Slovo vegetarián, vytvorené zakladateľmi Britskej vegetariánskej spoločnosti v roku 1842, pochádza z latinského slova vegetus, ktoré znamená „zdravý, svieži alebo vitálny“. Nie je teda prekvapujúce, že sa tisíce ľudí vo všetkých spoločenských postaveniach stávajú pri svojom hľadaní pravdy vegetariánmi.
Väčšina vegetariánov sú ľudia, ktorí chápu, že keď chceme prispieť k mierumilovnejšej spoločnosti, musíme najprv vyriešiť problém násilia vo svojich vlastných srdciach.
Zdravotné aspekty vegetariánstva
Vegetariánstvo a zdravie srdca
Môže vegetariánska strava zlepšiť alebo navrátiť zdravie? Zástanci vegetariánstva hovoria svoje áno mnoho rokov, i keď donedávna ich v tom moderná veda príliš nepodporovala.
Ľudské telo jednoducho nie je schopné rozložiť nadmerné množstvo zvieracieho tuku s cholesterolom. Celkom 214 vedcov prevádzajúcich vo 23 zemiach výskum arteriosklerózy sa takmer dokonale zhodlo na tom, že medzi stravou, hladinou cholesterolu v krvi a ochorením srdca existuje priama súvislosť.
Ak človek prijíma v potrave viac cholesterolu ako jeho telo potrebuje (čoho sa obvykle dopúšťame pri konzumácií mäsitej stravy), nadbytočný cholesterol vytvára v ľudskom organizme veľké problémy. Vedci milánskej univerzity a nemocnice v Maggiore dokázali, že nízku hladinu cholesterolu v krvi môžu naopak udržovať rastlinné bielkoviny.
Vegetariánstvo a rakovina
A čo rakovina? Štúdie posledných 20 rokov jasne potvrdzujú súvislosť medzi pojedaním mäsa a rakovinou hrubého čreva, konečníka, pŕs a maternice. Tieto druhy rakoviny sú vzácne medzi tými, ktorí mäso jedia málo alebo vôbec, ako adventisti, Japonci a Indovia.
Rollo Russel vo svojich Poznámkach o príčinách rakoviny hovorí: „Objavil som, že z 25 národov pojedajúcich prevažne mäso má 19 národov vysoké percento výskytu rakoviny a iba 1 národ má nízke percento.
Trávenie a chemikálie v mäse
Biológovia a odborníci pre výživu jasne dokazujú, že ľudské zažívacie ústroje jednoducho nie sú k tráveniu mäsa uspôsobené. Mäsožravé zvieratá majú krátke zažívacie ústroje (trojnásobnú dĺžku ich tela), aby sa mäso z tela dostalo pokiaľ možno čo najrýchlejšie, lebo pri jeho rozklade vznikajú veľmi otravné látky. Pretože rastlinná potrava sa rozkladá oveľa pomalšie, majú bylinožravci črevá najmenej šesťkrát dlhšie ako ich telo.
A nemôžeme zabudnúť na chemikálie, pridávané do mäsa. Akonáhle je zviera porazené, začína sa jeho telo rozkladať a po niekoľkých dňoch začne šedivieť a zelenať. Mäsový priemysel maskuje toto závadné zfarbenie prísadou dusitanov, dusičnanov a iných konzervačných látok, aby mäso dostalo jasnú červenú farbu. Súčasne výskumy ale odhaľujú, že veľa týchto látok je karcinogénnych. Celú situáciu zhoršuje taktiež obrovské množstvo chemikálií, ktoré zvieratá dostávajú ešte za svojho života v krmive.
Gary a Steven Nullovi nám vo svojej knihe Jedy vo vašom tele dávajú najavo, že bysme si mali dvakrát rozmyslieť, než kúpime ďalší biftek alebo šunku. „Zvieratá sú vykrmované a udržované pri živote nepretržitým podávaním ukľudňujúcich prostriedkov, hormónov, antibiotík a 2400 iných drôg. Tento proces začína už pred narodením a pokračuje dlho po smrti.
