. Posviacku vykonal mestský pán farár Dr. Ľudovít Okánik.
Tento nový kostol bol v skutočnosti iba Kaplnkou Panny Márie Pomocnice, ktorá sa mala neskôr stať bočnou kaplnkou veľkého kostola zasväteného Panne Márii. So stavbou veľkého kostola sa však iba uvažovalo v blízkej budúcnosti. Tieto plány zahatala 2. svetová vojna a následný nástup komunistického režimu.
Slávnostné položenie základného kameňa, za účasti predstaviteľov štátnych úradov, železníc, pôšt a cirkvi, sa vykonalo dňa 27. júna 1937. Kostol bol už 8. decembra 1938 daný do užívania. Posviacka kostola sa konala 4. júna 1939.
Architektúra a Úpravy
Kostol Sv. Jána Bosca je vybudovaný vo funkcionalistickom štýle medzivojnového obdobia. Kvôli nedostatku finančných prostriedkov bol projekt počas výstavby prispôsobený na vybudovanie chrámu o veľkosti približne dvoch tretín plánovej veľkosti a budovu ústavu - oratória. Preto bol vybudovaný kostol bez veže, vchodu a chóru, o veľkosti len 16,7 x 14,6 m. Výstavba ústavu bola taktiež zredukovaná, s možnosťou neskoršej nadstavby. Dobudovanie kostola sa plánovalo až o nejakých 10-15 rokov.
Počas 60-tych rokov došlo k dokončeniu kostola podľa pôvodného zámeru. Dostavba, okrem veže, ktorá nebola povolená, sa realizovala v rokoch 1968 až 1970. Kostol bol južným smerom predĺžený o poldruha modulu (9 m) a ukončený presklenou predsieňou (babinec) a krytou terasou, ku ktorej vedie 12 schodov opatrených zábradlím. V predĺžení kostola bol v celej šírke hlavnej lode postavený masívny chór pre organ a zbor.
V rámci týchto prác osadili aj nové lavice, nový obetný stôl, obrátený podľa nových liturgických predpisov tvárou k ľudu a celý kostol vymaľovali. Koncom 70-tych rokov sa v kostole prerobilo elektrické vedenie a zaviedlo sa halogénové osvetlenie, zhotovila sa nová krstiteľnicu z bieleho mramoru a nová krížovú cestu. Na stenu za hlavným oltárom bol namaľovaný výjav Panny Márie Pomocnice kresťanov so sv. Jánom Boscom a jeho chovancami.
Poslednými úpravami bolo osadenie vitrážových okien s motívmi siedmich sviatostí a siedmich skutkov telesného milosrdenstva.
Interiér a Významné Osobnosti
Pôvodný oltárny obraz sv. Jána Bosca pochádza z roku 1937. Oltár Panny Márie aj hlavný oltár boli darmi od veriacich.
V kostole sa na pravej strane nachádzajú relikvie sv. Jána Bosca a blahoslaveného Titusa Zemana.
Svätý Ján Bosco bol kňaz a vychovávateľ, zakladateľ rádu saleziánov. Svoju výchovnú prácu postavil na preventívnom systéme, ktorého hlavnými piliermi sú nábožnosť, rozum a láskavosť. Don Bosco zomrel 31. januára 1888. V roku 1929 bol vyhlásený za blahoslaveného a roku 1934 bol vyhlásený za svätého.
Blahoslavený Titus Zeman sa narodil v roku 1915 vo Vajnoroch a zomrel v roku 1969. Bol to slovenský rímskokatolícky kňaz, salezián. Začiatkom 50. rokov 20. storočia, v čase prenasledovania cirkvi komunistickým režimom v Česko-Slovensku, dvakrát úspešne previedol skupinu bohoslovcov cez štátne hranice do Talianska, aby tam mohli doštudovať teológiu. Tretí pokus bol neúspešný. Titusa Zemana zatkli a odsúdili na 25 rokov väzenia. Vo väzení ho mučili a ponižovali. Po 13 rokoch ho podmienečne prepustili, bol však stále sledovaný. Nakoniec zomrel na následky mučenia vo väzení. Vyhlásený za blahoslaveného bol 30. septembra 2017 pápežom Františkom.