Ľudské telo a mäso
Neboli predsa ľudské bytosti stvorené ako všežravci? Odpoveď na obe otázky znie: Nie. Aj keď niektorí historici a antropológovia tvrdia, že človek je z historického hľadiska všežravec, naša anatomická stavba tela - zuby, zažívací systém - uprednostňuje nemäsitú stravu. A prevažná väčšina ľudí na svete tak žije aj naďalej. Aj v tých najpriemyselnejších krajinách sa ešte pred sto rokmi mäso jedlo veľmi málo. Všetko začalo až s mraziacimi boxmi a konzumnou spoločnosťou 20. storočia. Ani v našom storočí sa ale ľudské telo pojedaním mäsa neprispôsobilo.
Bielkoviny a energia
Pokiaľ ide o otázku bielkovín, Dr. Paavo Airola, uznávaná autorita v oblasti výživy a prírodnej biológie, hovorí: „Pred dvadsiatimi rokmi bola doporučovaná denná dávka bielkovín 150 g, teraz klesla na 45 g. Prečo? Pretože spolahlivé svetové výzkumy potvrdili, že náš organizmus toľko bielkovín nepotrebuje a že skutočná denná potreba je 30 až 45 gramov. Nadmerná konzumácia bielkovín je teda nielen plytvaním, ale v skutočnosti vážne poškodzuje telo a spôsobuje nebezpečné choroby ako rakovina a ochorenia srdca.
Ak chceme, aby naša strava obsahovala denne 45 g bielkovín, nie je nutné jesť mäso. Mliečne výrobky, obilniny, strukoviny a orechy sú koncentrovanými zdrojmi bielkovín. Až do nedávna si ľudia zaoberajúci sa výživou mysleli, že iba mäso, ryby, vajcia a mliečne produkty dávajú úplnú bielkovinovú skladbu (obsahujúcu 8 tzv. esenciálnych aminokyselín, ktoré si telo nedokáže vytvoriť), a že všetky rastlinné bielkoviny nie sú plnohodnotné (chýba im jedna alebo viac týchto aminokyselín). Výzkumy švédskeho inštitútu Karolinska a nemeckého inštitútu Maxa Plancka však ukázali, že väčšina druhov zeleniny, ovocia, semien, orechov a obilnín je vynikajúcim zdrojom kompletných bielkovín. V skutočnosti sa rastlinné bielkoviny vstrebávajú ľahšie ako živočíšne bielkoviny a neprinášajú so sebou žiadne jedy. Keď prijímate dostatok prirodzenej stravy, je vylúčené, že by váš organizmus dostával málo bielkovín. Pamätajte, že pôvodným zdrojom všetkých bielkovín je rastlinná ríša.
Príliš mnoho bielkovín v strave dokonca znižuje ľudskú energiu. V sériách porovnávacích testov, ktoré vykonal Dr. Irving Fisher z univerzity v Yale bolo zistené, že vegetariáni pracujú dvakrát tak dobre ako ľudia živiaci sa mäsom. Keď Dr. Fisher znížil ich spotrebu zvieracích bielkovín o 20 %, ich výkonnosť stúpla o 33 %. Nespočetné ďalšie štúdie dokázali, že správna vegetariánska strava poskytuje viac energie ako mäsitá. Dr. J. Iotekyo a V. Kipani vo svojej štúdií dokázali, že vegetariáni majú výdrž 2-3 krát dlhšiu a zotavujú sa päťkrát rýchlejšie ako tí, ktorí jedia mäso.
CO JSEM DNES JEDLA ZDRAVĚ A VEGAN | 3 Zdravé Chutné Rychlé a Veganské RECEPTY na Každý Den!
Environmentálne aspekty vegetariánstva
Podľa informácií zostavených americkým ministerstvom hospodárstva ide viac než 90 % všetkých obilnín vyprodukovaných v Amerike na výkrm zvierat, ktoré skončia na jedálnych stoloch - hlavne kráv, prasiat, oviec a hydiny. Vo Veľkej Británií je to 85 %. Už samotné spracovanie obilia ako prostriedku k produkcii mäsa je neuveriteľne nákladné.
v Knihe Strava pre malú planétu nás Frances Moore Lappé vyzýva, aby sme si predstavili, ako sedíme pri 200 g bifteku.“Potom si predstavte miestnosť naplnenú 45 až 50 ľudmi s prázdnymi miskami pred sebou. Vyspelé štáty ale takto plytvajú nie len svojim vlastným obilím, ale dovážajú taktiež rastlinné krmivo bohaté na bielkoviny z chudobných krajín.
Dr. Georg Borgstrom, odborník na geografiu výživy, hovorí, že toto plytvanie v skutočnosti znamená, že západný svet žije na úkor tretieho sveta. V rozvojových krajinách človek spotrebuje približne 200 kg obilia ročne, väčšinu z toho priamou spotrebou. Priemerný Európan alebo Američan však naproti tomu spotrebuje ročne asi 1000 kg obilia, ako zdôrazňuje odborník v otázke potravín Lester Brown. 90 % však z toho najprv nakŕmi zvieratá vo výkrmoch. Tieto skutočnosti viedli odborníkov k záveru, že svetový problem hladovania je umelo navodený. Dnes produkujeme viac než dosť potravy pre všetkých ľudí na tejto planéte - ale zachádzame s ňou veľmi márnotratne.
Inou daňou, ktorou platíme za jedenie mäsa, je zhoršovanie životného prostredia. Silne znečistené stoky a odpadné vody z jatiek a výkrmovní vážne znečisťujú potoky a rieky. Rýchlo vychádza najavo, že vodné zdroje sú znečisťované, ale taktiež zbytočne vyčerpávané, a v tomto smere prináša mäsový priemysel veľké škody.
Ekonomické aspekty vegetariánstva
Prestaňme sa teraz venovať geopolitickej situácií a poďme sa pozrieť do priemerného amerického obchodu. 1 kg sviečkového bifteku tu stojí asi 4 doláre, zatiaľ čo suroviny, z ktorých sa dá pripraviť lahodné, výživné vegetariánske jedlo stojí v priemere menej ako 2 doláre za kilogram. Vegetariánstvo by priemernému človeku ušetrilo aspoň niekoľko tisíc dolárov ročne a desať tisíc dolárov za celý život. To samé platí pre spotrebiteľov na celom svete.
Etické aspekty vegetariánstva
Pre väčšinu ľudí sú etické dôvody pre vegetariánstvo najdôležitejšie zo všetkých. Etickým počiatkom vegetariánstva je poznanie, že aj ostatné tvory cítia, a že ich pocity sú podobné našim.
Esej Etika vegetariánstva z časopisu Vegetariánskej spoločnosti Severnej Ameriky odsudzuje „ľudské porážanie zvierat“. „Mnoho ľudí je v súčasnosti upokojovaných pocitom sebauspokojenia z presvedčenia, že zvieratá sú teraz porážané „humánnym spôsobom“, a tak odmietajú všetky morálne argumenty proti pojedaniu mäsa. Celý život väznených zvierat určených na porážku je neprirodzený a neľudský. Zvieratá sú umelo oplodňované a plemenené, kastrované, vykrmované s prísadou hormónov, aby rýchlo pribrali, a po dlhej dobe dopravené na jatky, kde ich čaká smrť. Bodce, elektrické šoky, ohýbanie chvostov, teror a hrôza vo veľkokomplexoch je až doteraz súčasťou „moderného“ chovu, prepravy a porážania zvierat. Pravda o porážaní zvierat je šokujúca. Jačiace zvieratá sú omračované údermi kladív, elektrickými šokmi alebo uspávacími zbraňami. Potom sú ešte položivé vyzdvihnuté za nohy do vzduchu a pomocou mechanických prepravných systémov sú vláčené továrňami smrti. Sú im zaživa odseknuté hrdlá a zatial čo krvácajú, je im odrezávané telo. Mnoho ľudí by sa bezpochyby stalo vegetariánmi, keby navštívili jatky, alebo keby osobne museli zabiť zvieratá, ktoré jedia.
Citáty o vegetariánstve
Pythagoras, známy svojimi objavmi v geometrii a matematike, povedal: „Ó, moji bratia, nepoškvrňujte si svoje telá hriešnymi jedlami. Máme obilie, máme jablká ohýbajúce vetvy svojou váhou a hrozno na révach. Sú tu lahodne voňajúce byliny a zeleniny, ktoré môžeme variť a zjemniť na ohni, a ani nám nie je odopreté mlieko alebo materidúškou voňajúci med.