V kostole je pravdepodobne v oltári umiestnená relikvia sv. Jána Bosca. Neexistuje však o tom relevantný písomný dôkaz.
Saleziáni na Slovensku
Saleziáni, ktorí prišli na Slovensko v roku 1924, začali svoju činnosť v Šaštíne. Ako svoj druhý dom dostali farnosť a starý benediktínsky kláštor v Hronskom sv. Beňadiku. V poradí tretím saleziánskym domom na Slovensku bol dom v Bratislave na Miletičovej ulici.
Činnosť domu na Miletičovej sledovala stále štyri hlavné oblasti: náboženské formovanie, kultúrnu činnosť, sociálnu činnosť a telovýchovnú činnosť.
V roku 1945 bola v Žiline vytvorená saleziánska farnosť s úradným názvom „Rímskokatolícka fara sv. Jána Bosca v Žiline". Okrem priľahlých častí mesta patrilo do nej aj Závodie.
Keď v roku 1990 padol komunistický režim, po 40-tich rokoch sa spolu s inými domami vrátil aj bratislavský ústav na Miletičovej ulici, ale v dezolátnom stave. Vtedajší inšpektor don Jozef Kaiser sem poslal začiatkom marca 1991 za direktora dona Štefana Wallnera.
Dňa 31. januára 1993 na sviatok svätého Jána Bosca mohol otec arcibiskup Mons. Ján Sokol posvätiť novú kaplnku pre verejnosť a dať ju do užívania. Okolití veriaci na ňu už dlhšie čakali.
Dňa 10. decembra 1995 pápežský nuncius arcibiskup Luigi Dossena požehnal pozemok a spolu s provinciálom Ernestom Macákom urobili čestný výkop. Dňa 19. októbra 1997 arcibiskup Ján Sokol konsekroval nový Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov.
V septembri 1997 sa študenti teológie presunuli z Miletičovej do Banskej Bystrice a neskôr do nového domu v Bratislave v Dúbravke.
V roku 1937 bol vyhotovený aj projekt oplotenia areálu betónovým múrom, ktorý bol v nasledujúcich rokoch aj realizovaný. S mládežou, ktorá mala prístup do oratória vždy po vyučovaní, sa saleziáni hrali a pri vhodnej príležitosti poúčali a usmerňovali k správnemu ľudskému a kresťanskému životu.
V športovom klube „ŠK OMLADINA“ fungovali futbalový, volejbalový, stolnotenisový a hokejový odbor. Najväčší úspech dosiahlo dorastenecké futbalové mužstvo v roku 1948, keď sa stalo majstrom Slovenska.
V rámci likvidácie kláštorov a rehoľných domov boli saleziáni 13. apríla 1950 odsunutí do tzv. „sústreďovacích kláštorov“ a reholi bola zakázaná činnosť.
V roku 1957 dal tiež vymaľovať celý kostol, ktorý bol dovtedy vylíčený len vápnom. Akad. maliar Imrich Bárta namaľoval vtedy na steny medzi oknami postavy štyroch moderných svätcov: sv. Pia X., sv. Terezky Ježiškovej, bl. Dominika Sávia a bl. Márie Goretti.
Inšpiratívny život svätého Jána Bosca: Príbeh lásky, vedenia a nádeje
Významné udalosti a výročia
- 27. jún 1937: Slávnostné položenie základného kameňa.
- 8. december 1938: Kostol daný do užívania.
- 4. jún 1939: Posviacka kostola.
- 1968-1970: Dostavba kostola.
- 19. október 1997: Arcibiskup Ján Sokol konsekroval nový Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov.