V jednej eseji pomenovanej O jedení mäsa rímsky autor Plutarch píše: „Ako sa vôbec dokážete pýtať, aký dôvod mal Pythagoras k odmietaniu mäsa? Mňa skôr prekvapuje, čo spôsobilo a aké bolo rozpoloženie mysli človeka, ktorý sa po prvý krát ústami dotkol usadlej krvi a priniesol k svojím perám mäso zabitého stvorenia, ktoré položil na stôl mŕtve nechutné telá a odvážil sa nazvať jedlom a živinami tie časti, ktoré pred nedávnom bučali a nariekali, pohybovali sa a žili… Je isté, že nejeme zo sebaobrany levov a vlkov, skôr naopak, tieto zvieratá ignorujeme a zabíjame neškodné, krotké stvorenia bez pazúrov a zubov, ktoré nás vôbec neohrozujú.
Lev Nikolajevič Tolstoj napísal, že „zabíjaním zvierat kvôli jedlu v sebe človek nevyhnutne potláča svoju najvyššiu duchovnú schopnosť - súcit a milosrdenstvo k živým stvoreniam ako je on sám - a otupovaním svojich vlastných citov sa stáva krutým“. Ak strácame úctu k životu zvieraťa, strácame úctu aj k životu človeka. Pred 26 storočiami povedal Pythagoras: „Tí, ktorí zabíjajú zvieratá, aby jedli ich mäso, majú sklon vraždiť svojich blížnych.“ Máme strach zo zbraní, bômb a rakiet nepriateľov, ale môžeme zatvárať oči pred bolesťou a strachom, ktorí im sami prinášame tým, že každý rok vraždíme 1,6 miliardy cicavcov a 22,5 miliardy hydiny? Každým rokom stúpa počet zabitých rýb do biliónov. A čo povedať o desiatkach miliónov zvierat zabitých každoročne v „mučiarňach“ výskumných laboratórií, pre kožušinu alebo zastrelených pri „športe“.
Leonardo da Vinci napísal: „Človek je zaiste pánom tvorstva, pretože vo svojej brutalite predbehne všetky zvieratá. Žijeme zo smrti iných.
Mahátma Gándhí cítil, že etické princípy sú pre celoživotné rozhodnutie k prechodu na vegetariánstvo silnejšou podporou ako zdravotné dôvody.
Náboženské texty a vegetariánstvo
Všetky dôležité písma človeku prikazujú, aby žil bez zbytočného zabíjania. Starý Zákon hovorí: „Nezabiješ“. Toto sa bohužiaľ mýľne vykladá iba ako dôkaz na vraždu. Ale pôvodná hebrejčina znie: lo tirtzach, čo v doslovnom preklade znamená „nezabiješ“. Úplný hebrejsko-anglický slovník Dr. Alcalaya definuje slovo tirtzach ako „zavraždíš, zabiješ (ľudskú bytosť), zničíš“.
Aj keď Starý Zákon obsahuje isté nariadenia ohľadne pojedania mäsa, je jasné, že ideálnym stavom je vegetariánstvo. V knihe Genesis (1,29) nachádzame, ako Boh samotný prehlasuje: „Dal som vám na celej zemi každú bylinu nesúcu semená aj každý strom, na ktorom rastú plody zo semenami. Pre mnoho kresťanov je hlavným kameňom úrazu viera, že Kristus jedol mäso, a ďalej mnoho dôkazov na pojedanie mäsa v Novom Zákone. Ale podrobnejšie štúdium pôvodných gréckych rukopisov ukazuje, že veľká väčšina slov preložených ako „mäso“ sú trophe, brome, a iné slová, ktoré jednoducho znamenajú „potrava“ alebo „jedenie“ v najširšom slova zmysle. Napríklad v Evanjéliu sv. Lukáša (8,55) čítame, že Ježiš vzkriesil ženu zo smrti a „nariadil, aby jej dali mäso“. Pôvodné grécke slovo, prekladané ako „mäso“ je phago, čo znamená iba „jesť“. Grécky výraz pre „mäso“ je kreas a nikdy sa nepoužíva v spojení s Kristom. Nikde v Novom Zákone neexistuje žiadny priamy dôkaz, že by Ježiš jedol mäso. Je to v súlade so slávnym proroctvom Izaiáša o Ježišovom príchode: „Panna počne a porodí syna a dá mu meno Immanuel. Bude jesť maslo a med, aby vedel zavrhnúť zlé a vyvoliť si dobré“ (Izaiáš 7,14-15).
V knihe Takto prehovoril Mohammed (preložil Dr. M. Hafiz Syed) Mohammed hovorí: „Nenapĺňajte si žalúdky mŕtvymi telami. Zvieratá si vyberajú trávu alebo ovocie. Človek je iba tým, čo je.“
Pán Buddha je známy zvlášť svojim kázaním proti zabíjaniu zvierat. Nenásilie ako etický základ vegetariánstva zdôrazňujú tiež védske písma Indie. „Mäso nikdy nejde získať bez ublíženia živým stvoreniam,“ stojí v Manu-samhite, starej indickej zbierke zákonov, “ preto nech sa človek vyhýba používaniu mäsa.“ V inej časti Manu-samhity upozorňuje: “ Ak niekto dobre uváži ohavný pôvod mäsa a vykrmovanie a zabíjanie živých bytostí, nech celkom pojedanie mäsa zanechá.“ V Mahábhárate (epickéj básni obsahujúcej 100 000 veršov, o ktorej sa hovorí, že je najdlhšou básňou na svete) sa vyskytuje mnoho pokynov proti zabíjaniu zvierat. Každá živá bytosť má dušu.
V Bhagavad-gíte Krišna popisuje dušu ako zdroj vedomia a ako aktívny princíp, ktorý oživuje telo každej živej bytosti. Podľa Véd prechádza duša evolučným vývojom z tiel nižších životných druhov do vyšších, až dosiahne ľudského tela.
Šríla Prabhupáda vo svojich výkladoch ku Šrímad- Bhágavatamu hovorí: „Všetky živé bytosti musia naplniť určitú dobu, po ktorú sú uväznené v určitom druhu hmotného tela. Musia zavŕšiť dobu vymedzenú k životu v príslušnom tele, a až potom sa môžu povýšiť do iného tela. Zabíjanie zvierat alebo akejkoľvek inej živej bytosti iba zabraňuje tomuto procesu, lebo nezavŕšili dobu určenú pre uväznenie v určitom tele. Nikto by preto nemal zabíjať telá pre svoj zmyslový pôžitok, pretože tým sa zaplieta do hriešnej činnosti.
Karma a vegetariánstvo
Sanskritské slovo karma znamená „čin“, alebo presnejšie akékoľvek hmotné jednanie, ktoré prináša následok, pútajúci nás k hmotnému svetu. Aj keď je predstava karmy všeobecne spájaná s východnou filozofiou, taktiež mnoho ľudí na Západe začína chápať, že karma je prírodným zákonom, podobne ako zákon gravitácie, a nejde sa mu vyhnúť. Za každú akciu existuje reakcia. Keď spôsobujeme bolesť a utrpenie iným živým tvorom, musíme podľa zákona karmy následne znášať bolesť a utrpenie ako individuálne, tak kolektívne. Zožneme čo zasejeme, v tomto živote alebo v budúcom, pretože príroda má svoju vlastnú spravodlivosť.
Podľa zákonov karmy má mäsiarstvo alebo stánok s údeninami (aj miestna klinika, kde sa prevádzajú potraty - ale to by mohla byť téma pre iný článok) viac čo činiť s hrozbou nukleárnej vojny ako Biely dom alebo Kremeľ. Keď ľudia jedia mäso, tvrdia, že oni zvieratá nezabíjajú. Ale keď toto mäso kupujú v obchode, platia vlastne niekoho iného, aby za nich zabil a všetci, ktorí sú zapojení v tomto procese si tak privolávajú následky karmy. Môže to byť snáď niečo iné ako pokrytectvo, demonštrovať za mier a potom ísť k stá...
Poznámka: Zoznam obchodov a záhradníctiev v Prešove bol odstránený, pretože nesúvisí s témou článku.